Prezidentkin prejav si prišiel vypočuť premiér Robert Fico (Smer), ako aj členovia vlády. Poslanci za SNS vopred avizovali, že sa na jej vystúpení nezúčastnia, v sále prítomní neboli.
Čaputová už vopred informovala, že proces prijímania legislatívy v skrátenom konaní považuje za veľmi nevhodný. Nesprávne alebo dôkladne nepripravené nastavenie novely Trestného zákona by mohlo podľa nej spôsobiť nepredvídateľné celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv poškodených osôb.
"Trestná politika patrí medzi najpodstatnejšie, a teda základné funkcie nášho štátu. Ide o kľúčový nástroj na udržiavanie poriadku a bezpečnosti v spoločnosti, s priamym dosahom nielen na páchateľov, ale aj na práva poškodených," pripomenula prezidentka.
Označila za bezprecedentné, aby sa závažné zmeny trestného práva diali bez riadneho legislatívneho procesu. Prezidentka upozornila, že predložená novela je jednou z najvýznamnejších zmien v doterajšej trestnej politike a zásadne mení prístup k majetkovej a hospodárskej kriminalite.
Argument vlády na prijatie novely Trestného zákona v skrátenom legislatívnom konaní opierajúci sa o rozhodnutia Ústavného súdu SR a údajného porušovania ľudských práv podľa Čaputovej neobstojí. Úprimnejšie zdôvodnenie vidí vo Ficovom výroku: „Politika je o moci a toto je mocenské rozhodnutie,“ doslovne citovala prezidentka premiéra.
Odmietla odvolanie sa vlády na potrebu zosúladiť výšky trestov s trendami v okolitých krajinách Európskej únie. Poukázala aj na vyjadrenia Európskej prokuratúry, že niektoré z navrhovaných zmien by neboli schopné zabezpečiť, aby trestné činy proti rozpočtu Európskej únie boli trestané účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami. "Európska únia totiž vyžaduje, aby za podvody na eurofondoch hrozili odrádzajúce tresty," podčiarkla prezidentka.
Hlava štátu vyhlásila, že novela Trestného zákona môže byť v kolízii s Ústavou SR, prináša hrozbu zásahov do práv poškodených na spravodlivý proces. Zásadné zníženie trestných sadzieb, zvýšenie hraníc škody, zmeny v ukladaní podmienečných trestov a zmeny v oblasti premlčania by boli podľa nej rezignovaním štátu na ochranu svojich občanov, na efektívne vymáhanie spravodlivosti a môže znamenať odklon od ochrany princípov právneho štátu.
Novela podľa nej výrazne znižuje trestné sadzby pri všetkých majetkových a hospodárskych trestných činoch. "Zároveň zásadným spôsobom posúva nahor hranicu výšky škody a tiež rozširuje možnosť ukladania podmienečného trestu odňatia slobody, a to aj pri najzávažnejšej ekonomickej kriminalite páchanej organizovanými skupinami páchateľov," vyhlásila.
Ako príklad prezidentka uviedla, že ak páchateľ pri krádeži spôsobí škodu do 350-tisíc eur, podľa novely by nemusel ísť do väzenia a mohol by dostať podmienku.
Prezidentka takisto namieta, že za všetky trestné činy v štvrtej a piatej hlave Trestného zákona bude možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody, a to bez ohľadu na výšku škody, rozsah spáchania trestného činu, dokonca aj vtedy, keď bude spáchaný organizovanou skupinou. Pripomenula, že v novele sa skracujú premlčacie lehoty vo väčšine prípadov o polovicu. "Páchateľ sa tak v týchto prípadoch za polovičný čas môže stať beztrestný," vyhlásila.
Prerokúvané zmeny majú podľa nej zásadný vplyv aj na objasňovanie trestných činov. "Napríklad nasadenie odposluchov alebo agenta sa môže využívať len pri zločine, čo je z definície trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby presahuje päť rokov," pripomenula s tým, že zmenou výšky trestnej sadzby by mnohé zločiny mali byť kvalifikované už iba ako prečiny, a teda nebude možné ani využívanie uvedených prostriedkov. Dodala, že podľa odborníkov to môže viesť k zvýšenej kriminalite.
Čaputová upozornila aj na riziká zrýchleného rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Poukázala pritom na množstvo spisov, ktoré bude potrebné prerozdeliť "zo dňa na deň". Reálne podľa nej preto hrozia prieťahy v dotknutých trestných konaniach.
Nesúlad novely vidí aj s pozitívnym záväzkom štátu efektívne stíhať trestné činy ohrozujúce ústavou chránené záujmy občanov. Odvoláva sa pritom na nálezy Ústavného súdu a na možný nesúlad s princípom právneho štátu.
Zmierňovanie trestov odňatia slobody a širšie využívanie alternatívnych trestov považuje za legitímnu tému. Za nevyhnutnú podmienku však označila vybudovanie dostatočných personálnych a organizačných kapacít probačného dohľadu. To podľa nej aktuálne absentuje.
Prezidentka ocenila avízo od predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas) o tom, že by malo ešte dôjsť k zmenám v návrhu. "Treba však zároveň dodať aj to, že nebyť politického a verejného tlaku, dnes by s najväčšou pravdepodobnosťou novela týchto zákonov už platila," dodala.
„Vyhrať voľby neznamená môcť robiť všetko,“ deklarovala Čaputová v parlamente. Keby sa ktokoľvek iný rozhodol robiť také zásadné zmeny, na akých aktuálne pracuje vláda, súčasná koalícia by podľa nej takisto bila na poplach. Vyzvala preto poslancov, aby neprijímali takéto zásadné zmeny v skrátenom legislatívnom konaní.
"Nemusíme sa zhodnúť na tom, o čom by politika mala byť, ale jedno platí pre všetkých rovnako: v demokratickej spoločnosti je výkon moci limitovaný zákonmi a ústavou a aj víťaz volieb ich musí rešpektovať," uzavrela prezidentka.
(luc, tasr)
