Preskočiť na obsah
  |  

Psík nastúpil do vlaku a bez lístka cestoval až do Žiliny

KRÁSNO NAD KYSUCOU – Tento psík nastúpil do vlaku v Krásne nad Kysucou a bez lístka cestoval až do Žiliny, kde vystúpil.

Mesto Krásno nad Kysucou zverejnilo psíka na sociálnej sieti, keďže majiteľ nie je známy, a tak sa mesto obrátilo na verejnosť o pomoc pri jeho návrate domov. Ak ste videli tohto psíka, alebo poznáte jeho majiteľa, prosíme, kontaktujte Mestskú políciu Žilina na čísle 0918 801 294. Spoločne mu pomôžme nájsť cestu domov.

Ďakujeme za vaše zdieľanie a veríme, že psík sa vráti k svojmu majiteľovi.

  |  

Slováci vyzbierali zhruba za dva roky dve miliardy zálohovaných obalov

Slováci vyzbierali zhruba za dva roky dve miliardy zálohovaných obalov. Spolu sa vyprodukovalo 125-tisíc zlisovaných balíkov plastových fliaš a 39-tisíc balíkov hliníkových plechoviek.

Informovala marketingová manažérka Správcu zálohového systému Monika Farka. "Ak by sme len samotné balíky zo zlisovaných spracovaných plastových fliaš poukladali vedľa seba, tak by sme takmer dosiahli vzdialenosť z Bratislavy do Trenčína. V prípade zlisovaných balíkov z vyzbieraných plechoviek to je tiež dĺžka rovná vzdialenosti z Košíc až do Prešova," uviedol správca.

Miera návratnosti obalov za rok 2023 dosiahla úroveň 92 percent. Slovensko tým podľa správcu napĺňa zákonný ciel pre zálohovanie, ktorý mal byť dosiahnutý v roku 2025. "Slovákom sa tak dokonca podarilo presiahnuť cieľ stanovený Európskou úniou, a to do roku 2029 dosiahnuť viac ako 90-percentnú návratnosť plastových fliaš a plechoviek," skonštatoval.

Fľaše a plechovky na nápoje sa na Slovensku zálohujú od roku 2022. Zálohujú sa všetky jednorazové obaly na nápoje z plastu a kovu s objemom od 0,1 do troch litrov. Výnimku tvoria obaly od mlieka, sirupov a tvrdého alkoholu. Cieľom zálohovania je dosiahnuť 90-percentnú návratnosť predaných nápojových obalov do roku 2025, recyklovať ich a využiť pri výrobe nových plastových fliaš a plechoviek.

(tasr)

  |  

Prezidentka sa zmenou vo vedení SIS neplánuje v najbližšom čase zaoberať

Prezidentka sa zmenou vo vedení SIS neplánuje v najbližšom čase zaoberať. Podľa hovorcu prezidentky nebola hlava štátu o Gašparovej nominácii vopred informovaná.

"Akákoľvek personálna nominácia na takú kľúčovú pozíciu by podľa prezidentky nemala ohroziť pozíciu SIS ani výmenu informácií so zahraničnými partnerskými spravodajskými službami," dodal Čaputovej hovorca Martin Strižinec.

Vláda v stredu odsúhlasila nomináciu Gašpara na riaditeľa tajnej služby. Riaditeľa SIS na základe návrhu vlády vymenúva prezident.

(tasr)

  |  

Bolton: Donald Trump sa snaží položiť základy pre vystúpenie USA z NATO

Donald Trump sa snaží položiť základy pre vystúpenie USA z NATO, povedal v rozhovore pre Politico jeho bývalý poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton.

"Na samite NATO v roku 2018 bol veľmi blízko odchodu z NATO priamo na samite. Takže podľa mňa každý jeho komentár za posledných šesť rokov jednoducho utvrdzuje v tom, že to s odchodom z NATO myslí veľmi vážne,“ skonštatoval.

Boltonove slová prichádzajú krátko po tom, ako exprezident a najhorúcejší kandidát republikánov pre novembrové prezidentské voľby na predvolebnom mítingu vyhlásil, že by nechránil spojencov, ktorí na obranu nevynakladajú dve percentá HDP.

(politico)

  |  

Kanada odmietla vydať do Ruska známeho veterána 14. granátnickej divízie SS Jaroslava Hunku

Kanada odmietla vydať do Ruska známeho veterána 14. granátnickej divízie SS Jaroslava Hunku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to v reakcii označil za neprekvapivé.

Ruské veľvyslanectvo predložilo v decembri kanadskému ministerstvu zahraničných vecí žiadosť ruskej generálnej prokuratúry o vydanie esesáka do Moskvy.

V pondelok poslalo kanadské ministerstvo zahraničných vecí nótu, v ktorej sa k žiadosti postavilo záporne, pretože medzi Moskvou a Ottawou neexistuje žiadna formálna zmluva o vydávaní osôb.

Ruský vyšetrovací výbor obvinil Hunku v neprítomnosti z genocídy civilistov na území Ukrajiny počas druhej svetovej vojny.

Hunka sa zviditeľnil v septembri minulého roka, keď mu ako „bojovníkovi za nezávislosť Ukrajiny“ tlieskali v kanadskom parlamente tamojší poslanci, premiér Justin Trudeau a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

(tass)

  |  

Brexit poškodil britské hospodárstvo, ktoré v súčasnosti zaostáva za ostatnými vyspelými ekonomikami, tvrdí banka Goldman Sachs

Brexit poškodil britské hospodárstvo, ktoré v súčasnosti zaostáva za ostatnými vyspelými ekonomikami, tvrdí banka Goldman Sachs v najnovšej analýze. V správe s názvom Štrukturálne a cyklické náklady brexitu odhaduje rast britskej ekonomiky pomalší oproti krajinám G7 o päť percent za osem rokov.

Skutočný negatívny vplyv brexitu na ekonomiku krajiny by však mohol predstavovať štyri až osem percent reálneho HDP, uviedla banka. Uznala však, že je ťažké oddeliť vplyv brexitu od iných súbežných negatívnych faktorov, ako bola pandémia či energetická kríza v roku 2022.

Goldman Sachs medzi faktory, ktoré spomalili rast a súvisia s brexitom, zaradila pokles obchodu, zníženie firemných investícií a nedostatok pracovných síl v dôsledku nižšej imigrácie z Únie.

Podľa odhadov banky britský obchod s tovarmi od hlasovania o brexite do dneška zaostal za ostatnými vyspelými ekonomikami približne o 15 percent, zatiaľ čo firemné investície boli v porovnaní s úrovňami spred referenda „výrazne slabšie“.

Okrem toho sa znížila imigrácia z krajín EÚ, ktorá bola kľúčovým sľubom kampane za brexit. Tú nahradila menej ekonomicky aktívna skupina migrantov z krajín mimo EÚ, predovšetkým študentov, uvádza banka.

„Celkovo tieto dôkazy poukazujú na významné dlhodobé negatívne vplyvy brexitu na výkon ekonomiky,“ uviedli autori správy.

Podľa Goldman Sachs obchod klesol v súlade s očakávaniami, ale investície sa oslabili „výraznejšie“, než sa predpokladalo. Zmeny imigračných vzorov predstavujú pre britskú ekonomiku – a najmä pre infláciu – najdôležitejšie cyklické dôsledky.

„Zmena imigračných tokov po brexite znížila elasticitu ponuky práce v Spojenom kráľovstve, čo prispelo k postpandemickému nárastu inflácie a poukazuje na zvýšenie cyklickosti na trhu práce a inflačných tlakov v budúcnosti,“ uvádza sa v správe.

Reálny HDP Spojeného kráľovstva na obyvateľa podľa nej sotva vzrástol nad úroveň spred brexitu a v súčasnosti sa nachádza o štyri percentá nad úrovňou z polovice roka 2016. Pre porovnanie, v eurozóne je to osem  a v USA 15 percent.

(cnbc, tasr)