Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Kanade 50-ročný transplavec vydávajúci sa za ženu súťažil s malými dievčatami

Päťdesiatročný transplavec v Kanade, vydávajúci sa za ženu, zdieľal šatňu s malými dievčatami. Rodičia, ktorých situácia vydesila, sformovali okolo svojich detí vo veku 8 až 16 rokov provizórnu zástenu z uterákov.

Transplavec Melody Wiseheart, predtým súťažiaci pod menom Nicholas Cepeda, súťažil v Trojan Cupe vo viacerých disciplínach pre ženy od 16 rokov. Organizácia Swimming Canada a Swim Ontario schvaľujúca súťaž sa po výhradách rodičov postavila na stranu Wisehearta.

Zdesení rodičia zavolali na miesto aj políciu. Zároveň namietali, že pravidlá sú nespravodlivé voči dospievajúcim dievčatám, ktoré súťažia v snahe uchádzať sa o štipendium.

(new york post)

Minúta  |  

Švédsko chce podmieňovať pomoc krajinám repatriáciou utečencov

Švédsko chce podmieňovať pomoc krajinám repatriáciou utečencov. Stredopravá vláda severskej krajiny tým sleduje cieľ zefektívnenia procesu návratu nelegálnych imigrantov do krajiny, z ktorej pochádzajú.

Vládna koalícia Umiernených, Kresťanských demokratov a Liberálov, ktorá v parlamente nemá nadpolovičnú väčšinu, sa pri riešení problémov opiera o podporu Švédskych demokratov, ktorí majú obmedzenie nelegálnej migrácie uvedené v programových bodoch.

Zahraničná pomoc teda bude "viac podmienená tým, že prijímajúce krajiny prijmú späť svojich vlastných občanov", vyhlásil na tlačovej konferencii poslanec Švédskych demokratov Aron Emilsson.

Reformu politiky zároveň označil za "historickú revíziu", pričom dodal, že "nedáva zmysel poskytovať pomoc štátom, ktoré pracujú proti švédskym záujmom".

(european conservative)

Minúta  |  

Pri nesplnení podmienok na skrátené konanie môže konať hlava štátu, tvrdí právnik Bujňák

Pri nesplnení podmienok na skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona by väčší časový priestor na oponentúru mala vytvoriť hlava štátu cez vetovanie zákona. Uviedol to ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Vincent Bujňák.

Prezidentka Zuzana Čaputová môže vrátiť Národnej rade schválený zákon s pripomienkami do 15 dní od jeho doručenia. "Vrátenie schváleného zákona v posledný deň lehoty signalizuje, že hlava štátu sa s jeho prerokovaním v skrátenom legislatívnom konaní nestotožnila. Naopak, pri zákonoch, kde bola existencia mimoriadnych okolností precízne vysvetlená, by mala nastúpiť spolupráca ústavných orgánov a kroky vedúce k čo najskoršej platnosti a účinnosti schváleného zákona," pripomenul ústavný právnik.

Pri skrátenom legislatívnom konaní sa o zákone v parlamente rokuje v takzvanom zrýchlenom režime a celý proces môže prebehnúť na jednej schôdzi. Parlament sa môže na návrh vlády uzniesť na SLK len za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.

"Mimoriadnou okolnosťou sa rozumie taká okolnosť, ktorá nastala náhle, neočakávane, nebolo možné ju predvídať a ani sa na ňu pripraviť. Skrátené legislatívne konanie (SLK) má byť precízne odôvodnenou výnimkou, zatiaľ čo štandardný legislatívny proces má byť všeobecným pravidlom," priblížil pre TASR Bujňák s tým, že štandardne zákony často ukladajú rôzne povinnosti a obmedzenia, a tie majú byť podrobené širokej oponentúre s dostatočným časovým priestorom.

Bujňák zároveň pripomenul, že podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR ešte samotné nesplnenie podmienok na skrátené legislatívne konanie nespôsobuje protiústavnosť daného zákona. To je dôvodom, prečo sa poslanci v žiadnom volebnom období neobávajú použiť SLK nad rámec zákona.

"Ak je medzi termínom schvaľovania návrhu a termínom účinnosti väčšia časová medzera, je zrejmé, že návrh sa nemusel schvaľovať expresne rýchlo," vysvetlil Bujňák spôsob, akým sa dá zistiť nesplnenie podmienok na SLK. Na aktuálnej schôdzi parlamentu sa schválil cez SLK napríklad konsolidačný balík, ktorého časť sa týka správnych a súdnych poplatkov. Účinná bude až od 1. apríla 2024.

(tasr)
     

Minúta  |  

Srbsko v novom roku začne uznávať kosovské poznávacie značky

Srbsko v novom roku začne uznávať kosovské poznávacie značky. Belehrad dosiaľ vyžadoval pri prechode hraníc, aby vodiči prelepovali štátne symboly na tabuľkách s evidenčným číslom.

Srbsko sa týmto krokom snaží uľahčiť život Srbom žijúcim na území Kosova, ktoré svoju nezávislosť deklarovalo v roku 2008. Tú doteraz odmietlo uznať viacero krajín vrátane Srbska, Slovenska či Španielska.

Spor o poznávacie značky a ich vzájomné uznávanie predstavoval súčasť širšieho napätia medzi Belehradom a Prištinou, ktorý vyeskaloval do viacerých incidentov sprevádzaných napríklad aj streľbou či blokádami ciest na hraniciach.

"[Tento krok] ukazuje, že pokrok v procese normalizácie vzťahov medzi Kosovom a Srbskom je možný," uviedol o rozhodnutí Srbska hovorca európskej diplomacie Peter Stano.

(barron's)

Minúta  |  

Zahraničný výbor tureckého parlamentu schválil vstup Švédska do NATO

Zahraničný výbor tureckého parlamentu schválil vstup Švédska do NATO, žiadosť severskej krajiny o vstup do Severoatlantickej aliancie však musí schváliť aj samotný parlament.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Albánsky parlament ochromil kybernetický útok

Albánsky parlament ochromil kybernetický útok, terčom iránskych hackerov sa podľa miestných médií stal aj mobilný operátor a letecká spoločnosť. Vzťahy medzi Tiranou a Teheránom zostávajú pre Ľudových mudžahedínov napäté.

Albánske inštitúcie čelili už v júli 2022 rozsiahlemu bezprecedentnému kybernetickému útoku, z ktorého tamojšia vláda aj nadnárodné technologické spoločnosti obvinili iránske ministerstvo zahraničných vecí.

Vzťahy medzi Iránom a Albánskom však boli napäté už od roku 2014, keď Albánsko poskytlo útočisko približne 3-tisíc členom iránskej exilovej opozičnej organizácie Ľudoví mudžahedíni (MEK).

O čom je spor medzi Albánskom a Iránom? Môže za to skupina Ľudových mudžahedínov

Mohlo by Vás zaujímať O čom je spor medzi Albánskom a Iránom? Môže za to skupina Ľudových mudžahedínov

(tasr, ap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.