Preskočiť na obsah
  |  

Húsíovia zaútočili na grécku loď v prielive Báb al-Mandab v Čiernom mori

Húsíovia zaútočili na grécku loď v prielive Báb al-Mandab v Čiernom mori, incident sa odohral o 4.00 miestneho času (2.00 SEČ). „Posádka je v bezpečí a plavidlo pokračuje do najbližšieho prístavu,“ uviedla Britská organizácia pre námorný obchod (UKMTO) po útoku.

Bezpečnostná spoločnosť Ambrey zároveň oznámila, že nákladnú loď patriacu Grécku, ktorá sa plavila pod vlajkou Marshallových ostrovov, „zasiahli dve rakety počas dvoch samostatných útokov uskutočnených v priebehu 20 minút“. Útoky poškodili pravý bok lode.

Ambrey dodala, že na palube lode boli ozbrojení pracovníci bezpečnostnej služby. Vlastníci a prevádzkovateľ tejto lode podľa nej pravidelne obchodujú s Iránom, kam loď pravdepodobne smerovala.

„Dôvodom útoku je pravdepodobne fakt, že vlastníci tejto nákladnej lode sú zahrnutí do amerického burzového indexu NASDAQ,“ dodala firma Ambrey.

(afp, tasr)

  |  

Fínske ministerstvo životného prostredia spustilo program odstránenia dlhodobého bezdomovectva

Fínske ministerstvo životného prostredia spustilo program odstránenia dlhodobého bezdomovectva s cieľom ukončiť ho do roku 2027. Podľa Centra pre financovanie a rozvoj bývania (ARA) bolo v krajine v roku 2022 klasifikovaných ako dlhodobých bezdomovcov 1 100 ľudí.

Ide o pokles oproti roku 2021, konkrétne o 185 osôb. Ešte v roku 2008 bol počet osôb, ktoré boli bez domova viac ako rok alebo opakovane počas troch rokov, približne 3 600.

„Trend je správnym smerom a my musíme pokračovať v dobrej práci. Dlhodobé bezdomovectvo však stále predstavuje vážny problém, keďže každý človek má právo na domov. Budeme tvrdo pracovať na tom, aby v budúcnosti vo Fínsku neexistovalo dlhodobé bezdomovectvo,“ povedal minister pre klímu a životné prostredie Kai Mykkänen.

Existencia dlhodobých bezdomovcov predstavuje podľa fínskej vlády dôležitú otázku. Ľudia bez domova „potrebujú aj rôzne druhy zdravotných a sociálnych služieb, môžu mať finančné problémy alebo problémy so zneužívaním návykových látok a duševným zdravím“.

Program bude zastrešovať ministerstvo životného prostredia spolu s ministerstvom sociálnych vecí a zdravotníctva. Program má za úlohu započať širokú spoluprácu medzi vládou, samosprávami a mimovládkami.

(fínska vláda)

  |  

Investor chce v Malom Krtíši vybudovať novú priemyselnú halu za 9 miliónov eur

MALÝ KRTÍŠ – V priemyselnom parku v obci Malý Krtíš by mohla pribudnúť nová výrobno-skladová hala. Odhadované náklady na jej výstavbu predstavujú deväť miliónov eur, prácu by tu mohlo nájsť 240 zamestnancov. Vyplýva to zo zámeru spoločnosti Rede-Project, ktorý bol predložený na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).

Novú trojpodlažnú halu v Malom Krtíši chce investor umiestniť do už existujúceho priemyselného parku v južnej časti obce. „Halu bude možné využívať na skladovanie hotových výrobkov a ich následnú expedíciu, ale aj na montážne práce a kompletizáciu výrobkov,“ uvádza sa v zámere. Spoločnosť Rede-Project, zaoberajúca sa projektovaním priemyselných stavieb, v rámci zámeru vystupuje ako investor, užívateľom haly by bol budúci nájomca.

Výrobno-skladová hala by mala byť pristavaná k už existujúcej skladovej hale v tunajšom priemyselnom parku, stavba by mala tvar písmena L. „V rámci vnútorného usporiadania haly je v jej severnej časti navrhovaná trojpodlažná sociálno-administratívna vstavba. Technická vstavba je navrhnutá v juhovýchodnom rohu haly. Okrem toho budú v nej umiestnené dve hygienické vstavby,“ priblížil investor s tým, že súčasťou haly má byť aj fotovoltická elektráreň s výkonom do 1,5 megawattu.

Celková plocha riešeného územia v rámci projektu predstavuje približne 30 500 štvorcových metrov, podlahová plocha haly s administratívnymi vstavbami má presiahnuť 16 000 štvorcových metrov. Investor počíta aj s vybudovaním vyše 150 parkovacích miest či revitalizáciou bezprostredného okolia haly. „Výsadby navrhované v rámci sadových úprav slúžia ako izolačná zeleň, najmä z dôvodu zníženia hluku, prašnosti a prúdenia vetra,“ vysvetľuje zámer.

Celkové predpokladané náklady na výstavbu novej výrobno-skladovej haly sú deväť miliónov eur. Vzniknúť by malo 240 pracovných miest, z toho 22 administratívnych pozícií. So stavebnými prácami by chcel investor začať v prvej polovici tohto roka, trvanie výstavby odhaduje na jeden rok.

(tasr)

  |  

Rusko by malo zabrániť „zahraničným agentom“ získavať príjmy na svojom území, vyhlásil predseda Štátnej dumy

Rusko by malo zabrániť „zahraničným agentom“ získavať príjmy na svojom území, vyhlásil predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin na svojom účte na Telegrame. V príspevku tiež predstavil návrh zákona, ktorý by zakázal fyzickým a právnickým osobám zadávanie reklamy u zahraničných spoločností.

Široké spektrum možností pre zahraničné spoločnosti, ako nadobúdať zisk v Rusku, vyvoláva podľa Volodina nespokojnosť. „Poslanci považujú za potrebné zbaviť zahraničných agentov všetkých zdrojov príjmov v našej krajine. A pre tých, ktorí budú zákaz porušovať, stanoviť prísne opatrenia zodpovednosti,“ napísal Volodin.

Predseda bezpečnostného výboru Dumy Vasilij Piskarev návrh zákona podporil, a oznámil, že výbory pre bezpečnosť a pre hospodársku politiku pripravili podobný návrh o úplnom zákaze reklamy na sociálnych sieťach pre subjekty, ktoré vláda označuje za „zahraničných agentov“.

V apríli 2023 komisia Štátnej dumy pre boj proti zahraničnému zasahovaniu vyzvala na odňatie majetkovej podpory „zahraničným agentom“ zo strany štátu, ako aj na pokutovanie tých, ktorí im pomáhajú obchádzať zákazy.

(moscow times)

  |  

Mesto Lučenec presťahovalo do budovy okresného úradu ďalšie oddelenia MsÚ

LUČENEC – Mesto Lučenec v uplynulom období presťahovalo do budovy Okresného úradu (OÚ) Lučenec na Námestí republiky ďalšie oddelenia mestského úradu (MsÚ). Sťahovanie samosprávy bude pokračovať v polovici februára do priestorov na Fiľakovskej ceste. Mesto o tom informovalo na svojej oficiálnej webovej stránke.

Na prvé poschodie OÚ v Lučenci boli presťahované oddelenia školstva, sociálnych vecí, kultúry a športu, aj oddelenie stavebného poriadku MsÚ Lučenec. „Na prízemie tejto budovy už bolo presťahované a občanom je k dispozícii klientske centrum, teda kancelária prvého kontaktu, podateľňa, pokladnica, matrika, evidencia obyvateľstva, osvedčovanie listín, dane, poplatky či terénni pracovníci,“ priblížila samospráva.

Mesto Lučenec mení svoje sídlo po viac ako dvoch desaťročiach. Administratívnu budovu v centre mesta, v ktorej úrad dlhodobo fungoval, vlastní Univerzita Komenského v Bratislave. Kvôli potrebe financií na iné účely sa univerzita budovu rozhodla predať.

MsÚ Lučenec bude po novom sídliť v dvoch lokalitách. Časť oddelení sa bude nachádzať v budove OÚ Lučenec, ktorú vlastnia Ministerstvo vnútra SR a samospráva. Pre nevyhovujúci stav ostatných priestorov tam však nie je možné presunúť celý úrad.

„Z uvedeného dôvodu budú ostatné oddelenia presťahované do prenajatej budovy na adrese Fiľakovská cesta 287. V sťahovaní pokračujeme v polovici februára,“ dodalo mesto. Samospráva sťahovanie zabezpečuje za plnej prevádzky mestského úradu, verejnosť preto žiada o trpezlivosť a pochopenie.

Dlhodobým cieľom štátnej správy a miestnej samosprávy je vytvoriť v priestoroch OÚ Lučenec spoločnú úradovňu mestského a okresného úradu, predchádzať má tomu komplexná obnova budovy. Rezort vnútra v súčasnosti pripravuje projekt jej rekonštrukcie, verejné obstarávanie na dodávateľa stavebných prác chce vyhlásiť počas tohto roka.

(tasr)

  |  

Orbán navrhol zrušenie volieb do Európskeho parlamentu. Inštitúciu nazval blázincom

Maďarský premiér Viktor Orbán chce občanom krajín EÚ odobrať právo voliť poslancov Európskeho parlamentu (EP). V rozhovore s bývalým rakúskym kancelárom Wolfgangom Schüsselom, ktorého úryvky zverejnili v nedeľu noviny Presse am Sonntag, navrhol návrat k predchádzajúcemu systému, v ktorom namiesto priamych volieb svojich zástupcov do Európskeho parlamentu vysielajú národné parlamenty. Informovala o tom agentúra APA.

"Jedným z dôvodov našej slabosti je, že Európsky parlament nefunguje. Je to blázinec," povedal Orbán. Európsky parlament volia priamo občania členských krajín Európskej únie od roku 1979 a je jedinou takou inštitúciou EÚ. Orbánova pravicový Maďarský občiansky zväz (Fidesz) má v EP v súčasnosti 13 poslancov, ktorí sa po odchode z Európskej ľudovej strany (EPP) neúspešne usilujú o vstup do jednej z troch euroskeptických alebo národno-konzervatívnych frakcií.

Orbán v rozhovore ďalej povedal, že „iniciatíva“ v Európskej únii by mala prísť od členských štátov, „čo znamená, že Rada EÚ by mala byť aktívnejšia, rozhodnejšia a ochotnejšia prijímať politické opatrenia“. Európska komisia by mala tiež „uznať, že ide o orgán riadený členskými štátmi, nie politický orgán“.

Integrácia Srbska do EÚ by vraj mala byť rýchla

Za prioritu maďarského predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici tohto roka označil Orbán rozšírenie EÚ o západný Balkán. "Ak Srbsko čo najrýchlejšie neintegrujeme, stratíme ho. Srbsko má iné možnosti. Práve uzavrelo dohodu o voľnom obchode s Čínou," konštatoval. Maďarsko bude tiež pracovať na zlepšení konkurencieschopnosti EÚ.

K otázke Ukrajiny povedal, že Budapešť urobí všetko pre to, „aby sme dosiahli aspoň prímerie a vytvorili situáciu, v ktorej budeme môcť rokovať." V tejto súvislosti odmietol Schüsselovo porovnanie s povstaním v Maďarsku v roku 1956.

"Na rozdiel od vtedajšieho Maďarska oni nebránia Európu. Ukrajina nám Európanom neponúka žiadnu dodatočnú bezpečnosť, pretože väčšina z nás je už členmi NATO, ktoré je oveľa silnejšie ako Rusko. Nehrozí, že by Rusko zaútočilo na člena NATO," povedal maďarský premiér.

Ukrajina ako nárazníková zóna

Rusko podľa neho „na svojom prahu nikdy neakceptuje takého člena EÚ a NATO, ako je Ukrajina. Nikdy." Šéf maďarskej vlády tvrdí, že Kyjevu „ušiel vlak“ už pred 16 rokmi. Do roku 2008 bolo Rusko príliš slabé na to, aby blokovalo rozšírenie NATO o Ukrajine.

"Táto príležitosť sa nevyužila na summite NATO v Bukurešti. Nepodarilo sa nám úspešne uzavrieť prístupové rokovania s Ukrajinou a Gruzínskom, čím zanikla perspektíva Ukrajiny ako budúceho člena Európskej únie a NATO," uviedol Orbán. Najlepšou perspektívou pre Ukrajinu v súčasnosti je vytvorenie „nárazníkovej zóny medzi Ruskom a Západom“. "Ak sa to nepodarí, Ukrajina príde o územie. Rusi zničia Ukrajinu znova a znova a znova," uzavrel.

Rozhovor Orbána so Schüsselom bol robený pre anglickojazyčný diskusný štvrťročník European Voices, ktorého prvé číslo vyjde vo štvrtok. Obsahovať bude aj príspevky bulharského sociológa Ivana Krasteva, estónskej premiérky Kaje Kallasovej, nemeckého spisovateľa bulharského pôvodu Iliju Trojanova, talianskej politologičky Nathalie Tocciovej a bývalého prezidenta Európskej investičnej banky (EIB) Wernera Hoyera.

(tod/tasr)