TREBIŠOV – Schránky dôvery sa na základných školách v Trebišove udomácnili. Žiaci však často dávajú prednosť rozhovoru s pedagógom alebo členom podporného tímu, ktorému dôverujú. Zariadenia navyše prinášajú aktivity na podporu riešenia problémov a zlepšenie vzťahov medzi deťmi.
„Schránka dôvery bola na našej základnej škole zavedená cca pred šiestimi rokmi. Je umiestnená na prízemí pri vstupných dverách vo vestibule školy, takže je ľahko dostupná všetkým žiakom. Majú možnosť zanechať v nej svoj nápad, výzvu, kritiku, pochvalu, sťažnosť či problém. Môžu tak urobiť anonymne, pod nejakou značkou, alebo ak očakávajú odpoveď alebo riešenie, môžu napísať svoje meno, triedu, prípadne mailový kontakt. To, čo je v listoch, je dôverné. Schránku otvárajú pravidelne výchovný poradca a školský podporný tím,“ opísal pre Košický Štandard situáciu so schránkou dôvery na Základnej škole Ivana Krasku zástupca riaditeľa Marek Demeter.
Zverujú sa so súkromnými problémami a láskami
„Žiaci vhadzujú listy prevažne anonymne. Sú skôr súkromného charakteru, súvisia s bežným fungovaním a láskami teenagerov. Odkazy číta výchovný poradca. Podľa potreby ich rieši, alebo posúva na riešenie školskému podpornému tímu, prípadne vedeniu školy. Drobné konflikty medzi žiakmi sa riešia priebežne počas vyučovania. Žiaci sú v každodennom kontakte so svojím triednym učiteľom. Okrem toho majú možnosť požiadať o pomoc ktoréhokoľvek pedagogického a odborného zamestnanca školy, ku ktorému majú dôveru. V prípade potreby sa do školy pozýva aj zákonný zástupca dieťaťa.“ Na ZŠ Ivana Krasku sú tak deťom k dispozícii výchovný poradca, školský podporný tím, triedny učiteľ, koordinátor pre drogovú prevenciu, zástupcovia školy aj riaditeľ.
„Otázky súvisiace so šikanou a jej predchádzaním sa pravidelne riešia na pedagogických poradách PZ a OZ a vedenia školy. Na škole sa realizujú preventívne aktivity a besedy s témoíu šikany, užívania návykových látok a podobne. Triedni učitelia zahŕňajú do vyučovania aktivity podporujúce rozvoj komunikácie a riešenia konfliktov, prevenciu problémového správania, rozvoj pozitívnej klímy v triede, rozvoj empatie, tolerancie a aktivity zamerané proti šikane. Škola podľa potreby spolupracuje s Centrom poradenstva a prevencie v Trebišove, Mestským úradom v Trebišove, Oddelením SPODaSK na ÚPSVaR v Trebišove, Mestskou políciou v Trebišove a Políciou SR,“ informoval Košický Štandard zástupca riaditeľa školy Marek Demeter.
Žiaci sa o problémoch rozprávať chcú
„Školskú schránku dôvery máme v škole už dlho, žiaci do nej ale neprispievajú. Odkedy som vo funkcii výchovnej poradkyne (takmer dva roky), nepostrehla som žiaden anonymný odkaz. Žiaci o tejto možnosti vedia, napriek tomu preferujú osobný rozhovor s triednym učiteľom, alebo s učiteľom, ktorému dôverujú. Ja osobne mám veľa takých rozhovorov, keď deti prídu, chcú sa so mnou porozprávať, zdôveriť sa a spolu hľadáme riešenie, alebo ich usmerním,“ vysvetlila situáciu v Cirkevnej základnej škole s materskou školou sv. Juraja výchovná poradkyňa Františka Oláhová. Ak by v schránke odkaz našli, snažili by sa vo všeobecnosti v každej triede rozprávať o danom probléme a spoločne hľadať a nachádzať riešenia.
Akou formou zvyknú riešiť problémy medzi žiakmi a aké možnosti má žiak, ktorého trápi nejaký problém? „Naši žiaci majú možnosť kedykoľvek vyhľadať učiteľa, ktorému dôverujú; nemusí to byť za každých okolností iba triedny učiteľ. Tiež majú možnosť prispieť do schránky dôvery, ak o tom nechcú rozprávať. Naši žiaci sa ale rozprávať chcú. Niekedy sa o problémoch dozvieme sprostredkovane cez spolužiakov, ale podstatná informácia sa k nám pedagógom nejakým spôsobom stále dostane,“ uviedla Františka Oláhová.
Starosti im občas robia rodičia a triedny kolektív
„Najčastejšie sa žiaci zdôverujú s ťažkosťami v rodinných a triednych vzťahoch a v prežívaní stresu. Popisujú pocity neporozumenia, nepochopenia zo strany rodičov, či pocit, že nezapadajú do kolektívu svojich rovesníkov. Rovnako majú problém so zvládaním stresu, ktorý ich „paralyzuje“ pri výkone a nevedia, ako ho adekvátne zvládnuť,“ uviedla k odkazom v schránke dôvery na Základnej škole Komenského školská psychologička Michaela Berecká.
Ako postupujú pri odkazoch tu? „Záleží od toho, či je odkaz anonymný, alebo je napísané meno žiaka, prípadne aspoň trieda. Ak je anonymný, snažím sa dopátrať sa, kto by tento odkaz mohol napísať, najmä podľa závažnosti situácie, a prizvať si žiaka na individuálne stretnutie. Ak je napísaná aspoň trieda a ide napríklad o ťažkosť zapadnúť do kolektívu, pripravím pre celú triedu besedu alebo niekoľko spoločných hodín na budovanie triednej klímy, prípadne dohodnem s CPP pre triedu preventívny program. A kto sa na odkaz rovno podpíše, prizvem si ho rovnako na individuálne stretnutie, kde podľa potreby žiaka zvážime, či potrebuje jeden rozhovor, alebo niekoľko stretnutí.“
Formy pomoci sú viaceré, k dispozícii sú rôzni odborníci
„Riešenie problémov medzi žiakmi závisí od toho, či ide o dvojicu, menšiu skupinku žiakov, alebo je do konfliktu zapojená už skoro celá trieda. Ak ide o dvojicu žiakov či menšie skupinky, zavolám si ich na stretnutie do terapeutickej miestnosti, kde korigujem ich vzájomný rozhovor a podnecujem ich k vysvetleniu vecí a vyriešeniu konfliktu. Ak ide o triedny spor, pracujem s celou triedou pomocou rozhovorov a rôznych aktivít. Alebo, ako som už spomínala, prizveme si odborníkov z poradne,“ vysvetlila Michaela Berecká.
„Naša škola má školský podporný tím, ktorý pozostáva z dvoch špeciálnych pedagógov, školského psychológa, výchovného poradcu, pedagogických asistentov, a samozrejme aj vedenia školy. Ak má žiak ťažkosti s učením, zvládaním jednotlivých predmetov, má k dispozícii špeciálneho pedagóga. Ak ide o žiaka, ktorý prežíva náročné obdobie, má ťažkosti v prežívaní alebo správaní, či v začlenení do kolektívu, pracuje s ním školský psychológ.“
Majú Bútľavú vŕbu a terapeutickú miestnosť
„Sú žiaci, u ktorých máme vybudovanú dôveru, prípadne ich rovesníci majú s nami už nejakú skúsenosť a prídu aj sami, alebo v sprievode kamaráta, so žiadosťou o pomoc spôsobom, že nám jednoducho zaklopú na dvere kabinetu. Potom máme prípady, keď prídu zákonný zástupca alebo pedagóg so žiadosťou, aby sme s daným žiakom alebo žiakmi pracovali. Pre žiakov, ktorí sa možno obávajú alebo hanbia prísť priamo za nami, je práve naša schránka Bútľavá vŕba. Pre žiakov je tiež raz týždenne otvorená terapeutická miestnosť aj po vyučovaní v prípade, ak by sa žiak alebo skupinka žiakov potrebovali prísť porozprávať.“
„Rada by som ešte dodala, že som veľmi vďačná, do akého skvelého a funkčného podporného tímu som prišla, keďže fungoval ešte pred mojím príchodom. Vzájomná komunikácia, pomoc a opora sú základ, vďaka ktorému našim žiakom dokážeme pomáhať. A pevne dúfam a verím, že sa školské podporné tímy budú na slovenských školách len rozrastať,“ uzavrela školská psychologička M. Berecká.
Škola má prideleného príslušníka policajného zboru
„V našej školskej schránke sa najčastejšie stretávame s odkazmi na šikanovanie či kyberšikanovanie,“ podelila sa o skúsenosť koordinátorka prevencie na ZŠ Pribinova Katarína Fiterová. „Najprv sa snažíme problém riešiť rozhovorom so žiakom, aby sme zistili viac informácií o probléme, ktorý ho trápi. Zároveň si vypočujeme aj druhú stranu. Potom nasleduje pohovor so zákonnými zástupcami žiakov. Rozprávame sa o rizikách spojených či už so šikanou, kyberšikanou, alebo s inými vážnejšími priestupkami. Niekedy stačí rozhovor a situácia sa vyrieši. Ak sú to vážnejšie priestupky, spolupracujeme aj s policajným zborom (pre našu školu máme aj prideleného príslušníka policajného zboru). Žiaci sa zúčastňujú na prednáškach na okresnom súde, či preventívnych aktivitách v spolupráci s majorkou Hankoščákovou.“
„Ako sme spomenuli, problémy riešime najprv pohovormi so žiakmi a ich zákonnými zástupcami. Žiaci sa zúčastňujú na prednáškach na okresnom súde, aby boli poučení o tom, aké následky budú niesť za svoje činy, a tak sa snažili nevhodnému správaniu predchádzať. Na škole organizujeme preventívne aktivity v spolupráci s majorkou Hankoščákovou. Žiaci majú možnosť nielen vhodiť list do schránky dôvery, ale dvere majú otvorené aj u našej koordinátorky prevencie sociálno-patologických javov, či u výchovného poradcu. Túto formu rozhovoru využívajú žiaci, ktorých niečo trápi, najčastejšie. Považujeme to za prejav dôvery žiakov voči koordinátorovi. Snažíme sa im pomôcť so všetkým, čo ich znepokojuje, s čím si nedokážu poradiť, a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme deťom pomohli,“ vysvetlila učiteľka a koordinátorka prevencie na škole Katarína Fiterová.