Rusi však postupujú aj v Luhanskej oblasti. „Ruské sily nedávno postupovali severozápadne od Svatova uprostred pokračujúcich pozičných bojov na línii Kupjansk-Svatove-Kreminna,“ napísal vo svojej dosiaľ poslednej analýze bojov americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Dobýjanie území sa uskutočňuje aj v Záporožskej oblasti, v ktorej sa Rusi tento týždeň (čiastočne) zmocnili symbolickej obce Robotyne. Išlo o jedno z mála území, ktoré sa Ukrajincom podarilo oslobodiť počas protiofenzívy, za čo položili život tisíce vojakov.
Tento výpočet pritom nie je konečný, ale len ilustračný. Rusko v súčasnosti podľa všetkého dosahuje najväčšie územné zisky približne od júna 2022, kedy sa útočiacej armáde podarilo dobyť relatívne veľké mestá Severodoneck a Lysyčansk v Luhanskej oblasti.
„Ukrajina môže tento rok začať prehrávať vojnu,“ povedal v podcaste War on the Rocks Michael Kofman, špecialista na Rusko a Ukrajinu z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier so sídlom v USA.
Užšie velenie NATO to nepripúšťa
Možnosť masívneho postupu Rusov – tak ako o nej referuje Bloomberg – má aj svojich odporcov. Predseda Vojenského výboru NATO, admirál Rob Bauer, v rozhovore zo 17. februára povedal, že Rusko by na spustenie ofenzívy potrebovalo oveľa viac vojakov a tankov či iných armádnych vozidiel.
Ruský prezident Vladimir Putin „má viac delostrelectva, má možnosť každý mesiac nahradiť určité množstvo rakiet, čo aj robí, ale nie je úplne úspešný, pokiaľ ide napríklad o zvýšenie počtu tankov a obrnených vozidiel,“ povedal Bauer.
Možnosť udržania ukrajinských pozícií a stabilizácie frontu – nie to ešte ďalšej protiofenzívy – je podľa všeobecne prijímaných tvrdení podmienená predovšetkým dostatkom vojakov a munície, najmä delostreleckej.
Mobilizácia je problém
Pokiaľ ide o množstvo živej sily, hoci sa v súčasnosti na Ukrajine nachádza až 11,1 milióna ľudí, ktorí podliehajú mobilizácii [toľko mužov vo veku 25 až 60 rokov má evidenčné číslo platiteľa dane alebo, zjednodušene povedané, rodné číslo, pozn. red.], fakticky možno povolať len zlomok z nich.
Štandard minulý týždeň s odvolaním sa na výpočty denníka Ukrajinská pravda informoval, že Kyjev môže zmobilizovať už len asi 950-tisíc mužov. Zvyšovanie tohto počtu by síce bolo možné, no šlo by na úkor výkonnosti ekonomiky. To je však problém, keďže Ukrajina financuje svoje vojenské výdavky z vlastného vrecka a finančná pomoc od spojeneckých krajín je určená na pokrytie fungovania nevojenských sektorov hospodárstva.
Pre porovnanie, Putin koncom minulého mesiaca vyhlásil, že v zóne bojov na Ukrajine sa nachádza asi 617-tisíc ruských vojakov. Šéf ukrajinskej rozviedky Kyrylo Budanov pred niekoľkými dňami odhadol ich počet na 510-tisíc s tým, že Moskva môže každý mesiac zmobilizovať ďalších 30-tisíc mužov. Bývalý poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovič však hovorí až o 40 až 60 tisícoch dobrovoľníkov. Tvrdenia nie je možné nezávisle overiť.
Možno aj tieto skutočnosti vyústili do nedávneho otvorenia debaty o vyslaní západných vojakov na Ukrajinu. Plán, o ktorom sa diskutovalo na pondelkovom parížskom samite hláv štátov síce zavrhli viacerí kľúčoví hráči, no nevylúčil ho francúzsky prezident Emmanuel Macron a opatrnú podporu našiel vo vláde Spojeného kráľovstva, Litvy či Estónska.
Zaobstarania munície sa chopilo Česko
V súvislosti s nedostatkom munície nie je tajomstvom, že vojaci brániacej sa krajiny ňou musia šetriť a útočiť len na potvrdené ciele, čo je rozdiel v porovnaní s ruskou armádou, ktorá môže útočiť plošne.
Tento problém sa snaží hasiť Česko, ktoré stojí na čele spojeneckej iniciatívy na zabezpečenie približne 800-tisíc delostreleckých granátov z krajín mimo EÚ. O tom, že Česko našlo vo svete zdroje munície, ktoré by v prípade vyriešenia otázky financovania mohlo na Ukrajinu dodať do niekoľkých týždňov, informoval prezident Petr Pavel na bezpečnostnej konferencii v Mníchove 17. februára.
Viera v ukrajinský triumf je malá
Ukrajinský prezident označil pred desiatimi dňami situáciu na frontovej línii za mimoriadne zložitú. „Situácia je v niektorých častiach frontovej línie extrémne zložitá, pretože ruské sily tam zhromaždili maximálne rezervy,“ skonštatoval Zelenskyj pri príchode z návštevy ukrajinských brigád bojujúcich pri severovýchodnom meste Kupjansk v Charkovskej oblasti. Odvtedy sa situácia ešte zhoršila.
Zástupca šéfredaktora nemeckého denníka Bild Paul Ronzheimer tento mesiac po návšteve frontu na Ukrajine povedal, že štát v súčasnosti zažíva najhoršiu vojenskú krízu od ruskej ofenzívy na Kyjev v roku 2022.
Podobné nálady existujú aj naprieč európskou verejnosťou. Čoraz viac Európanov si myslí, že Únia by mala priviesť Kyjev k rokovaciemu stolu s Moskvou a iba jeden z desiatich si myslí, že Ukrajina môže vyhrať. Vyplynulo to z prieskumu Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR).
