Preskočiť na obsah
  |  

Podľa ministerstva financií bolo prvých sto dní rezortu mimoriadne úspešných

Podľa ministerstva financií bolo prvých sto dní rezortu mimoriadne úspešných. Kamenický uviedol, že nové vedenie prebralo verejné financie po 3,5 roku "nekompetentných vlád" v katastrofálnom stave, s najvyšším deficitom v EÚ a extrémnym nárastom dlhu.

Ladislav Kamenický (Smer) sa vyjadril, že sto dní na oboznámenie sa s rezortom nemalo vedenie ministerstva k dispozícii, kvôli náročným úlohám, ktorým sa museli od začiatku venovať. Dôležité je však podľa Kamenického, máť jasný plán ako postupne ozdraviť verejné financie.

Ministerstvo zo svojich krokov za prvých 100 dní vyzdvihlo prijatie štátneho rozpočtu na rok 2024 a vyhnutie sa rozpočtovému provizóriu.

"V štátnom rozpočte sa podarilo nájsť o 1 miliardu eur naviac do zdravotníctva a o 2,4 miliardy eur na sociálnu oblasť. Ministerstvo našlo financie na zvýšenie dôchodkov pre seniorov na Slovensku. Pomohli sme s enormným nárastom splátok hypoték pri refixácii, a to až do 1 800 eur ročne. Trojnásobne sme zvýšili pomoc s hypotékami pre mladých, a to až do 1 200 eur za rok," vymenoval v hodnotení rezort.

Pripomenul tiež pomoc domácnostiam s energiami, aby sa ich ceny v tomto roku nezvýšili o 120 %, monitorovanie cien potravín, prijatie legislatívy napomáhajúcej boju so zdražovaním potravín či presadenie mimoriadnej bankovej dane z rekordných ziskov bánk, ktorá pomôže verejným financiám.

(tasr)

  |  

Dopravu v centre Bratislavy komplikuje nehoda

BRATISLAVA - Premávku na bratislavskom Hodžovom námestí aktuálne komplikuje nehoda. Vodič tam narazil do betónových zvodidiel na výjazde z Banskobystrickej ulice. V úseku je zúžená premávka.

TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Silvia Šimková.        

"Bratislavskí dopravní policajti aktuálne vykonávajú potrebné úkony spojené s dopravnou nehodou v centre mesta. Presné príčiny, ako aj okolnosti nehody sú predmetom vyšetrovania," uviedla hovorkyňa. Polícia žiada vodičov, aby sa riadili jej pokynmi.

Foto: Polícia/Facebook

(tasr)

  |  

Košická Stredná zdravotnícka škola má novú riaditeľku. Jej predchodkyňu odvolal samotný župan Trnka

KOŠICE – Predseda KSK Rastislav Trnka sa stotožnil s jednoznačným návrhom rady školy a vymenoval novú riaditeľku Strednej zdravotníckej školy (SZŠ) na Moyzesovej ulici v Košiciach.

Ako informoval Košický samosprávny kraj (KSK), novou riaditeľkou Strednej zdravotníckej školy (SZŠ) na Moyzesovej ulici v Košiciach je od štvrtka Karolína Vranaiová. Uspela vo výberovom konaní, ktoré sa uskutočnilo 17. januára. Výberové konanie sa konalo potom, ako Trnka 14. novembra 2023 odvolal predchádzajúcu riaditeľku Evu Göblovú, ktorej Rada školy pri SZŠ vyslovila nedôveru.

Vedením školy bola dočasne poverená bývalá riaditeľka Viera Rusinková. V januárovom výberovom konaní boli dve uchádzačky, okrem Vranaiovej prejavila záujem o funkciu aj Göblová. Novú riaditeľku Trnka ešte formálne vymenuje. KSK uviedol, že sa situáciou v strednej škole, ktorej je zriaďovateľom, zaoberal posledné dva roky.

Od nástupu bývalej riaditeľky Göblovej v roku 2020 odišlo zo školy viacero zamestnancov. Zriaďovateľ vtedajšej riaditeľke odporučil, aby výpovede zamestnancom stiahla a predišla tak prípadným pracovnoprávnym sporom.

„Kraj sa snažil nájsť dialóg s riaditeľkou už od prvej intervencie Štátnej školskej inšpekcie a odporučil spoluprácu s centrom poradenstva a prevencie. Následná kontrola inšpekcie potvrdila, že prijaté opatrenia neviedli k zlepšeniu pretrvávajúcej uzavretej klímy v škole,“ skonštatoval Úrad KSK.

(tasr)

  |  

Špeciálna prokuratúra sa ohradila voči tvrdeniam ministra spravodlivosti na adresu zosnulého advokáta Krivočenka

Špeciálna prokuratúra sa ohradila voči tvrdeniam ministra spravodlivosti na adresu zosnulého advokáta Ľubomíra Krivočenka. Podľa inštitúcie sú tvrdenia Borisa Suska "hrubým zavádzaním verejnosti".

Minister spravodlivosti podľa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) opakovane tvrdil, že Krivočenkova manželka "nedostala od manžela splnomocnenie na získanie informácií o jeho zdravotnom stave, keďže prokurátor nedal súhlas na návštevu notára u menovaného obvineného vo výkone väzby".

Podľa ÚŠP je toto tvrdenie "preukázateľným klamstvom". "Opätovne uvádzame, že ani v jednom z troch prípadov nežiadal tento obvinený osvedčiť svoj podpis na splnomocnení pre manželku za účelom sprístupnenia údajov z jeho zdravotnej dokumentácie," uviedol ÚŠP v stanovisku.

"Žiadosť o návštevu notára za účelom osvedčenia jeho podpisu na splnomocnení nebola odôvodnená konkrétnymi skutočnosťami, ktorých sa malo uvedené splnomocnenie týkať, respektíve v jednom prípade bola žiadosť odôvodnená potrebou zabezpečenia činností, súvisiacich s podnikateľskou činnosťou menovaného obvineného," priblížila špeciálna prokuratúra.

Podľa ÚŠP neudelil prokurátor súhlas na návštevu notára "vzhľadom na skutočnosť, že menovaný obvinený bol trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmov z trestnej činnosti v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou".

ÚŠP odmieta "medializované spájanie úmrtia obvineného" advokáta vo výkone väzby "s neudelením súhlasu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry na návštevu notára". Podľa inštitúcie ide o opakované uvádzanie nepravdivých skutočností.

(tasr)

  |  

WHO: Počet nových prípadov rakoviny vzrastie v roku 2050 o 77 percent

Počet nových prípadov rakoviny vzrastie v roku 2050 o 77 percent, čo predstavuje celosvetovo 35 miliónov. Súvisí to so starnutím, rastom populácie, ale aj zmenou života v dôsledku socioekonomického rozvoja.

"Tabak, alkohol a obezita sú kľúčovými faktormi, ktoré spôsobujú narastajúci výskyt rakoviny, pričom znečistenie ovzdušia je hlavným environmentálnym rizikovým faktorom," vysvetlila Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny.

Agentúra WHO zároveň predpokladá, že najrozvinutejšie krajiny sveta zaznamenajú do roku 2050 najväčší nárast počtu prípadov, konkrétne ide o 4,8 milióna.

(tasr)

  |  

Nemecká kontrarozviedka monitoruje svojho bývalého šéfa Maassena pre pravicový extrémizmus

Nemecká kontrarozviedka monitoruje svojho bývalého šéfa Maassena pre pravicový extrémizmus. Len prednedávnom pritom ohlásil zámer premeniť ním vedený spolok Werteunion na politickú stranu.

Hans-Georg Maassen bol z čela nemeckej kontrarozviedky (BfV) nútený odstúpiť v roku 2018 po údajnej bagatelizácii násilia zo strany krajnej pravice.

Ak sa v Nemecku niekto domnieva, že je sledovaný spravodajskou službou, môže sa na ňu obrátiť s otázkou, či o ňom inštitúcia zhromažďuje informácie.

V liste adresovanom jeho právnikovi, ktorý zverejnil, BfV potvrdila, že monitoruje niektoré Maassenove výroky k migračnej politike a jeho vyjadrenia o „neprijateľných“ krokoch proti extrémistom z hnutia takzvaných Ríšskych občanov, vrátane ich domnelého vodcu, princa Heinricha XIII. Reusse, ktorí boli zatknutí v roku 2022.

Maassen pritom kritizuje nemeckú ministerku vnútra, sociálnu demokratku Nancy Faeserovú, za zneužitie BfV na boj proti politickým oponentom. 

Medzi kontroverzné výroky Maassena patrí napríklad tvrdenie o „likvidačnom rasizme voči bielym“ alebo o „červeno-zelenej rasovej doktríne“. Pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu Maassen vyzýval na lepšie vzťahy Berlína s Moskvou a v roku 2021 neúspešne kandidoval do Spolkového snemu.

Maassen nedávno opustil CDU a v liste adresovanom predsedovi strany Friedrichovi Merzovi z 25. januára obvinil stranu zo „zrady klasických hodnôt“. Podľa neho je CDU len „variantou socialistických strán, a nie alternatívou voči nim“.

https://twitter.com/HGMaassen/status/1752706994887332081

(ap)