Preskočiť na obsah
  |  

Rusko zaradilo do výzbroje svojej armády nový tank T-14 Armata

Rusko zaradilo do výzbroje svojej armády nový tank T-14 Armata. Neplánuje ho však nasadiť na frontovú líniu na Ukrajine.

Generálny riaditeľ spoločnosti Rostec Sergej Čemezov uviedol, že Armata svojimi vlastnosťami výrazne prevyšuje ostatné ruské a sovietske tanky. "V priebehu špeciálnej vojenskej operácie sa však tieto tanky pravdepodobne nepoužijú pre ich vysokú cenu. Pre armádu je jednoduchšie kúpiť lacnejšie tanky T-90," napísala ruská agentúra RIA Novosti s odvolaním na Čemezova.

Podľa tvorcov je T-14 Armata hlavným ruským bojovým tankom novej generácie, ktorý je určený na použitie v rámci "sieťovo-centrickej koncepcie" boja. Tank sa od klasických sovietskych a ruských tankov líši tým, že má vežu bez posádky a množstvo rôznych inovácií v oblasti spravodajstva, riadenia paľby a maskovania.

Hoci začiatok sériovej výroby bol ohlásený v roku 2015, podľa verejne dostupných údajov bolo doteraz vyrobených približne len 30 kusov. V apríli ruské médiá informovali, že tanky Armata sa používajú na fronte na ostreľovanie ukrajinských pozícií, ale do priameho boja sa zatiaľ nezapojili.

(unian)

  |  

Kanada uvalila sankcie na ruských predstaviteľov v spojitosti s úmrtím Navaľného

Kanada v súvislosti s úmrtím Alexeja Navaľného pridala na svoj sankčný zoznam šesť ruských predstaviteľov. Ide o "vysokopostavených predstaviteľov a zamestnancov ruskej prokuratúry, súdnictva a nápravných zariadení", informovalo vo vyhlásení kanadské ministerstvo zahraničných vecí.

Rezort dodal, že šesť sankcionovaných osôb "sa podieľalo na porušovaní ľudských práv pána Navaľného, jeho krutom potrestaní a nakoniec aj na jeho smrti".

"Kanada bude spolu so svojimi partnermi naďalej vyvíjať tlak na ruskú vládu, aby vykonala úplné a transparentné vyšetrovanie Navaľného smrti," uviedla šéfka kanadskej diplomacie Melanie Jolyová. Zvýšený tlak na Moskvu je podľa jej slov jasným signálom, že ľudské práva sa musia jednoznačne dodržiavať.

Kanadská vláda si po smrti Navaľného predvolala ruského veľvyslanca a "požadovala úplné a transparentné vyšetrenie" smrti opozičného politika.

(tasr, afp)

  |  

Netanjahu: Izrael nebude kapitulovať pred bludnými požiadavkami Hamasu

Benjamin Netanjahu vyzval Hamas, aby pred ďalšími rokovaniami o novej dohode o prímerí a prepustení rukojemníkov urobil ústupky. "Vyvíjame veľké úsilie, aby sme uspeli, ale jedna vec je jasná – nebudeme kapitulovať pred bludnými požiadavkami Hamasu," povedal izraelský premiér.

Izraelská delegácia v nedeľu neodcestovala do Káhiry na rokovania o novej dohode o prímerí. Izrael sa tak rozhodol po tom, čo Hamas odmietol jeho požiadavku na predloženie úplného zoznamu rukojemníkov, ktorí sú stále nažive. Delegácia palestínskeho hnutia bola v egyptskej metropole prítomná.

Podľa Netanjahua je príliš skoro na to, aby sa dalo povedať, či bude v najbližších dňoch vytvorený pevný rámec pre novú dohodu. Izrael tiež požadoval, aby Hamas stanovil počet palestínskych väzňov, ktorých by Izrael musel prepustiť za každého oslobodeného rukojemníka.

Izraelský premiér tvrdí, že zatiaľ nedostal uspokojivé odpovede na izraelské obavy. Zároveň odmietol "medzinárodný tlak na ukončenie vojny" v Pásme Gazy skôr, ako Izrael dosiahne všetky svoje ciele. S dohodou alebo bez nej, "budeme bojovať až do úplného víťazstva," vyhlásil.

(tasr, dpa)

  |  

Haleyová zvíťazila v primárkach v hlavnom meste Washington

Nikki Haleyová zvíťazila v republikánskych primárkach v americkom hlavnom meste Washington. Ide o jej prvé víťazstvo v súboji o prezidentskú nomináciu Republikánskej strany s exprezidentom USA Donaldom Trumpom.

Bývalá americká veľvyslankyňa pri OSN získala v hlavnom meste všetkých 19 delegátov, vyplýva z výsledkov, ktoré zverejnili predstavitelia Republikánskej strany.

Favoritom na zisk republikánskej nominácie je aj naďalej Trump, ktorý zvíťazil vo všetkých predchádzajúcich primárkach a predvolebných zhromaždeniach.

(tasr, ap)

  |  

Harrisová vyzvala na okamžité prímerie v Pásme Gazy

Viceprezidentka USA Kamala Harrisová vyzvala na okamžité prímerie v Pásme Gazy. Dôrazne naliehala na Izrael, aby povolil väčšie dodávky pomoci do palestínskej enklávy na zmiernenie "humanitárnej katastrofy" a neľudských podmienok, ktorým čelia Palestínčania.

"Vzhľadom na nesmierny rozsah utrpenia v Gaze je potrebné okamžite uzavrieť dohodu o prímerí aspoň na najbližších šesť týždňov, ktorá je v súčasnosti na stole," povedala Harrisová. Zároveň vyzvala hnutie Hamas, aby súhlasilo s dohodou a prepustilo rukojemníkov zajatých počas útoku zo 7. októbra.

"Ľudia v Gaze hladujú. Podmienky sú neľudské a naša spoločná ľudskosť nás núti konať... Izraelská vláda musí urobiť viac pre výrazné zvýšenie prílevu pomoci. Žiadne výhovorky," uviedla.

(tasr, afp, reuters)

  |  

Zelenskyj opäť požiadal západných spojencov, aby poskytli Kyjevu vojenskú pomoc

Volodymyr Zelenskyj vyzval západných partnerov, aby prejavili politickú vôľu a poskytli Kyjevu potrebnú vojenskú pomoc, inak bude svet čeliť "jednej z najhanebnejších stránok histórie".

Ukrajinský prezident vo svojom pravidelnom večernom príhovore povedal, že svet musí "tvrdo reagovať", aby sa vojna stala "beznádejným" podnikom pre ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý chce len "vojnu a smrť".

"Musia maximálne pocítiť, že existuje sila, ktorá ničí tých, ktorí ničia životy. Môžeme to zabezpečiť. Každý z našich partnerov vie, čo je potrebné," dodal.

Najdôležitejšou je podľa Zelenského politická vôľa "zabezpečiť úroveň dodávok, ktoré pomôžu". "Ak sa tak nestane, bude to jedna z najhanebnejších stránok histórie, ak Amerika alebo Európa prehrá s iránskymi (dronmi) šáhid alebo ruskými stíhačkami," upozornil.

Zelenskyj čoraz dôraznejšie žiada Kongres USA, aby schválil vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov. Balík pomoci, ktorý zahŕňa aj podporu pre Izrael a Taiwan, vo februári odsúhlasil Senát amerického kongresu, no v Snemovni reprezentantov ho naďalej blokujú republikáni.

(tasr, reuters)