Rodný dom známej spisovateľky zachraňujú dobrovoľníci, vytvorili v ňom pamätnú izbu a malé múzeum

Druhý život jej rodnému domu vdýchli napokon až dobrovoľníci pred piatimi rokmi. Prvým impulzom boli aktivity bývalého starostu obce Polomka Františka Ďurčenku.

V miestnej základnej škole totiž založil krúžok nazvaný Kultúrne a estetické hodnoty dediny. Jeho členovia fotografovali zaujímavosti, architektonické zvláštnosti a historické objekty na Horehroní a v roku 2017 sa takto dostali aj do Červenej Skaly k rodnému domu Kláry Jarunkovej.

Objekt, vlastne budova bývalej pošty, však vtedy patril štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky a bývali v ňom lesní robotníci. Samospráve obce Šumiac, pod ktorú Červená Skala patrí, sa ju v tom čase napriek snahe nepodarilo získať do správy.

Až po mnohých rokovaniach dostali nadšenci jednotlivé miestnosti budovy postupne do prenájmu a začali ju rekonštruovať a pretvárať na pamätnú izbu spisovateľky. Nebolo to jednoduché, pretože dom bol prakticky prázdny.

„Klára Jarunková má dcéru Danu Zacharovú, výtvarníčku a ilustrátorku. Niektoré veci z jej pozostalosti darovala Slovenskému národnému literárnemu múzeu, ale ďalšie predmety podarovala nám. Nábytok aj koberec v pamätnej izbe tak pochádzajú priamo z bratislavského bytu Kláry Jarunkovej,“ vysvetlila pre Banskobystrický Štandard Katarína Malčeková, členka Spolku pre obnovu dediny – Klubu Polomka, v ktorom sú dobrovoľníci združení.

Súčasťou pamätnej izby sú aj informačné panely. „Chceli sme návštevníkom umožniť, aby si mohli sami prečítať o jej živote, rodine, práci a diele,“ podotkla Malčeková, ktorá návštevníkov v expozícii sprevádza ako jedna z lektoriek. V pamätnej izbe návštevníci nájdu aj knihy Kláry Jarunkovej. „Snažili sme sa zohnať všetky jej diela, ale ešte nám ich zopár chýba,“ doplnila lektorka.

Múzeum, pamätná izba aj komunitná miestnosť

Návštevníci rodného domu spisovateľky uvidia tri miestnosti. Prvá je vstupná chodba s veľkou fotografiou Kláry Jarunkovej, banerom s jej životopisom a ďalším panelom, ktorý približuje proces obnovy domu.

Dvere napravo vedú do spomínanej pamätnej izby. Tá v minulosti slúžila ako služobný byt pre poštmajstra. Dvere naľavo vedú do druhej miestnosti, ktorá bola poštovým oddelením, o čom svedčia samotné dvere – odsúvacie, vyrobené z masívneho železa. Dnes je v tejto miestnosti malé poštové múzeum.

Súčasťou rodného domu je i komunitná miestnosť, ktorú vytvorili dve dobrovoľníčky, Jarmila Oceľová a Veronika Aschenbrierová. Určená je pre rôzne aktivity obyvateľov Červenej Skaly. „Zatiaľ sme tu robili napríklad novoročné a fašiangové posedenie,“ konkretizovala Malčeková.

Významná pošta

Pošta v Červenej Skale nebola žiadnym bezvýznamným úradom, ako by sa mohlo zdať. Práve naopak, budova postavená zrejme v 20. rokoch 19. storočia bola súčasťou veľkej cisárskej poštovej cesty Magna Via.

Samotný región bol vtedy dôležitým železiarskym centrom a Červená Skala križovatkou významných ciest. Pošta v tejto budove fungovala do roku 1970, keď bola presťahovaná do obce Šumiac (podľa iného zdroja to bolo už v roku 1963).

„Zaujímavé je, že Jarunkovej mama Jana tu robila poštmajsterku a bola tak možno prvou ženou v takejto funkcii na Horehroní. Druhou zaujímavosťou je, že Jarunkovej otca Júliusa Chudíka, pochádzajúceho zo Šumiaca, si vybral za osobného šoféra bulharský cár Ferdinand Coburg,“ doplnila Malčeková. Jeho príhody sú zachytené v knihe Horehronský talizman, ktorého autorkou je tiež Klára Jarunková

Bohužiaľ, jej mama zomrela, keď mala budúca spisovateľka len osem rokov. Z pošty, kde mali služobný byt, sa museli odsťahovať do mlyna poniže Červenej Skaly. Kláru a jej štyroch súrodencov vychovávala otcova sestra Františka, keďže otec robil chatára na chate Trangoška.

Aj v zime

Rodný dom s pamätnou izbou Kláry Jarunkovej sprístupňujú dobrovoľníci verejnosti od apríla 2022. Najprv to bolo v sobot, neskôr otváracie hodiny presunuli na stredu, každý týždeň od 12.00 do 16.00 počas letnej sezóny. Záujemcovia sa však do objektu dostanú aj v zimných mesiacoch.

„Teraz v zime expozícia nie je sprístupnená počas pravidelných otváracích hodín. Pred domom je však informačná tabuľa aj s telefonickým kontaktom. Ak nám návštevník zavolá, radi mu prídeme rodný dom Kláry Jarunkovej sprístupniť aj teraz počas zimy,“ potvrdil Ďurčenka pre Banskobystrický Štandard.

Zo stredného Slovenska do Bratislavy

Klára Jarunková sa narodila v roku 1922. Postupne študovala v ľudovej škole priamo v Červenej Skale, neskôr v meštianskej škole v Podbrezovej a Brezne. Potom nastúpila do dievčenského gymnázia v Banskej Bystrici, kde v roku 1940 zmaturovala.

O tri roky nato sa presťahovala do Bratislavy, kde študovala na filozofickej fakulte a zároveň pracovala na mestskom úrade. V 50. rokoch krátko pracovala v literárnej redakcii Československého rozhlasu, odkiaľ ju však prepustili. Čoskoro nastúpila ako redaktorka do redakcie humoristického časopisu Roháč, kde pracovala až do dôchodku, teda bezmála 30 rokov.

V tom období začala písať knihy, pričom jej debutom bola humorne ladená knižka Hrdinský zápisník. Celkovo vydala 23 publikácií, k najznámejším patria Brat mlčanlivého vlka či Jediná. Zomrela ako 83-ročná v Bratislave po ťažkej chorobe.

Kláru Jarunkovú pripomína pamätná tabuľa na priečelí jej rodného domu, ktorá bola osadená pri príležitosti 100. výročia jej narodenia v apríli 2022. V tom istom čase bola vydaná aj poštová známka s podobizňou známej spisovateľky.

Počas Slovenského národného povstania (SNP) sídlilo v budove pošty vojenské veliteľstvo jedného z obranných úsekov, o čom svedčí ďalšia pamätná tabuľa na priečelí. Preto chcú nadšenci budúci rok pri príležitosti 80. výročia SNP predstaviť novú expozíciu venovanú tejto dejinnej udalosti.

„Chceme tiež pokračovať v získavaní prostriedkov na to, aby sme boli pokračovať v obnove a zveľaďovaní tohto domu. Či ho už budeme mať v prenájme, alebo nie, vždy bude tu v Červenej Skale ako zaujímavosť,“ zakončila Malčeková.