Preskočiť na obsah
  |  

Niekoľko štátov EÚ chce v polovici februára spustiť misiu v Červenom mori

Niekoľko štátov EÚ chce v polovici februára spustiť misiu v Červenom mori, ktorej cieľom bude ochrana lodí pred útokmi jemenských povstalcov. V stredu o tom informoval šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

"Nie všetky členské štáty sa budú chcieť zúčastniť, ale žiadna nebude (tejto misii) brániť... Verím, že sa začne 17. februára," povedal Borrell pred stretnutím ministrov obrany EÚ s tým, že by sa na ňom mohli dohodnúť na veliteľskej štruktúre misie. Rokovať budú aj o tom, kde bude mať misia sídlo, kto presne sa na nej zúčastní a s akými prostriedkami.

O velenie novej misie s označením Aspides prejavili záujem Francúzsko, Grécko a Taliansko. Sedem ďalších štátov naznačilo, že by boli ochotné poskytnúť svoje námorné prostriedky. Borrell zdôraznil, že cieľom misie Aspides bude najmä ochrana obchodných lodí a odrazenie útokov. Nebude sa teda podieľať na útokoch proti húsíom.

Spočiatku by misia pozostávala z troch plavidiel. Francúzsko a Taliansko už majú v tomto regióne svoje bojové lode a Nemecko tam plánuje vyslať fregatu Hesse, dodal Borrell.

(tasr, reuters)

  |  

Šéf CIA: Nespokojnosť Rusov s vojnou je šancou k náboru špiónov do CIA aká sa vyskytne raz za generáciu

Šéf CIA: Nespokojnosť Rusov s vojnou je šancou k náboru špiónov do CIA aká sa vyskytne raz za generáciu. William Burns ubezpečil, že túto šancu v jeho úrade nepremárnia.

(foreignaffairs)

  |  

Poľsko predĺžilo dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom do 2. marca

Poľsko predĺžilo dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom do 2. marca. Vyplýva to z nariadenia ministerstva vnútra zverejneného v stredu v úradnom vestníku. (tasr)

  |  

Európska komisia navrhla čiastočne obmedziť dovoz niektorých agrokomodít z Ukrajiny

Európska komisia navrhla čiastočne obmedziť dovoz niektorých agrokomodít z Ukrajiny, zároveň chce predĺžiť pozastavenie dovozných ciel do júna 2025. Deje sa tak "v súlade so záväzkami EÚ podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné", píše eurokomisia.

Autonómne obchodné opatrenia (ATM) platia od júna 2022 a sú "kľúčovým pilierom neochvejnej podpory Ukrajiny a jej hospodárstva zo strany EÚ", uviedla Európska komisia (EK) v stanovisku.

Opatrenia však podľa EK "zohľadňujú aj citlivé otázky poľnohospodárov a iných zainteresovaných strán v EÚ". Na tento účel a vzhľadom na výrazné zvýšenie dovozu niektorých poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny do EÚ v rokoch 2022 a 2023 obnovené ATM obsahujú posilnený ochranný mechanizmus.

Komisia zároveň navrhuje obnoviť o ďalší rok pozastavenie všetkých zostávajúcich ciel na moldavský dovoz, ktoré platí od júla 2022.

Návrhy teraz posúdi Európsky parlament a Rada Európskej únie.

(ek)

  |  

Richter: Smer má záujem, aby sa na tejto schôdzi rokovalo štandardne

Smer má záujem, aby sa na aktuálnej schôdzi Národnej rady rokovalo štandardne, a to od 9.00 do 19.00. Uviedol to predseda poslaneckého klubu Ján Richter.

"Boli by sme radi, keby táto schôdza štandardizovala pomery v Národnej rade," vyhlásil Richter. Chcel by tak, aby poslanci prerokovali všetky body programu vrátane tých presunutých z decembra a ukončili aktuálnu schôdzu bez potreby odkladania zákonov na ďalšiu schôdzu.

To, ako sa postaví koalícia k rozprave k novele Trestného zákona v druhom čítaní, závisí podľa predsedu klubu od správania opozičných poslancov. "Do akej miery chcú pokračovať v čítaní telefónnych zoznamov a nezmyselnom predlžovaní," podotkol s tým, že rokovanie parlamentu je súčasťou prezidentskej kampane.

Poslanci Smeru podporia podľa Richtera všetkých päť predložených návrhov na skrátené legislatívne konania. "Viaceré sú tu preto, lebo ideme opravovať to, čo pokazili, pobabrali naši predchodcovia," poznamenal.

Ako dodal, niektoré zákony sú nevykonateľné alebo potrebujú zmeny. Zdôraznil najmä potrebu upraviť stavebnú legislatívu.

(tasr)

  |  

Dolinková a Durný sa chytajú za hlavu: Nemocnica sa môže stať len snom

BRATISLAVA - Pri projekte novej martinskej nemocnice sú vážne prekážky. Okrem iného sa ešte neuzavrelo verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby. Upozornil na to nový riaditeľ Univerzitnej nemocnice Martin Peter Durný.

Spoločne so šéfkou rezortu zdravotníctva Zuzanou Dolinkovou (Hlas-SD) deklarovali, že urobia všetko pre to, aby sa stihol míľnik, s ktorým počíta plán obnovy, a neprepadli európske peniaze, z ktorých sa má výstavba financovať.

„Žiaľ, nemáme vybratého zhotoviteľa stavby, stále teda nie je ukončené verejné obstarávanie na zhotoviteľa, a nemáme vyrovnané ani stavebné pozemky, ktoré sú stále vo vlastníctve Univerzity Komenského v Bratislave," priblížila ministerka s tým, že univerzita pri rokovaniach deklarovala súčinnosť. Durný poukázal na to, že nevyrovnané sú aj pozemky, ktoré sa týkajú prístupovej cesty a patria súkromníkom.

„Je to obrovský a takmer v tejto chvíli neriešiteľný problém, pretože niektorí vlastníci odmietajú akékoľvek vyrovnanie a niektorí vlastníci zase požadujú nerealisticky vysoké ceny," dodal. Zároveň upozornil na to, že predchádzajúce vedenie a projektový tím nezačali rokovania po tom, ako sa zistilo, že plán vyvlastniť pozemky bezodplatne sa ukázal ako nerealizovateľný. Projektová manažérka novej martinskej nemocnice Martina Antošová by podľa jeho slov mala vyvodiť osobnú zodpovednosť. Dolinková avizovala, že bude na týždennej báze kontrolovať priebeh výstavby.

„Cieľom ministerstva zdravotníctva je akcelerovať, zrýchliť všetky procesy a urobiť všetko pre to, aby sme termín 30. júna 2026 dodržali, splnili a nemocnica v Martine do hrubej stavby bola postavená," uzavrela.

Zmluva so zhotoviteľom stavby by sa mohla podpísať 31. marca. Výkopové práce by sa mohli podľa Durného spustiť v máji. Rezort zdravotníctva poukázal na to, že 15. februára sa uskutoční verejné prerokovanie k procesu vyvlastnenia pozemkov univerzity, ktorého výsledok určí ďalší postup. Rezort plánuje rokovania aj so súkromnými vlastníkmi pozemkov.

(tasr)