V rímskokatolíckej cirkvi sa pôstne obdobie začína Popolcovou stredou, keď je veriacim na čelo nanášaný popol ako symbol pokánia a pripomenutia ich smrteľnosti. Toto gesto – Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš! – vyzýva k zamysleniu nad životom a vyzýva k obráteniu k viere a evanjeliu. Popolcová streda otvára 40-dňové obdobie prípravy na Veľkú noc, ktoré však v skutočnosti trvá 44 dní, ak do nich zahrnieme aj nedele, ktoré sú síce súčasťou pôstneho obdobia, ale nie sú dňami pôstu. Kňazi z Rímskokatolíckej farnosti Svätého Kríža v Snine pripomínajú veriacim: „V tomto týždni na Popolcovú stredu začíname pôstne obdobie; Popolcová streda je dňom prísneho pôstu, keď sa zdržiavame mäsitého pokrmu a môžeme sa len raz do sýtosti najesť.“
Východné kresťanské tradície, ako napríklad byzantský obrad, začínajú Veľký pôst o dva dni skôr, čím dávajú veľký dôraz na pokánie a duchovné očistenie už od prvého dňa. Tieto tradície zahrňujú do pôstu aj soboty a nedele, čím sa obdobie pôstu predlžuje a stáva intenzívnejším. Veľký pôst je v byzantskej cirkvi doplnený o liturgiu vopred posvätených darov, ktorá je bohoslužbou s najsilnejšie vyjadrenou eucharistickou úctou a zahŕňa množstvo kajúcnych prvkov.
