Vysoký predstaviteľ Talibanu hovoril o svojich bratoch na Slovensku. Pýtali sme sa polície, či o nich vie

Funkcionár, ktorý pôsobí ako riaditeľ Úradu pre potraviny a liečivá, v úradnom afganskom jazyku paštčine doslovne skonštatoval, že sa počas svojej návštevy v Európe stretol aj s „bratmi žijúcimi v Holandsku, v Belgicku, na Slovensku a v Nemecku“.

Pozoruhodné je, že medzi západnými krajinami so silnou afganskou komunitou sa v jeho výpočte objavilo práve Slovensko, kde žije len hŕstka Afgancov. Afganci samotní tvrdia, že ich je okolo štyristo alebo päťsto. Končiaci riaditeľ migračného úradu Ján Orlovský v rozhovore pre Denník N v roku 2021 zasa povedal, že ich je zhruba 2-tisíc.

„Polícia sa v rozsahu plnenia svojich úloh podľa zákona o Policajnom zbore (PZ) systematicky venuje monitoringu aktivít, ktoré môžu predstavovať bezpečnostné riziko. Podozrenia z protiprávnej činnosti preveruje a zistenia vyhodnocuje. Informácie o druhu a povahe opatrení polícia verejnosti neposkytuje,“ odpísala Štandardu Andrea Dobiášová z Odboru komunikácie a prevencie Prezídia PZ na otázku, či má polícia vedomosť o kontaktoch Talibanu v našej krajine.

Nepomohlo ani naliehanie a vysvetlenie Štandardu, že nepožadujeme konkrétne informácie o druhu a povahe opatrení, ktoré zbor v tejto veci podniká, ale iba základnú informáciu.

„Informácie, ktoré bolo možné poskytnúť, sme vám zaslali včera [v pondelok, pozn. red.],“ odpísala nám znovu Dobiášová.

Je nutné spomenúť, že slovenské médiá už niekoľko rokov prinášajú osobné príbehy Afgancov, ktorí z krajiny utiekli práve pred krutovládou Talibanu, ktorou trpia najmä ženy a dievčatá, a usadili sa na Slovensku. Pripomeňme, že Taliban sa v domovskej krajine expresne rýchlo chopil moci v roku 2021 po odchode vojsk USA.

Omarova niekoľkodňová návšteva v Európe spôsobila rozruch najmä v Nemecku, kde minulý týždeň vo štvrtok vystúpil v mešite v Kolíne nad Rýnom bez toho, aby mu Berlín udelil víza. Jeho vstup na nemeckú pôdu odsúdilo spolkové ministerstvo zahraničných vecí, Štátna kancelária Severného Porýnia-Vestfálska [v ktorom sa Kolín nachádza, pozn. red.], ale aj organizácia Ditib, ktorá modlitebňu, kde Omar vystúpil, zastrešuje.

Neskôr vysvitlo, že schengenské víza mu udelilo Holandsko, kde sa predtým zúčastnil na zasadnutí Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Téme sme sa venovali v samostatnom článku.

Tlačová agentúra Bachtar, ktorá je oficiálnou agentúrou afganskej vlády, v pondelok informovala o tlačovej konferencii, na ktorej sa Omar po návrate do vlasti podelil o podrobnosti o svojej „produktívnej ceste do Holandska“.

Omar podľa Bachtaru o svojom vystúpení v rámci WHO povedal, že „prezentovanie skutočného a pozitívneho obrazu Afganistanu medzinárodnému spoločenstvu na takýchto fórach má pozitívny vplyv a je protiváhou neobjektívnym médiám, ktoré šíria nepravdivé informácie o krajine a vláde“.

„Povedal, že sa stretol s niektorými afganskými občanmi v Európe a vypočul si ich plány a návrhy pre ich vlasť. Uviedol, že tieto stretnutia boli nepolitické a ich cieľom bolo posilniť národnú jednotu medzi Afgancami,“ uzatvoril Bachtar.