V pondelok čaká Denisu s mamou cesta do Brna. Je tu ale menší háčik. Poisťovňa neschválila cestu sanitkou. „Takže je na nás, ako sa tam dostaneme. To si nejako poradíme, možno nás tam odvezie jeden pán, ktorý prisľúbil, že nám takto pomôže. Ak nie, pôjdeme vlakom. No viac ma trápi, že nám nechcú schváliť sanitku na cestu späť. Tam sa už nejako dostaneme. Lebo keby niečo, viem podať Amande prvú pomoc,“ hovorí odhodlane Denisa Haniková.

Problém je aj v tom, že Amanda dovŕšila 18 rokov a oficiálne už nemôže byť rodič ako sprievod. „Napriek tomu s ňou idem, nechcem ju pustiť na takú vážnu operáciu do Brna samú. Tým pádom si ale musím platiť aj ubytovanie a stravu. Sanitku by preplatili len vtedy, keby som bola s dcérou v nemocnici ako sprievod. Napriek tomu som volala do poisťovne, či by to neprehodnotili. Odpovedali mi, že sanitku by schválili len vtedy, ak by šlo o psychickú, resp. psychiatrickú diagnózu,“ vysvetľuje pani Denisa. Našťastie Občianske združenie Spoločne, ktoré rodine pomáha niekoľko rokov poslalo peniaze na ubytovanie v Brne.

S manželom Rastislavom majú štyri deti, no najstaršia, 18-ročná stredoškoláčka Amanda, trpí spomínanými epileptickými záchvatmi. O rok mladší Rasťo je ležiaci, má viacero diagnóz – svalovú dystrofiu aj epilepsiu, no vďaka liekom nemáva záchvaty. Keď mal sedem mesiacov, vážne ochorel. „Nereagoval ako ostatné deti. Po pôrode som s ním bola v bratislavskej nemocnici Na Kramároch. Tam mi povedali, že sa dožije len jedného roka. Spravili mu veľa vyšetrení. Povedala som si, že ak má zomrieť, nech umrie doma. No našťastie už má 17 rokov a je medzi nami,“ spomína statočná mama, ktorá sa o syna obetavo stará.

Rasťo môže jesť len tekutú, alebo mixovanú stravu. Dvakrát týždenne navštevuje aj špeciálnu školu v Trebišove. Do okresného mesta je to 23 kilometrov. „Dúfam, že kým budem v Brne, tak rodina zvládne starostlivosť oňho. Je na mňa dosť naviazaný. Ale aspoň si vyskúšame, či to funguje,“ dodala pani Haniková. Mladší syn, 15-ročný Sebastián, chodí do ôsmeho ročníka základnej školy a najmladšia, 10-ročná Sofia do piateho. Pritom Sebastián vzorne reprezentuje základnú školu v neďalekom Cejkove, keďže pravidelne boduje v okresných olympiádach z nemeckého jazyka.

Za tým všetkým je úsilie oboch rodičov. Treba platiť za energie, vodu. Po odrátaní všetkého im na živobytie ostáva zhruba 350 eur. „Z toho ale treba odrátať cestovné pre deti do školy a stravu po 10 eur každý týždeň. Keby som bola v hmotnej núdzi, deti by mali zadarmo pomôcky do školy, lenže nás sa to netýka. No a za lieky tiež treba veľa doplácať. Aj ceny potravín šli poriadne hore,“ vyratúva pani Denisa.

Trápi ju manželove ochorenie. Rastislav už piaty rok nepracuje. Začalo to tým, že sa mu objavila hrča na krku. Výsledok histológie bol, žiaľ, jasný – zhubný nádor. „Dvakrát ho operovali, vyše roka chodil na chemoterapie. Chodí na kontroly, ale aj tak sa nemá dobre. Pribúdajú diagnózy – silná cukrovka, vysoký tlak. Predtým pracoval v stavebníctve. Hoci má maturitu, dvanásť rokov pracoval vo firme so zámkovou dlažbou. Neskôr ho ale firma nechcela zamestnávať na dohodu, tak prešiel na živnosť. Po dvoch mesiacoch sa objavil spomínaný nádor, opisuje pani Denisa smutné okamihy spred niekoľkých rokov.

Jej manželovi napokon priznali invalidný dôchodok 160 eur, v súčasnosti je to 190 eur. „Ja mám opatrovateľský príspevok 620 eur. Dokopy 810 eur. Kým muž pracoval, vždy sme vedeli nejako vyžiť. Keď ochorel, tak sme museli nejaké veci predať, aby sme dokázali existovať,“ hovorí nešťastná mama o realite „Vodičský preukaz máme obaja, ale nemám takmer žiadnu šoférsku prax. Manžel chodí autom, ale akurát do Trebišova a naspäť. Ak treba ísť do Košíc, tak je unavený a nevládze,“ dodala pani Denisa.

Otázne je aj to, či by ich auto takú cestu vydržalo. Dostali ho do daru a sú za to nesmierne vďační. No nemajú peniaze na jeho údržbu a postupne sa začína kaziť. Ak by sa, nebodaj, pokazilo počas cesty, môžu ho tam rovno nechať. Na odtiahnutie ani opravu nemajú. Okrem vodičskej praxe je aj to dôvod, prečo si netrúfajú ísť do Brna vlastným autom.

Preto pani Denisu trápi práve spomínaný fakt, že poisťovňa nechce preplatiť sanitku na spiatočnú cestu. „Po operácii mozgu má Amanda ostať v brnianskej nemocnici približne 20 dní, čiže do 10. decembra. Cesta späť nebude jednoduchá. No dúfam, že budeme na Vianoce konečne všetci spolu. V predchádzajúcich rokoch bol stále niekto v nemocnici. Modlím sa za to, aby sme strávili sviatky pokope. To bude najväčší dar,“ dodala na na záver pani Denisa.