Preskočiť na obsah
  |  

Irán si predvolal ruského veľvyslanca

Irán si predvolal ruského veľvyslanca. Moskva sa totiž pripojila k iniciatíve arabských krajín na vyriešenie sporu o ostrovoch, na ktoré si okrem Iránu robia nárok Spojené arabské emiráty.

Ostrovy Tunb a Abú Músa, nachádzajúce sa v strategickom Hormuzskom prielive, sú pod iránskou správou od roku 1971. Napriek tomu si ich nárokujú aj Spojené arabské emiráty, pričom nedávno začali získavať podporu od Ruska a Číny, ktoré sú však tradičnými spojencami Teheránu.

Tento spor vyústil v spoločné vyhlásenie, podpísané počas rusko-arabského fóra v Maroku, ktoré podporilo vyriešenie sporu prostredníctvom dvojstranných rokovaní alebo Medzinárodného súdneho dvora. Irán teraz od Ruska požaduje vysvetlenie situácie.

(aljazeera)

  |  

Pod vianočným stromčekom v Banskej Bystrici si deti našli 248 kníh od štedrých darcov

BANSKÁ BYSTRICA - Pod vianočným stromčekom v meste si deti našli 248 kníh od štedrých darcov. Tí ich nakúpili za viac ako 2500 eur.

Predvianočný projekt Daruj knihu deťom zrealizovala komunitná nadácia Zdravé mesto v banskobystrickom kníhkupectve.

"Osemnásty ročník nášho projektu dopadol nad očakávania. V spolupráci s ôsmimi mimovládnymi neziskovými organizáciami sme zozbierali informácie o deťoch, ktoré túžia po knižke, ale z rôznych dôvodov im ju nemá kto kúpiť. Organizácie vyzbierali rekordne veľa knižných prianí, a preto sme mali obavu, či sa nám podarí predať všetky označené knižky, ktoré mohli dobrosrdeční ľudia kúpiť od 6. decembra. Napokon sa všetko skvele podarilo," priblížila koordinátorka projektu Ida Adolfová.

Kníhkupcom pomohli aj dobrovoľníci z Univerzity Mateja Bela, ktorí pomohli s vytvorením nového vizuálu i s označovaním a balením knižiek. Od roku 2004 do 2023 sa pomocou tohto projektu podarilo darovať už 1973 kníh.

(tasr)

  |  

Ekologický aktivizmus namierený proti bani produkujúcej jeden z hlavných kovov v batériách do elektroáut, vzbudzuje otázniky

Ekologický aktivizmus namierený proti bani produkujúcej jeden z hlavných kovov využívaných pri výrobe batérií do elektroáut, vzbudzuje otázniky.

„Ešte viac to sťažuje reakciu na dodávky kovov, ktoré svet potrebuje na ekologizáciu,“ skonštatoval na margo problému Colin Hamilton, výkonný riaditeľ pre výskum komodít v spoločnosti BMO.

O Cobre Panamá, obrovskej bani na meď, ktorá kvôli aktivistom čelí uzatvoreniu, a aj o samotnej stredoamerickej krajine, píše Samuel Kolesár.

Čítajte viac:

  |  

Podujatia a výstavy Tatranskej galérie navštívilo takmer 17 500 ľudí

POPRAD -  Podujatia a výstavy Tatranskej galérie navštívilo takmer 17 500 ľudí. V budúcom roku plánujú v organizovaní podujatí pokračovať. Dokopy zorganizovali 23 výstav, na ktorých bolo viac ako 60 umelcov. Okrem toho sa v starej elektrárni konalo 25 koncertov, desať prednášok, 82 workshopov a mnoho ďalších podujatí.

Do polovice januára môžu návštevníci vidieť výstavu aktuálnej tvorby umelca spätého s Popradom Petra Pollága a jeho syna dizajnéra Jakuba. Do 29. februára je v Artklube výstava Anjel Vianoc, kde môžu návštevníci vidieť súťažné práce materských, základných, špeciálnych, základných umeleckých a stredných škôl. Vo Vile Flóra v Starom Smokovci vystavujú diela mladej autorky Lucie Horákovej na expozícii pod názvom Silencio.

Prvou novou výstavou roku 2024 bude expozícia Traja muži v člne - Anton + Juraj + Maximilián Čutek. "Vernisáž sa uskutoční 19. januára 2024 o 17.00 h. Výstava predstavuje oblúk niekoľkých desaťročí jedinečného výtvarného diela rodiny Čutekovcov, ktorí ponúkajú silné autorské výpovede i medzigeneračné vzťahy v priereze ich sochárskej a maliarskej tvorby," priblížila Ondrušeková. Výstava potrvá do 17. marca 2024.

Naďalej prebieha v galérii aj rozsiahly projekt ART&HOLOCAUST, v rámci ktorého si pripomínajú obete holokaustu. Pokračuje 24. januára koncertom a prednáškou Michala Vaněka o Davidovi Unreichovi, svetovom wrestlingovom zápasníkovi, ktorý vyzval Hitlera na súboj.

Počas roka 2024 galéria pripravuje aj ďalšie výstavné projekty, v marci to budú diela Marcina Berdyszaka, v júni a v júli Albrechta Dürera - norimberského renesančného umelca a Mariána Kornáčeka. Od augusta do konca októbra odprezentujú v Poprade Šrobárovu zbierku - unikátne diela majstrov 18. a 19. storočia, ktoré budú na Slovensku prvýkrát. Koncom roka chystá galéria aj výstavu Františka Horniaka a Rudolfa Rabatina.

(tasr)

  |  

Zima na ústupe: Sneh vystrieda masa vody

Počasie sa po Vianociach trošku oteplí. S tým prichádza aj vyšší výskyt zrážok, no najmä voda. Potoky a rieky dostanú podľa odborníkov v najbližších dňoch poriadne zabrať.

V niektorých regiónoch sa ľudia 25. decembra zobudili do iného sveta. Zatiaľ čo 24. decembra bola snehová nádielka na severe Slovenska pomerne štedrá, po Štedrej večeri sa situácia obrátila. Snehové kopy nahradili kaluže a mláky.

Podľa odborníkov ide o postupné otepľovanie, ktoré sa dotýka celej krajiny. Výstraha pred povodňami platí najmä pre západné a stredné Slovensko. Vo všetkých okresoch Žilinského samosprávneho kraja platí výstraha prvého stupňa pred povodňami. Takýto stav očakávame aj počas nastávajúcich dní.

Príchod tepla môžeme pocítiť už dnes, pričom podľa predpovede bude denná teplota v rozmedzí od 5 do 10 stupňov Celzia. Situácia na ceste môže byť rovnako nebezpečná ako pri snehových jazykoch, vodičom preto stále odporúčame jazdiť opatrne.

  |  

New York Times: Putin od septembra naznačuje, že je otvorený rokovať o zastavení bojov

Putin od septembra naznačuje, že je otvorený rokovať o zastavení bojov, píše denník New York Times. Americkí predstavitelia sa však obávajú, že môže ísť len o zásterku na ďalší útok a že Ukrajina aj tak neprijme podmienky prímeria.

Západní predstavitelia dostávajú minimálne od septembra nové signály, že Putin má zrejme záujem o prímerie. Tieto správy prichádzajú viacerými kanálmi vrátane zahraničných vlád s väzbami na Spojené štáty aj Rusko.

"Oni [Rusi] hovoria: 'Sme pripravení rokovať o prímerí'… Chcú zostať tam, kde sú na bojisku," povedal jeden z vysokých medzinárodných predstaviteľov, ktorý sa na jeseň stretol s ruskými predstaviteľmi.

Zdroje NYT tvrdia, že Putin zvažuje súhru faktorov, ktoré vytvárajú priaznivý moment na dohodu: patovú situáciu na bojisku, následky neúspešnej ukrajinskej ofenzívy, slabú podporu Kyjeva na Západe a odpútanie pozornosti od rusko-ukrajinskej vojny v dôsledku situácie v pásme Gazy.

Americkí predstavitelia vidia v Putinovom postoji posun, lebo už nepožaduje odstúpenie Zelenského vlády. Putin navrhuje, aby po prímerí ostala suverénna Ukrajina s Kyjevom ako hlavným mestom, ale aby ponechala Rusku kontrolu nad takmer 20 percentami ukrajinského územia, ktoré sa mu podarilo obsadiť.

Západné zdroje však tieto signály vnímajú so skepticizmom. Existujú obavy, že Putinove návrhy na prímerie môžu byť zavádzajúce a môžu slúžiť len ako príprava na ďalší útok. Vysokopostavení americkí predstavitelia zas vyjadrili pochybnosti, či by ktorýkoľvek významný ukrajinský politik mohol súhlasiť s dohodou, ktorá by odstúpila Rusku takú veľkú časť ukrajinského územia.

(new york times)