Preskočiť na obsah
  |  

Dolinková a Durný sa chytajú za hlavu: Nemocnica sa môže stať len snom

BRATISLAVA - Pri projekte novej martinskej nemocnice sú vážne prekážky. Okrem iného sa ešte neuzavrelo verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby. Upozornil na to nový riaditeľ Univerzitnej nemocnice Martin Peter Durný.

Spoločne so šéfkou rezortu zdravotníctva Zuzanou Dolinkovou (Hlas-SD) deklarovali, že urobia všetko pre to, aby sa stihol míľnik, s ktorým počíta plán obnovy, a neprepadli európske peniaze, z ktorých sa má výstavba financovať.

„Žiaľ, nemáme vybratého zhotoviteľa stavby, stále teda nie je ukončené verejné obstarávanie na zhotoviteľa, a nemáme vyrovnané ani stavebné pozemky, ktoré sú stále vo vlastníctve Univerzity Komenského v Bratislave," priblížila ministerka s tým, že univerzita pri rokovaniach deklarovala súčinnosť. Durný poukázal na to, že nevyrovnané sú aj pozemky, ktoré sa týkajú prístupovej cesty a patria súkromníkom.

„Je to obrovský a takmer v tejto chvíli neriešiteľný problém, pretože niektorí vlastníci odmietajú akékoľvek vyrovnanie a niektorí vlastníci zase požadujú nerealisticky vysoké ceny," dodal. Zároveň upozornil na to, že predchádzajúce vedenie a projektový tím nezačali rokovania po tom, ako sa zistilo, že plán vyvlastniť pozemky bezodplatne sa ukázal ako nerealizovateľný. Projektová manažérka novej martinskej nemocnice Martina Antošová by podľa jeho slov mala vyvodiť osobnú zodpovednosť. Dolinková avizovala, že bude na týždennej báze kontrolovať priebeh výstavby.

„Cieľom ministerstva zdravotníctva je akcelerovať, zrýchliť všetky procesy a urobiť všetko pre to, aby sme termín 30. júna 2026 dodržali, splnili a nemocnica v Martine do hrubej stavby bola postavená," uzavrela.

Zmluva so zhotoviteľom stavby by sa mohla podpísať 31. marca. Výkopové práce by sa mohli podľa Durného spustiť v máji. Rezort zdravotníctva poukázal na to, že 15. februára sa uskutoční verejné prerokovanie k procesu vyvlastnenia pozemkov univerzity, ktorého výsledok určí ďalší postup. Rezort plánuje rokovania aj so súkromnými vlastníkmi pozemkov.

(tasr)

  |  

Tragédia v Michalovciach: Žena, ktorá dostala za vraždu manžela 20 rokov, vzala spravodlivosť do vlastných rúk

MICHALOVCE – Počiatky prípadu sa odohrali pred piatimi rokmi, keď žena po hádke bodla manžela do srdca. Ten neskôr zraneniu podľahol. Páchateľka za vraždu dostala 20-ročný trest odňatia slobody, ktorý jej v stredu (31. 1.) potvrdil odvolací súd.

Obyvateľov paneláka na Sibírskej ulici v Michalovciach vydesila v júli 2019 mimoriadne dramatická udalosť. Mama školáka Mateja Zuzana, bodla po hádke svojho manžela Petra kuchynským nožom do hrudníka, v oblasti srdca. Následne ho zamkla a odišla. Ťažko zranený muž zmobilizoval v sebe posledné sily a zavolal na tiesňovú linku, kde službukonajúcim operátorom stihol povedať, že je pobodaný a nevie sa dostať von z bytu. Zdravotníci a polícia si prizvali preto na pomoc hasičov. Peter zomrel krátko po prevoze do nemocnice počas operácie.

Košický odvolací súd potvrdil dnes verdikt prvostupňového a poslal Zuzanu na dvadsať rokov za mreže. Žena, ktorá sa verejného zasadnutia nezúčastnila, zrejme po informácii o tom, ako dopadlo pojednávanie, v snahe definitívne sa vyhnúť dlhoročnému väzeniu, siahla si na život. Bezduché telo Michalovčanky visiace z balkóna si všimol sused, ktorý následne zalarmoval všetky záchranné zložky. Informoval o tom portál tvnoviny.sk. Záchranári už žene pomôcť nedokázali.

Danú udalosť neskôr potvrdila aj polícia. "V stredu popoludní bolo v jednom z michalovských rodinných domov nájdené telo ženského pohlavia bez známok života. Obhliadajúci lekár na mieste vylúčil cudzie zavinenie a bolo nariadené vykonanie pitvy. Po ukončení obhliadky miesta udalosti bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia," uviedla pre Košický Štandard košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová. Poznamenala, že vzhľadom na prebiehajúce úkony a s úctou k pozostalým podrobnejšie informácie poskytovať nebudú.

(mk, pirsch)

 

  |  

Kmec: S Bruselom do konfrontácie nepôjdeme

S Bruselom do konfrontácie nepôjdeme, vyhlásil podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec. V druhom čítaní podľa neho vláda urobí v novele Trestného zákona také zmeny, ktoré Európsku komisiu uspokoja.

"Eurokomisia sa nás pýta aj na rozpočtovú a dôchodkovú reformu, ale určite nepôjdeme do konfrontácie, ktorá by ohrozila kredibilitu Slovenska alebo nebodaj čerpanie eurofondov," povedal Kmec.

(euractiv)

  |  

Vodiči, pozor. Polícia vykonáva v Prešovskom kraji dopravno-bezpečnostnú akciu

PREŠOV – Počas stredy (31. januára) bude polícia v rámci dopravno-bezpečnostných opatrení vykonávať dopravnú akciu. Ako informovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, akcia má konkrétne zameranie.

Sústredí sa na kontrolu dodržiavania zákazu požívania alkoholu alebo iných návykových látok vodičmi. Policajti budú počas akcie dohliadať aj na dodržiavanie rýchlosti jazdy na cestách a pravidiel cestnej premávky všetkými jej účastníkmi.

„Vzhľadom na aktuálnosť dnešného dňa, keď budú školákom rozdané vysvedčenia, policajti budú vo zvýšenej miere svoju pozornosť venovať práve týmto školákom a ich bezpečnosti na cestách,“ dodala Ligdayová.

(sita)

  |  

Mozartov týždeň v Salzburgu sa bude niesť v znamení súboja majstra so Salierim

Mozartov týždeň v Salzburgu sa bude niesť v znamení súboja majstra so Salierim, primárne sa však zameria na Antonia Salieriho. Na festivale sa predstaví niekoľko hviezd klasickej hudby.

Festival bude tento rok trvať do 4. februára. Mozartov týždeň budú sprevádzať veľké svetové orchestre, komorná hudba, opera a dokonca bábkové divadlo. Na koncertoch a predstaveniach odznie hudba aj ďalších velikánov.

Aktuálny ročník bude plný slávnych mien. Kto vystúpi na festivale a aký bol vzťah Mozarta a Salieriho sa dočítate v článku Andrijana Turana

  |  

Čína v roku 2023 predbehla Japonsko ako svetový vývozca automobilov na svete

Čína v roku 2023 predbehla Japonsko ako svetový vývozca automobilov na svete. Kým japonský vývoz zaznamenal 4,4 milióna vozidiel, Čína hlásila 4,91 milióna exportovaných áut. Čínska colná správa dokonca uviedla číslo 5,2 milióna, čo by znamenalo v porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast o 57 percent.

Na rozdiel od čínskych automobiliek však ich japonskí konkurenti vyrábajú veľa aj v zahraničí. Napríklad v roku 2022 sa v krajine vyrobilo 7,8 milióna vozidiel, zatiaľ čo produkcia japonských značiek v zahraničí dosiahla takmer 17 miliónov áut.

Pokiaľ ide o elektrické vozidlá, japonské spoločnosti zaostávajú. Toyota a ostatní výrobcovia sa dlho zameriavali na hybridné technológie, v ktorých boli považovaní za priekopníkov. V roku 2022 malo len 1,7 percenta áut predaných v krajine batériový pohon. V západnej Európe bol tento podiel približne 15 percent, v USA 5,3 percenta a v Číne takmer 20 percent.

(tasr, afp)