Preskočiť na obsah
  |  

Kuleba pochválil konanie Scholza na samite EÚ pri predídení maďarského veta pri hlasovaní o Ukrajine

Kuleba pochválil konanie Scholza na samite EÚ pri predídení maďarského veta pri hlasovaní o Ukrajine. Scholz počas stretnutia naznačil maďarskému Orbánovi, že by mohol zo stretnutia na chvíľu odísť. Orbán tak svojim odchodom umožnil ostatným lídrom, aby dosiahli potrebnú zhodu.

„To, čo kancelár Olaf Scholz na summite spravil, aby predišiel hrozbe veta zo strany Maďarska, sa zapíše do dejín ako akt vedúcej pozície Nemecka pri záujmoch Európy," uviedol šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba vo vyjadrení pre nemecký týždenník Bild am Sonntag, ktoré zverejnili v nedeľu.

„Môžem len dúfať, že toto značí tiež širší a nezvratný obrat v postoji Nemecka smerom k vedúcej pozícii pri riešení tých najzložitejších záležitostí," dodal šéf ukrajinskej diplomacie.

Spor ohľadom začatia prístupových rokovaní s Ukrajinou uviazol až do tohtotýždňového summitu EÚ na mŕtvom bode. Tento krok podporovalo 26 členských štátov a proti sa stavalo len Maďarsko.

(tasr)

  |  

Najdôveryhodnejším politikom je Peter Pellegrini. Všetkým lídrom nedôveruje nadpolovičná väčšina opýtaných

Najdôveryhodnejším politickým lídrom je predseda parlamentu a strany Hlas Peter Pellegrini, dôveruje mu 46 percent opýtaných, nedôveruje 52 percent.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo. V prieskume realizovanom v dňoch 15. až 22. novembra odpovedalo 1 015 respondentov.

Na druhom mieste sa v rebríčku dôveryhodnosti lídrov umiestnila Zuzana Čaputová, prezidentke SR dôveruje 42 percent a nedôveruje 56 percent oslovených v prieskume. Tretím najdôveryhodnejším v prieskume sa stal premiér SR a šéf Smeru-SD Robert Fico, dôveru mu vyslovilo 37 percent, nedôveru 62 percent respondentov.

Predseda SNS Andrej Danko požíva dôveru u 30 percent opýtaných, naopak, nedôveru vzbudzuje u 67 percent ľudí, ktorí odpovedali. Nasledujú líder PS Michal Šimečka, ktorému dôveruje 27 percent a nedôveruje 65 percent ľudí a líder hnutia Republika Milan Uhrík, ktorého dôvera u opýtaných dosiahla 26 percent a nedôvera 65 percent.

Predsedovi KDH Milanovi Majerskému dôveruje 25 a nedôveruje 63 percent opýtaných. Šéfovi SaS Richardovi Sulíkovi vyslovilo dôveru 23 percent a nedôveru 74 percent opýtaných.

Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič dosiahol v prieskume 11-percentnú dôveru, 87 percent opýtaných mu naopak nedôveruje. Na konci tabuľky dôveryhodnosti lídrov je šéf Aliancie Krisztián Forró, ktorému dôveruje desať percent opýtaných, 55 percent má k jeho osobe nedôveru.

Reprofoto: Na telo

(tasr)

  |  

Prieskum: Najdôveryhodnejším politickým lídrom je Pellegrini

Prieskum: Najdôveryhodnejším politickým lídrom je Pellegrini, dôveruje mu 46 percent opýtaných, nedôveruje 52 percent. Na druhom mieste sa umiestnila Zuzana Čaputová, prezidentke SR dôveruje 42 percent a nedôveruje 56 percent oslovených v prieskume. Tretím je Robert Fico, dôveru mu vyslovilo 37 percent, nedôveru 62 percent respondentov.

Predseda SNS Andrej Danko požíva dôveru u 30 percent opýtaných, naopak, nedôveru vzbudzuje u 67 percent ľudí, ktorí odpovedali. Nasledujú líder PS Michal Šimečka, ktorému dôveruje 27 percent a nedôveruje 65 percent ľudí a líder hnutia Republika Milan Uhrík, ktorého dôvera u opýtaných dosiahla 26 percent a nedôvera 65 percent.

Predsedovi KDH Milanovi Majerskému dôveruje 25 a nedôveruje 63 percent opýtaných. Šéfovi SaS Richardovi Sulíkovi vyslovilo dôveru 23 percent a nedôveru 74 percent opýtaných.

Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič dosiahol v prieskume 11-percentnú dôveru, 87 percent opýtaných mu naopak nedôveruje. Na konci tabuľky dôveryhodnosti lídrov je šéf Aliancie Krisztián Forró, ktorému dôveruje desať percent opýtaných, 55 percent má k jeho osobe nedôveru.

Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo. V prieskume realizovanom v dňoch 15. až 22. novembra odpovedalo 1015 respondentov.

Vývoj dôveryhodnosti. Reprofoto: Na telo

(tasr)

  |  

Starodávne podpolianske Vianoce sa v minulosti začínali adventom

DETVA – Starodávne podpolianske Vianoce sa v minulosti začínali adventom, štyri týždne pred 24. decembrom. V tomto období už nebývali žiadne svadby, zábavy a dodržiaval sa pôst. TASR to povedala Andrea Jágerová z Centra tradičnej kultúry v Detve.

Ako ďalej uviedla, toto obdobie bolo prípravou na sviatky a bolo to iné ako dnes. „Práca z polí sa premiestnila do dvorov a príbytkov. Začalo sa po Kataríne, prišiel pokojný čas a aj v kostole sa hlásalo, že by si ľudia mali viac pomáhať,“ objasnila s tým, že advent bol spojený aj s hygienou tela, bielizne i príbytku.

Dodala, že Detvania v minulosti pred sviatkami kalili chyžu a pec, teda bielili ich vápnom. „Boli to dezinfekčné prostriedky. Dubovým alebo bukovým popolom čistili riady alebo iné predmety,“ spresnila a informovala, že zároveň upratali celý dom.

Adventné obdobie bolo podľa Jágerovej plné mágie, napríklad ľúbostnej. „Dievčatám sa veštilo, čím bude ich budúci manžel. Počúvalo sa, kde zašteká pes, a tam sa mala dievka vydať. Psov bolo menej, nie ako dnes. Ľudia presne vedeli, kto má psa," poznamenala.

Podotkla, že počas adventu piekli ženy koláče, hlavne z kysnutého cesta s makom i domáci chlieb v peci. „Oblátky kupovali detvianske gazdiné zväčša na trhu, na lazoch ich však zvykli piecť aj doma,“ spomenula. Na Štedrý deň už muselo byť všetko upratané a pripravené. Nad stolom visel z povaly stromček vyzdobený červenými jablkami a orieškami zabalenými v pozlátku. Jágerová vysvetlila, že ľudia žili vo veľmi skromných priestoroch. Mali izbu, pitvor a komoru. Izba bola malá na to, koľko členov rodiny v nej žilo. „Katolícke rodiny mali veľa detí, bolo ich osem, niekedy aj desať. V jednej domácnosti tak žilo desať až dvanásť ľudí a pre stromček tak nebol priestor, aký máme dnes v obývačkách,“ zhrnula s tým, že ho teda vešali nad stôl.

Najchudobnejšie deti balili do farebných papierikov len kúsky drievka, bohatšie rodiny mali na stromčeku, ktorý už stál na zemi v stojane, aj ozdoby zo skla. „Na samom vrchu bývala v niektorých detvianskych domácnostiach pripevnená aj oblátka,“ ukončila.

Počas starodávnych Vianoc pod Poľanou jedli ľudia sedem až deväť chodov

Počas starodávnych podpolianskych Vianoc jedli ľudia na Štedrý večer sedem, v niektorých domácnostiach aj deväť chodov. Neboli však také veľké, ako ich máme v súčasnosti. Významné jedlo bola cez sviatky krupicová kaša so škoricou. TASR to povedala Andrea Jágerová z Centra tradičnej kultúry (CTK) v Detve.

Ako ďalej uviedla, súčasťou večere boli strukoviny, oblátky, opekance s makom i kapustnica. „Dávali to do veľkých mís, ktoré postavili na stôl a všetci si z nich brali. Pod Poľanou pripravovali aj baby, okrúhly kysnutý koláč z bielej múky,“ objasnila s tým, že to bol taký chlieb, ktorý zajedali s kapustnicou. Katolíci ho po polnoci jedli aj s klobásou alebo šunkou. Jeho tvar symbolizoval celistvosť i kolobeh života. Zároveň bol pletený, čo bolo znakom súdržnosti. „Makové jedlá zas znamenali hojnosť a aj ochranu proti strigám,“ spresnila.

Aby nikto neodchádzal počas večere od stola, naukladali naň všetky jedlá, ktoré mali v ten večer zjesť. Súčasťou boli aj med, jablká, oriešky, cesnak, ryby a hriatô. Pre chlapov aj pálenka, pre ženy domáce víno a pred deti voda z hrušiek alebo sliviek.

Podpolianske múzeum v Detve pripomína, že stôl zvykla gazdiná prikryť ľanovým obrusom. Do každého rohu podeň ukryla predmety, ktoré mali rôzny magický význam na nadchádzajúci rok. Pod jedným bolo zrno pre dobrú úrodu, v druhom rohu bol pudilár, aby mala rodina dostatok peňazí. V ďalšom cesnak pre dobré zdravie a v poslednom kúsok chleba, aby doma nikdy nechýbal. Na stole boli krížik, svätená voda a sviečka, čo bola väčšinou petrolejová lampa. „Nohy stola obkrútili reťazou, na ktorú si všetci vyložili nohy, aby ich počas roka neboleli,“ približuje.

Súčasťou večera bolo umývanie vodou z potoka v nádobe na dojenie, vystriedala sa celá rodina. Otec ako prvý do nej nebadane vhodil pár mincí, ktoré neskôr odniesli do kostolnej kasičky. Potom gazda vzal svätenú vodu a všetky jedlá na stole posvätil. Každému urobil krížik na čelo, aby bol celý rok taký dobrý ako med. Neskôr sa pomodlili Otčenáš, Zdravás, Verím v Boha, Sláva. Po večeri spoločne spievali vianočné pesničky a po nich si deti začali hľadať darčeky. „Samozrejme, ak si ich rodina mohla dovoliť. Po večeri, ešte pred polnocou, sa chodilo po spievaní,“ uzatvára múzeum.

(tasr)

  |  

SHMÚ upozorňuje na poľadovicu, vietor na horách, povodne aj smog v Jelšave

VÝCHODNÉ SLOVENSKO – Na východnom Slovensku sa v nedeľu môže tvoriť poľadovica. Meteorológovia v tejto súvislosti vydali výstrahu prvého stupňa. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) tiež upozorňuje na vietor na horách, povodne a smog v Jelšave, informuje o tom na webe.

Výstraha pred poľadovicou platí predbežne do utorka (19. 12.) pre väčšinu okresov Prešovského kraja, rovnako aj v Trebišove, Michalovciach, Sobranciach a okrese Košice-okolie. V Banskej Bystrici, Brezne, Poprade, Liptovskom Mikuláši, Ružomberku a Tvrdošíne vydal SHMÚ výstrahu prvého stupňa pred vetrom na horách. Na hrebeňoch hôr môže podľa meteorológov vietor dosahovať priemernú rýchlosť 70 až 85 kilometrov za hodinu, čo predstavuje víchricu.

Objaviť sa môžu aj povodne, a to v okresoch Trebišov (bez Roňavy) a Michalovce. Meteorológovia tam vydali výstrahu druhého stupňa, platí do pondelka (18. 12.) do 9.00 h. SHMÚ tiež upozorňuje na smogovú situáciu v Jelšave a okolí. Príčinou sú emisie z vykurovania pevným palivom, možný vplyv dopravy a priemyslu.

(tasr)

  |  

V žilinskej MHD bude platiť vianočný cestovný poriadok

ŽILINA - V žilinskej mestskej hromadnej doprave bude platiť vianočný cestovný poriadok, posilnia ho aj mimoriadne spoje. Platiť bude od 24. decembra do 7. januára.

Na Štedrý deň (24. 12.) bude platiť cestovný poriadok Voľné dni. "Spoje trolejbusových liniek budú mať posledné odchody z východiskovej zastávky približne o 13.30 h. Po tomto čase nebudú premávať a dopravnú obslužnosť zabezpečia mimoriadne spoje. Po trase nočnej linky číslo 50 bude premávať mimoriadny spoj z centra mesta na sídliská Vlčince, Solinky, Hájik a späť," uviedla vedúca odboru komunikácie a vzťahov s verejnosťou Mestského úradu (MsÚ) v Žiline Katarína Gazdíková.

Doplnila, že pravidelné spoje autobusových liniek budú mať posledné odchody z východiskovej zastávky približne o 18.00 h. "Od 25. do 31. decembra bude platiť cestovný poriadok Voľné dni. S výnimkou linky číslo 26, ktorej spoje budú od 27. decembra do 29. decembra premávať v režime Prázdniny," upozornila.

Na Nový rok (1. 1.) bude platiť cestovný poriadok Voľné dni, pričom prvé spoje na všetkých linkách budú začínať zhruba o 6.00 h.

"Zároveň budú premávať aj mimoriadne spoje po trase nočnej linky číslo 50. Presné časy odchodov prvých spojov všetkých liniek z východiskovej zastávky sú uvedené vo vianočnom cestovnom poriadku," uzavrela Gazdíková.

(tasr)