Preskočiť na obsah
  |  

Väznený ruský nacionalista Girkin chce kandidovať v prezidentských voľbách

Väznený ruský nacionalista Girkin chce kandidovať v prezidentských voľbách. Vyzval svojich podporovateľov, aby začali zbierať podpisy pre jeho kandidatúru.

Igor Girkin známy aj pod prezývkou Strelkov uviedol v auguste z väzenia, že by bol lepším prezidentom než Vladimir Putin, ktorého opísal ako príliš milého. Jeho vyjadrenia boli vtedy podľa Reuters pretkané iróniou.

Spravodajský účet SOTA na sociálnej sieti Telegram zverejnil video s Olegom Nelzinom, ktorý sa predstavil ako podpredeseda skupiny nazvanej Hnutie za Strelkova. Ten vo videu číta na tlačovej konferencii z listu, v ktorom Girkin inštruuje svojich stúpencov, aby si založili centrálu a začala zbierať podpisy pre jeho kandidatúru.

Girkin je bývalým lídrom Ruskom podporovaných separatistov na východe Ukrajiny. Ruské úrady ho zadržali júli po sérii kritických vyjadrení voči Putinovi a obvinili ho z verejného vyzývania na extrémizmus. V prípade uznania viny mu hrozí až päťročné väzenie.

V roku 2022 Girkina ako jedného z troch zodpovedných mužov v Holandsku odsúdili na doživotie za zostrelenie letu MH17 spoločnosti Malaysia Airlines nad Ukrajinou v roku 2014.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Putin má medzi voličmi bezprecedentnú podporu a s veľkým náskokom voľby vyhrá, ak bude kandidovať.

(tasr)

  |  

Americko-židovský spisovateľ Jonathan Safran Foer víta, že pápež František jasne varuje pred environmentálnymi problémami

Americko-židovský spisovateľ Jonathan Safran Foer víta, že pápež František jasne varuje pred environmentálnymi problémami. Spolu s katolíckym lídrom odsúdili popieranie, relativizovanie a umenšovanie aktuálnych klimatických zmien a pozvali ľudí, aby si prečítali nový text pápeža Františka: apoštolskú exhortáciu s názvom Laudate Deum.

Jonathan Safran Foer je spisovateľ a učiteľ židovského pôvodu z USA, no ako Štandardu prezradil: „Nie som veľmi praktizujúci žid”. V slovenčine vyšli jeho romány Úplne osvetlenéPríšerne nahlas a neuveriteľne blízko, ako aj Tu som.  V rozhovore pre Štandard sa ho pýta Bohumil Petrík. Čítajte viac:

  |  

V Kyjevskej oblasti napadli novinára, ktorý píše o korupcii

V Kyjevskej oblasti napadli novinára, ktorý píše o korupcii. Incident sa odohral ešte v piatok v obci Kozyn.

V neskorých večerných hodinách tam natáčal Michail Tkač so svojím štábom na parkovisku pri reštaurácii Tandyr. Na mieste spozoroval niekoľko vysokopostavených predstaviteľov prokuratúry.

"Keď ochranka jedného zo zákazníkov reštaurácie zbadala kamery, zablikala hmlovými svetlami svojho auta a zablokovala auto, v ktorom sa nachádzal Tkač," uviedol denník Ukrajinska pravda, pre ktorý žurnalista píše. Následne došlo aj k fyzickému stretu.

"Vystúpil som z auta a povedal som, že som novinár Ukrajinskej pravdy. Ochranka ma začala blokovať. Jeden z nich sa priblížil ku mne a udrel do kamery a potom udrel aj mňa," ozrejmil priebeh udalosti Tkač, ktorý je známy niekoľkými významnými reportážami o vyšetrovaniach korupcie vrátane série Londongrad o ruských oligarchoch v Londýne.

https://youtu.be/uXV57djBsOQ?feature=shared

(ukrajinska pravda)

  |  

KĽDR by podľa juhokórejského ministra mohla do týždňa vypustiť špionážny satelit

KĽDR by podľa juhokórejského ministra mohla do týždňa vypustiť špionážny satelit. Juhokórejskí spojenci a pozorovatelia pôvodne stanovili možný dátum na 18. novembra.

"Južná Kórea a Spojené štáty monitorujú kroky Severnej Kórey. Severná Kórea sa pripravuje na vypustenie satelitu, ktoré sa má uskutočniť približne do týždňa," povedal juhokórejský minister obrany Shin Won-sik pre televíziu KBS.

Spresnil, že k štartu by mohlo dôjsť ešte pred koncom novembra, teda pred vypustením prvého juhokórejského prieskumného satelitu z kozmodrómu Vandenberg v Kalifornii, ktoré je naplánované na 30. novembra.

Severná Kórea podľa neho už takmer vyriešila problémy s motorom na tuhé palivo s pomocou Ruska. KĽDR sa totiž už v máji a auguste dvakrát neúspešne pokúsila vyslať na obežnú dráhu prieskumný satelit.

Úspešný štart by znamenal pokrok v raketovej technológií, ktorá sa dá využiť ako zbraň, dodáva agentúra YNA. Severokórejský raketový program, ako aj jadrové zbrane, boli zakázané rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN, ktorá na krajinu uvalila sankcie.

Washington obvinil Pchjongjang z dodávok vojenského vybavenia Rusku, ktoré ho použilo vo vojne s Ukrajinou, a Moskvu z poskytovania technickej vojenskej podpory pre KĽDR.

"Spojené štáty tiež pozorne monitorujú (situáciu), pretože prieskumné satelity majú potenciál výrazne zvýšiť sledovacie schopnosti Severnej Kórey a vyvážiť našu prevahu," uviedol Shin.

(tasr)

  |  

Fínsko uzatvorilo štyri hraničné priechody s Ruskom

Fínsko uzatvorilo štyri hraničné priechody s Ruskom. Odôvodnilo to nárastom nelegálnych migrantov, ktorým ruské úrady umožňujú prechod bez potrebných dokladov.

Fínska vláda avizovala zatvorenie priechodov už vo štvrtok. Ide o priechody Imatra, Niirala, Nuijamaa a Vaalimaa pri Petrohrade, ktoré zatvoria na tri mesiace.

Tieto štyri hraničné priechody ležia na juhovýchode Fínska a ide o najvyťaženejšie hraničné priechody medzi oboma krajinami. V regióne zostane otvorený len železničný priechod vo Vainikkale.

Žiadatelia o azyl prichádzajúci z Ruska si budú môcť po novom podať žiadosti len na hraničných priechodoch Salla a Vartius na severe krajiny.

Helsinki obviňujú Moskvu, že úmyselne vpúšťa do Fínska migrantov napriek tomu, že nemajú potrebné cestovné doklady.

Tento týždeň prišli do Fínska každý deň desiatky žiadateľov o azyl z krajín ako Irak, Jemen, Somálsko či Sýria. Priemerne ich pritom doteraz prichádzalo na jeseň len niekoľko. V piatok zaznamenali na juhovýchode Fínska 163 žiadateľov o azyl, ktorí nemali doklady. Ide pritom o dvojnásobný nárast v porovnaní s celým predchádzajúcim týždňom.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí už vopred skritizovala zatvorenie niekoľko priechodov na rusko-fínskej hranici. Nazvala to "výrazom nových deliacich čiar v Európe, ktoré neriešia žiadne otázky, ale iba vytvárajú nové problematické otázky," povedala Maria Zacharovová vo štvrtok pre denník Izvestija.

(tasr)

  |  

Von der Leyenová v Egypte odmietla nútené vysídľovanie Palestínčanov

Von der Leyenová na stretnutí s egyptským prezidentom Abdalom Fattahom Sísím v Káhire odmietla "nútené vysídľovanie Palestínčanov". Predsedníčka Európskej komisie navštívila Egypt v sobotu.

Von der Leyenová na sociálnej sieti napísala, že "poďakovala Egyptu za jeho kľúčovú úlohu pri poskytovaní humanitárnej pomoci zraniteľným Palestínčanom". Tiež informovala, že so Sísím diskutovali o "prebiehajúcej humanitárnej kríze v Pásme Gazy" a "politickom horizonte dvojštátneho riešenia".

Von der Leyenová neskôr navštívila hraničný priechod Rafah. Ide o jediný hraničný priechod, ktorý nekontroluje Izrael. V súčasnej situácii je považovaný za jedinú cestu na dopravenie naliehavo potrebnej pomoci pre obyvateľov vojnou zničenej Gazy. Šéfka Európskej komisie plánuje navštíviť aj Jordánsko, kde sa má stretnúť s jordánskym kráľom Abdalláhom.

(afp, tasr)