TRSTENÁ – Martin Pekarčík je lekár, ktorý sa venuje aj digitalizácii. Svoje umenie pomáhať a rozvíjať sa rozhodol uplatniť nielen na Slovensku, ale aj v ďalekom zahraničí. Zdravotnú starostlivosť a inovácie potrebné pre lepší život priniesol aj do africkej Kene.
Žilinskému Štandardu sa podarilo spojiť s Martinom, ktorý nám ochotne porozprával viac o svojom pôsobení na Slovensku aj mimo neho.
„Som lekár z Trstenej, ale už dlhodobo pôsobím a žijem aj s manželkou v Bratislave. Popritom robím na Ústave medicínskeho vzdelávania a simulácie na Univerzite Komenského,“ prezradil nám na úvod. Nedávno získal ocenenie Srdce na dlani, ktoré udeľujú za dobrovoľnícku prácu.
„Dobrovoľníctvu sa nevenujem aktívne, nechodím každé leto pomáhať do zahraničia,“ uviedol na pravú mieru. Jeho dobrovoľnícka cesta sa začala, keď sa ocitol na zaujímavej životnej križovatke.
„Predal som firmu a rozmýšľal som, čo ďalej so životom. Potreboval som si upratať v hlave. Moja kamarátka aj s manželom dlhší čas pôsobia v Keni v dedine Tiktik, kde sa snažia zlepšovať život miestnej komunity, kmeňa Pokot. Zároveň tam vedú jednu nemocnicu. Cez organizáciu Dvojfarebný svet som sa vydal za nimi s cieľom pomôcť,“ opísal nám svoj príbeh Martin.
V Keni poskytoval zdravotnú starostlivosť, no venoval sa aj rozvoju. „Život v Keni nebol ľahký. Miestnych trápilo sucho. S mojou kamarátkou a jej manželom sme teda vymysleli a zrealizovali projekt kilometrového vodovodu, ktorý k nemocnici privádzal vodu zo vzdialenej rieky. Aby spomínaná nemocnica mala vodu, vymysleli sme vodovod ktorý fungoval na solárnu energiu,“ zaspomínal s úsmevom.
Vďaka tomuto vylepšeniu podľa jeho slov dnes v spomínanej nemocnici pestujú zeleninu a ovocie, pacienti majú prístup k lepšej starostlivosti a aj k jedlu. Prosperuje tak celá komunita.
„Keď som sa vrátil domov, organizoval som rôzne benefičné prednášky. Za vyzbierané peniaze sme sa zase snažili zlepšiť život týchto ľudí. Bolo možné naučiť ich, ako si pestovať vlastnú zeleninu a ovocie. Taktiež sme zriadili kuchyňu, v ktorej môžu všetko toto vypestované jedlo spracovávať a skladovať. Kúpil sa im aj ultrasonograf – prístroj, vďaka ktorému vedia aj mimo nemocnice vysonovať tehotné mamičky a skontrolovať vývoj plodu,“ vysvetlil. Dodáva pritom, že toto zariadenie sa dá použiť aj pri iných vyšetreniach, ktoré s tehotenstvom nesúvisia.
Zaujímalo nás, čo udrie mladému človeku z Oravy do očí, keď sa ocitne v rozpálenej Keni. „Zažil som na vlastnej koži, aké je nepríjemné, keď na vás ľudia vyslovene zízajú pre farbu vašej kože. Tak ako my nie sme doma zvyknutí na ľudí s tmavou pokožkou, tak nie sú Afričania zvyknutí na belochov,“ prezradil. Jeho mesačný pobyt v Keni nebol jednoduchý. „Umýval som sa v kadi, a za celý ten čas pršalo iba raz. Práve v deň, keď nechal vysušiť prádlo. V ten deň som nemal v čom spať,“ povedal so smiechom.
Najbližšie sa plánuje do Kene vrátiť v marci 2024. Tentoraz už však dostal grant priamo od štátu, do Kene tak poletí ako expert na digitalizáciu.