Preskočiť na obsah
  |  

V banskobystrickej detskej nemocnici otvorili denný onkostacionár, pacientom ušetrí čas na lôžku

BANSKÁ BYSTRICA – V banskobystrickej Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou (DFNsP) prebiehala posledných takmer päť rokov rozsiahla rekonštrukcia, vďaka ktorej sa podarilo vybudovať komplex ambulantnej onkohematologickej zdravotnej starostlivosti. Jeho súčasťou je aj denný stacionár, ktorý vo štvrtok oficiálne uviedli do života. Pacienti tak môžu infúznu liečbu dostávať aj bez nutnosti hospitalizácie.

„Liečba onkologických ochorení je náročná a zdĺhavá. Ak existuje možnosť, ako ju urobiť pre pacientov ľahšie zvládnuteľnou, treba ju využiť. Nám sa podarilo vybudovať komplex ambulancií a denného stacionára, ktorý má pre našich pacientov nastavených na pravidelnú liečbu obrovský význam. Ak máte byť z dôvodu podania niekoľkohodinovej infúzie hospitalizovaný každý mesiac na tri dni, alebo môžete prísť na zopár hodín a nebyť v nemocnici, určite si vyberiete druhú možnosť,“ zdôraznil námestník pre liečebno-preventívnu starostlivosť detskej nemocnice Miloslav Hanula.

Pripomenul, že rozsiahla rekonštrukcia nemocnice za takmer 14 miliónov eur zabezpečila vytvorenie priestoru a prístrojové vybavenie. S pretvorením priestoru prívetivého pre detského pacienta a vybavením onkologickej a hematologickej ambulancie, denného stacionára a čakárne pred nimi pomohlo občianske združenie Svetielko nádeje.

„Kvalitné vybavenie odľahčí lôžkovému oddeleniu tým, že liečba môže prebiehať aj ambulantnou formou bez nutnosti hospitalizácie, a na vyššej úrovni. Napríklad polohovacie chemoterapeutické kreslo umožní najmä starším deťom zaujať polohu, ktorá im najviac vyhovuje, a súčasne čítať knihu, pozerať televíziu alebo sledovať mobil. Personálu zase zjednoduší a zefektívni každodennú prácu,“ konštatoval riaditeľ združenia Igor Obšajsník s tým, že náklady predstavovali vyše 80-tisíc eur, pričom nadácia Kvapka nádeje prispela sumou takmer 23-tisíc eur.

Denný onkostacionár otvorili pri príležitosti 40. výročia založenia prvého detského onkologického centra na Slovensku. Jeho terajšiu podobu predstavuje Klinika pediatrickej onkológie a hematológie SZU, pri zrode ktorej stála prednostka kliniky Eva Bubanská.

„Za 40 rokov existencie nášho onkocentra sme liečili 1 690 detí s hematologickými malignitami a solídnymi nádormi. Za také dlhé obdobie sa liečba detských zhubných ochorení aj vďaka pokroku vo výskume a jeho aplikovaní do liečby dostala na úplne inú úroveň ako v začiatkoch. Ak máme hodnotiť úspešnosť liečby detí s malignitou, v súčasnosti dosahujeme úroveň 80 až 85 percent, čo je v porovnaní s 56 percentami, ktoré sa dosahovali počas prvých desiatich rokov fungovania centra, neporovnateľný úspech,“ zhodnotila Bubanská. Ročne je na Slovensku diagnostikovaných približne 200 nových prípadov onkologických ochorení detí a mladistvých.

(tasr)

  |  

Útočník v írskom Dubline pobodal päť ľudí, medzi ktorými boli aj deti

Útočník v írskom Dubline pobodal päť ľudí, boli medzi nimi aj deti. Po incidente ostali dve ženy ťažko zranené. Muža zastavili až policajní príslušníci.

Podľa portálu The Irish Times si muž tesne pred zadržaním spôsobil bodné zranenia. Celá udalosť sa odohrala v blízkosti školy, policajti miesto incidentu uzavreli.

(irishtimes.com)

  |  

V Starej Turej sa pre dopravné obmedzenia tvoria kolóny

TRENČÍN - V Starej Turej sa pre dopravné obmedzenia tvoria kolóny. Hlásená je úplná uzávierka cesty - viadukt pri Husitskej ulici. Na mieste pracovníci pokladajú asfalt a preto uzavreli komunikáciu v oboch smeroch na približne hodinu. Vodiči môžu miesto obísť cez obec Lubina.

(fb polícia)

  |  

Návštevný poriadok TANAP zdvihol vlnu emócií a nesúhlasu v lezeckej komunite

VYSOKÉ TATRY - Členovia lezeckej komunity verejne protestujú proti novému návštevnému poriadku Tatranského národného parku. Negatívnu odozvu to vzbudilo aj v Českej republike.

Uviedol to Slovenský horolezecký spolok (SHS) James. Ako spolok uviedol vo svojom stanovisku, negatívne vnímajú obmedzenie rozlohy vyhradených miest pre horolezectvo. „Do textu ani mapových príloh sa nedostali napríklad rameno Kriváňa, východná stena Predného Soliska, časť Bielovodskej doliny, severné steny hlavného hrebeňa Vysokých Tatier," uviedol spolok a dodal, že nie je povolený bouldering.

Ďalším negatívom je podľa horolezcov zavedenie jarnej a jesennej uzávery. Ako vysvetlili, počas jarnej uzávery nie je povolené vykonávať horolezeckú ani skialpinistickú činnosť nikde na území TANAP-u. Počas jesennej uzávery je možné vykonávať horolezeckú činnosť len v obmedzenom rozsahu na takzvaných východískových miestach, najmä v blízkosti chát.

Ako negatívnu vnímajú horolezci aj povinnosť registrácie vo webovej aplikácii na stránke TANAPu, ktorú nepovažujú za vhodnú z viacerých dôvodov. Horolezci dodali, že celým znením Návštevného poriadku TANAP sa nesú aj ďalšie nezrovnalosti. „Typickým príkladom je určenie času nástupu na túru a návratu z nej, prípadne príchod na táborisko, ďalej napríklad rozptylové miesta okolo vysokohorských chát, ďalšie úpravy skialpinistických areálov a iné," uviedol spolok.

Predseda SHS James Anton Pacek skonštatoval, že napriek tomu, že sa na rokovaniach s vedením Správy TANAPu priamo dohodli, čo bude do návštevného poriadku zakomponované, nestalo sa tak. Horolezci to vnímali ako dohodu, dohodnuté znenia však v obsahu nenašli. „Boli sme ubezpečení, že všetky miesta, ktoré boli vo vyhradených miestach pre horolezectvo povolené doteraz, sa tam ocitnú opätovne, ale nakoniec ich v znení nenachádzame," uviedol Pacek a uzavrel s tým, že budú pokračovať v komunikácii so Správou TANAP-u a s vedením envirorezortu tak, aby si vypočuli ich argumenty a nastala revízia prijatého návštevného poriadku.

Niekoľkoročná snaha o dokončenie Návštevného poriadku Tatranského národného parku (TANAP) bola zavŕšená. Už aj najstarší národný park na Slovensku má svoj strategický dokument. Platiť začne od polovice decembra. V utorok 21. novembra o tom informovala Martina Petránová z komunikačného oddelenia Správy TANAPu. Ide o kľúčový dokument, ktorý určuje pravidlá správania sa návštevníkov v TANAPe a odobril ho Okresný úrad Prešov. Návštevný poriadok najstaršieho slovenského národného parku prináša viacero kľúčových zmien.

Okrem skrátenia obdobia sezónnej uzávery musia návštevníci rátať aj s obmedzením vstupu psov a iných zvierat do vysokohorského prostredia. Pohybovať sa v ich spoločnosti môžu len mimo lokalít s výskytom svištích kolónií, lokalít so stálou prítomnosťou kamzičích čried a lokalít výskytu veľkých šeliem i ďalších vzácnych a ohrozených druhov živočíchov.

Nový návštevný poriadok zlegalizuje aj pohyb turistov v okolí vysokohorských chát či vrcholov štítov alebo na iných miestach mimo značených turistických chodníkov, kde sa za účelom krátkodobého oddychu zvykne zhromažďovať množstvo ľudí. S novými pravidlami musia rátať aj horolezci, skialpinisti i vyznávači zimnej turistiky. Cyklistov podľa Správy TANAPu poteší predĺženie existujúcich cykloturistických trás či nové vyhradené miesta pre cykloturistiku. Rozšíria sa tiež areály pre vodnú turistiku a oficiálne sa nastavia tiež pravidlá pre geocaching v národnom parku.

(sita)

  |  

Ruské delostrelecké útoky na Ukrajine si za 24 hodín vyžiadali päť obetí

Ruské delostrelecké útoky na Ukrajine si za 24 hodín vyžiadali päť obetí. Vo štvrtok to vyhlásili ukrajinské úrady.

Pri ostreľovaní obce Čornobajivka v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny prišli vo štvrtok o život tri osoby, vyhlásil šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Na sociálnych sieťach zverejnil fotografie zobrazujúce následky útoku. Minister vnútra Igor Klymenko doplnil, že zranenia utrpelo päť osôb, zničených bolo 60 budov.

Gubernátor Doneckej oblasti Igor Moroz vyhlásil, že za posledných 24 hodín zomreli počas ruského ostreľovania dve osoby.

Ukrajinské mestá neďaleko frontovej línie sú pod paľbou od začiatku ruského vojenského útoku na Ukrajinu vo februári minulého roka. 

Ukrajinská armáda sa snaží ruské sily vytlačiť z brehov rieky Dneper a tým ochrániť ukrajinské mesta pred ostreľovaním. Rieka v Chersonskej oblasti de facto tvorí frontovú líniu.

(tasr)

  |  

VšZP by mala uzavrieť rok 2023 so stratou menšou ako 16 miliónov eur

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa by mala po ozdravných opatreniach uzavrieť rok so stratou menšou ako 16 miliónov eur.  Na konci septembra, pred dofinancovaním sektora, bola v strate takmer 108 miliónov eur.

VšZP vysvetlila, že po dofinancovaní zdravotníctva o 316 miliónov eur mala znížiť očakávanú stratu na necelých 33 miliónov eur. Súčasné vedenie však považovalo tento výsledok za neakceptovateľný, a preto začalo implementovať ozdravný plán, ktorého cieľom je optimalizovať interné procesy, zefektívňovať hlavnú a prevádzkovú činnosť a racionalizovať organizačné vzťahy vo VšZP.

Výraznejší efekt podľa zdravotnej poisťovne prinesú opatrenia zavádzané v roku 2024, ak budú napĺňané dôsledne a v pripravenom rozsahu. Patrí medzi ne napríklad efektívnejšia lieková politika či úspory pri vybraných zdravotníckych pomôckach.

(tasr)