Festival nezrelosti. Alebo prečo je problém väčší než Matovič vo vláde

A áno, problém je z veľkej miery práve Igor Matovič. Už v dôsledku výsledku volieb a hlavnej miere zodpovednosti, ktorú nesie.

Tri poznámky ku kríze, prvá k premiérovi.

Vráťme sa k detektoru, pán Matovič

Spomínate si? Igor Matovič sa celú politickú kariéru snaží ničiť dôveryhodnosť iných, až sa stal nedôveryhodným on sám – a pre všetkých. Žiadny premiér pred ním nebol za rok vlády schopný vyvolať takú nenávisť po celej krajine voči svojej osobe.

To spojenie, že je nedôveryhodný pre všetkých, si zaslúži malú poznámku pod čiarou, tu je: Občas mám pocit, že jediné prostredie v tejto krajine, ktoré je imúnne voči realite, je poslanecký klub OĽaNO. Ak 83 percent ľudí nedôveruje vláde, tak to znamená, že tejto vláde nedôverujú ani voliči z volieb 2020, ani tí otužilci, ktorí sympatizujú s nejakou vládnou stranou aj po roku.

Ale poslanecký klub OĽaNO pôsobí pevne, žiadna verejná diskusia, žiadny názor mimo nakreslenú líniu, žiadne uvažovanie. Maximálne drobné intrigy s ohľadom na to, čo ktorému politikovi tohto klubu pomôže. Hovoria si nezávislé osobnosti. Niečo neuveriteľné.

Pointa je však v tom, že to neprekvapuje. Ani to nemôže prekvapiť, tak to jednoducho je. A vedeli sme to od začiatku. Dovolím si to pripomenúť jedným krátkym videom z relácie Do kríža, kde o tom tesne po voľbách hovoril Vladimír Palko.

To, čo predvádza v politike Igor Matovič, sa v marketingu nazýva vražda charakteru. Čelil tomu každý z jeho oponentov, vrátane mnohých jeho straníkov, keď si trúfli na vlastnú úvahu či postup. Azda si spomenie aj Eduard Heger, ako sa kedysi postavil voči nemu, určite si spomenie Richard Vašečka, veľa o tom napísal pred eurovoľbami Branislav Škripek. A všetko to úplne zblízka celý čas sledovala Veronika Remišová, Matovičova niekdajšia dvojka.

Pochopíte, že je jasné, kam mierim.

Preto treba mať na politikov, ktorí sedia v poslaneckej lavici s Igorom Matovičom prísnejší meter. Vrátane Veroniky Remišovej a Richarda Sulíka. Poznajú ho lepšie ako my. Jeho fauly videli a celé roky akceptovali.

Obraz druhý, predseda parlamentu

Predseda parlamentu sa dva dni dozadu trochu rozvášnil, že nedovolí, aby sa chaos z vlády presunul do parlamentu, hnevá sa, že tu niekto podáva demisiu a zároveň nechce predčasné voľby, keby ich chcel, konal by presne takto, hovorí Kollár.

Divák musí len nechápavo krútiť hlavou. Za jeho chrbtom počas tých slov stojí Milan Krajniak, ktorý sám podal nezmyselnú demisiu, a celé to nasledujúce kolo vlastne spustil. Ani Kollár tak nemá integritu.

Ale je tu ešte jeden dôvod, možno vážnejší ako sama politická kríza. A tým je zadržanie šéfa SIS Vladimíra Pčolinského.

Mám o tomto zadržaní od začiatku pochybnosti, ďalšie sformulujem do samostatného textu, tu len krátko.

Poznáte inú krajinu, kde by šéfa bezpečnostnej služby zadržalo ozbrojené komando elitnej policajnej zložky pred piatou ráno? Načo boli vylomené dvere, keď nedošlo k prehliadke domu? Načo to prekvapenie? Načo pred piatou? Prečo nemohli zazvoniť o dve hodiny neskôr? A čo keby bol mal šéf SIS ozbrojenú ochranu a vypukla by prestrelka, boli by nebodaj mŕtvi, koho by to bola zodpovednosť?

Nech to zhrniem, to, že sa podobné zákroky voči vysokým funkcionárom štátu nedejú v iných krajinách, neznamená, že sa tam nikdy nespáchal zločin (obzvlášť v prostredí tajných služieb), ale že vedia, že štát takto fungovať nemôže. Policajné komando NAKA s krytím Lipšicovej Špeciálnej prokuratúry urobilo zo Slovenska Ukrajinu.

Ak aj máte slabosť voči poníženiu „našich ľudí“ z obdobia Smeru, voči ľuďom vo funkciách sa musí zasahovať inak, z princípu. Voči Pčolinskému polícia pritom zasiahla tvrdšie, ako napríklad voči Haščákovi. Ak toto nie je téma pre politikov, čo potom?

V prvom rade je to téma, ktorej by sa mal Boris Kollár a vôbec premiér a vládni politici venovať viac, podstatne viac. Je neúnosné, aby sa takýmto spôsobom militarizoval verejný život. Zodpovednosť za políciu má minister vnútra, ako je možné, že naši politici namiesto patričnej pozornosti hovoria povinné reči o nezávislom vyšetrovaní? Veď o to tu vôbec nejde, pohoršujúci je spôsob, nie samo vyšetrovanie. Vládnu nám azda policajti, že si oni sami určujú pravidlá? A budú potom niesť za to dôsledky?

Najväčšiu zodpovednosť však nesie Boris Kollár spolu s Igorom Matovičom (pod ktorého spadá SIS). Kollár ukazuje, akým rizikom je nefunkčná skompromitovaná strana. Nedokáže chrániť ani svojich nominantov, nieto chod štátu.

Príklad tretí, pani prezidentka

Prezidentka Čaputová má dve výhody. Nenesie priamu zodpovednosť a nech urobí čokoľvek, médiá sa správajú ako jej tlačový odbor. Všetko je dobre, keď mlčí, aj keď niečo hovorí.

Lenže prezidentka štátu nesie tiež svoj diel zodpovednosti za politický chaos. Už preto, že nevie nájsť spôsob, ako niečo povedať, vývoj formovať, aktérov usmerniť. Už preto, že nevie ani len prekvapiť.

Prečo napríklad prijíma demisie, s ktorými nesúhlasí a ktoré ohrozujú funkčnosť štátu? Demisia Krajčího je jedna vec, o ňu nejde, ale prečo neodmietla demisiu Krajniaka, prečo aspoň neodložila prijatie, aby zvýšila tlak? Prečo prijala demisiu Kolíkovej?

Ak strana odíde z koalície, prezidentka má konať. Ale ak strana zotrváva v koalícii, prezidentka má rozmýšľať inak ako straníci.

Demisie sú tlakom SaS a Za ľudí, aby dostali z vlády Igora Matoviča. Ten tejto hre čelí, prečo si prezidentka nenájde vlastnú politickú líniu a nechráni záujem štátu? Tým predsa nemôže byť, že jeden verejnosti neznámy minister zodpovedá za tri rezorty.

Ustarostené oči problém nevyriešia. Prezidentka má viac právomocí, ako to vyzerá, a najmä má mať autoritu.

Teraz však vidíme, ako to vyzerá, keď nemá viac než popularitu.

Prezidentka Čaputová má hrať otvorene, ak žiada koniec Matoviča (s čím súhlasím), má ponúknuť predstavu ďalšieho vývoja, aby sa tu nešírili hry a konšpirácie, ktoré majú vplyv na politický vývoj.

To, čo vidíme v slovenskej politike, je festival nezrelosti a nezodpovednosti. Ak si na moment myslíte, že by to mohlo byť lepšie, keby voľby dopadli inak, predstavte si tie konflikty, keby tam bol aj Hlina alebo iné agresívne typy, pri ktorých (status Rada Baťa) ešte aj Matovič vyzerá ako ten slušnejší.

Ten problém je teda širší a hlbší.

Problém je, že to už nevyrieši ani odchod Igora Matoviča z vlády. Táto koalícia, či zostanú štyria alebo traja, nám ukázala viac, ako sa dá zniesť. Už dlhšie kráčajú v slepej ulici, všetci vidíme, že na konci je stena. Ak aj na ňu nejakí snaživci maľujú graffiti, je to stále stena.