Preskočiť na obsah
  |  

Rusko údajne zostrelilo 35 ukrajinských dronov; dva neďaleko letiska Domodedovo

Rusko údajne zostrelilo 35 ukrajinských dronov, dva neďaleko letiska Domodedovo. Ďalšie drony boli podľa ruského ministerstva zneškodnené aj v Belgorodskej, Kurskej a Rostovskej oblasti.

Primátor Moskvy Sergej Sobianin hlásil zostrelenie dvoch dronov nad Domodedovským okresom, kde sa nachádza aj medzinárodné letisko Domodedovo. Ďalšie dva bezpilotné útoky sa podľa neho podarilo odraziť v okresoch Ramenskoje a Stupino v Moskovskej oblasti. K zraneniam ani materiálnym škodám údajne nedošlo.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že počas noci sa v ôsmich oblastiach Ruska podarilo "zachytiť a zneškodniť" 35 bezpilotných strojov.

Ministerstvo hlásilo zostrelené drony aj z Kalužskej a Jaroslavlianskej oblasti, ktoré ležia južne, respektíve severovýchodne od Moskvy. Jaroslavlianska oblasť sa nachádza zhruba 800 kilometrov od hraníc Ukrajiny a teda ide o jednu z najdlhších vzdialeností, kam doleteli ukrajinské drony, píše agentúra AP.

Podľa miestnych predstaviteľov bola v Krasnodarskom kraji zasiahnutá ropná rafinéria, v ktorej nakrátko vypukol požiar a kde zomrela jedna osoba na infarkt. Zranenia údajne utrpel jeden pracovník závodu.

Agentúra DPA pripomína, že Rusko často v takýchto prípadoch často hlási len údajné úspechy svojej protivzdušnej obrany, ktoré však nie je možné nezávisle overiť.

(tasr, dpa)

  |  

Francúzsky sériový vrah François Vérove roky unikal polícii, objavil sa však v televíznej súťaži

Francúzsky sériový vrah François Vérove roky unikal polícii, objavil sa však v televíznej súťaži. Pred svojím dolapením spáchal samovraždu.

Bývalý policajt znásilnil a zavraždil niekoľkých ľudí, vrátane maloletých dievčat, v 80. a 90. rokoch. 

Prvou Vérovovou obeťou bola jedenásťročná Cécile Blochová, ktorej telo našli v Paríži v roku 1986. Nasledujúci rok zavraždil 38-ročného leteckého technika Gillesa Politia a 20-ročnú Nemku Irmgard Müllerovú.

Vérove sa však verejnosti nevyhýbal a dokonca sa pred niekoľkými rokmi zúčastnil v televíznej súťaži "Každý chce zaujať svoje miesto", kde sa predstavil ako bývalý policajt.

https://twitter.com/FOOTDECO_/status/1767628906159284382

Počas svojho života Vérove vystupoval ako milujúci otec a manžel, a o jeho dvojakom živote nebedeli ani jeho blízki a susedia.

V roku 2021 vyšetrovanie jeho prípadov znovu otvorili a polícia začala s masívnym testovaním DNA policajtov, aby zistili, či vrah môže byť jedným z nich. Vérove bol predvolaný na výsluch, no namiesto toho, aby sa dostavil, spáchal samovraždu. Testy DNA neskôr potvrdili, že páchateľom bol on.

Zanechal po sebe list na rozlúčku, v ktorom sa priznal k svojim činom. Odôvodnil ich „šialeným hnevom“. Tvrdil, že tento hnev neskôr prekonal a od roku 1997 už nevykonal žiadne ďalšie zločiny.

(marianne)

  |  

Účasť v prezidentských voľbách dosiahla takmer 59 percent, tvrdí Rusko

Účasť v prezidentských voľbách dosiahla takmer 59 percent, tvrdí Rusko. Najviac ľudí údajne volilo prezidenta v Čečensku.

Tento údaj bol zaznamenaný k 23:10 moskovského času. Voľby, ktoré skončia v nedeľu, pravdepodobne znovu potvrdia Vladimira Putina v úrade, keďže nečelí žiadnej významnej konkurencii.

Počas prvých dvoch dní hlasovania boli v niektorých volebných miestnostiach zaznamenané pokusy o narušenie volieb, vrátane poliatia volebných urien farbami alebo snáh o ich zapálenie. Útoky boli podľa predsedníčky ústrednej volebnej komisie Elly Pamfilovovej vykonané na pokyn z Ukrajiny alebo iných európskych krajín. Na Kryme po podobných incidentoch sprísnili bezpečnostné opatrenia.

Ruské úrady sa snažia o vysokú volebnú účasť, aby legitimizovali Putinovo ďalšie pôsobenie v úrade a demonštrovali jednotu národa počas invázie na Ukrajinu.

Celkovo je vo voľbách oprávnených hlasovať viac ako 112 miliónov voličov, vrátane obyvateľov okupovaných ukrajinských území. Po druhom dni hlasovania dosiahla účasť 58,74 percenta. Najvyššiu účasť, 90 percent, zaznamenali v Čečensku.

(tass)

  |  

Nemecký kancelár pred návštevou Blízkeho východu vyzval na prímerie v Gaze

Nemecký kancelár pred návštevou Blízkeho východu vyzval na prímerie v Gaze. Zároveň varoval Izrael pred vykonaním vojenskej operácie v meste Rafah na juhu Gazy..

"Bolo by dôležité, aby sa teraz veľmi rýchlo dosiahla dohoda o prímerí, ktorá by umožnila prepustenie rukojemníkov a zároveň by umožnila prísun humanitárnej pomoci do Gazy," uviedol Olaf Scholz, ktorý v nedeľu navštívi Jordánsko a Izrael.

Podľa neho je potrebné také prímerie, ktoré by vydržalo "v dohľadnej budúcnosti.

Scholz v tejto súvislosti vyjadril obavy o ďalší vývoj izraelského ťaženia. Podľa neho totiž existuje riziko, že "komplexná ofenzíva v Rafahu by mohla viesť k mnohým civilným obetiam, ktorým sa treba za každú cenu vyhnúť."

(tasr, afp)

  |  

Rusko obvinilo Ukrajinu z údajných pokusov o sabotáž prebiehajúcich volieb

Rusko obvinilo Ukrajinu z údajných pokusov o sabotáž prebiehajúcich volieb. Exprezident Ruska Dmitrij Medvedev medzičasom označil za zradcov demonštrantov, ktorí sa pokúsili podpáliť volebné miestnosti a poliať volebné urny farbou.

Ruská invázia na Ukrajinu zatienila priebeh prezidentských volieb v Rusku, v ktorých sa očakáva víťazstvo šéfa Kremľa Vladimira Putina vzhľadom na to, že nemá skutočného súpera.

V sobotu - druhý z troch dní hlasovania - ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Ukrajina "zintenzívnila svoje teroristické aktivity" v súvislosti s voľbami. Podľa Moskvy sa Kyjev týmto spôsobom snaží vyžiadať ďalšiu finančnú a vojenskú pomoc od svojich západných spojencov.

Rezort ruskej diplomacie dodal, že pri jednom incidente ukrajinský dron údajne zhodil nálož na volebnú miestnosť v Ruskom kontrolovanej časti ukrajinskej Záporožskej oblasti.

Ruská agentúra TASS citovala miestneho predstaviteľa, podľa ktorého nedošlo k žiadnemu poškodeniu ani zraneniam, keď výbušné zariadenie dopadlo približne päť až šesť metrov od budovy, v ktorej sa nachádzala volebná miestnosť, ešte pred jej otvorením.

(tasr. reuters)

  |  

Macron uviedol, že Francúzsko bude možno v určitom okamihu nútené viesť pozemné operácie na Ukrajine

Emmanuel Macron uviedol, že Francúzsko bude možno v určitom okamihu nútené viesť pozemné operácie na Ukrajine, aby čelilo ruským silám. Francúzsky prezident dodal, že krajina je pripravená na všetky scenáre.

„Možno, že v určitom okamihu – nechcem to, nebudem to iniciovať – bude nevyhnutné viesť pozemné operácie, nech už budú akékoľvek, aby sme čelili ruským silám,“ povedal Macron v rozhovore, ktorý poskytol po návrate z Berlína denníku Le Parisien.

„Nečelíme veľmoci. Rusko je stredne silnou mocnosťou, ktorá má jadrové zbrane, ale ktorej HDP je oveľa menší ako HDP Európanov, nižší ako Nemecka a Francúzska,“ dodal.

Ideu vyslania západných vojakov na Ukrajinu naposledy nezavrhla ani fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová. Podľa nej by západné krajiny vrátane USA nemali byť úplne proti tejto myšlienke, ak sa tam podmienky zhoršia. Politička to uviedla v piatok pre National Security Daily, odnož portálu Politico venovanú obrane.

Z jej slov však vyplýva, že nejde o tému dňa. „Je dôležité, aby sme nevylučovali všetko z dlhodobého hľadiska, pretože nikdy nevieme, aká vážna situácia bude,“ povedala Valtonenová v piatkovom rozhovore. „Fínsky postoj je však jasný: Momentálne neposielame žiadne jednotky a nie sme ochotní o tom diskutovať,“ dodala.

(le parisien)