Preskočiť na obsah
  |  

Putin sa poďakoval voličom, ale aj vojakom

Ruský prezident Vladimir Putin sa v noci na pondelok poďakoval voličom za podporu v prezidentských voľbách. Podporu občanov považuje za vyjadrenie dôvery.

„Chcem sa poďakovať občanom Ruska, ktorí prišli do volebných miestností a hlasovali," vyhlásil Putin na tlačovej konferencii vo svojom hlavnom volebnom stane v Moskve po zverejnení exit pollov a prvých výsledkov, ktoré mu predpovedajú zisk 87 percent hlasov.

„Chcem poďakovať vám všetkým a všetkým občanom za podporu a dôveru," povedal. Zároveň osobitne poďakoval vojakom bojujúcim na Ukrajine, ktorí podľa neho plnia ten najdôležitejší cieľ – ochranu občanov.

Putin tiež vyhlásil, že Rusko sa nenechá zastrašiť a utláčať. „Nezáleží na tom, ako veľmi nás chcú zastrašiť, nezáleží na tom, ako veľmi chcú utláčať nás, našu vôľu, naše svedomie – nikomu sa nikdy nič také nepodarilo. Nefungovalo to doteraz a nebude to fungovať ani v budúcnosti. Nikdy," dodal Putin.

(tasr, afp)

  |  

Smrť Navaľného bola podľa Putina smutnou udalosťou

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu vyhlásil, že smrť jeho väzneného oponenta Alexeja Navaľného bola „smutnou udalosťou". Povedal tiež, že podporoval myšlienku prepustenia Navaľného v rámci výmeny väzňov.

Putin uviedol, že ho niekoľko dní pred smrťou Navaľného informovali o návrhu prepustiť jeho najostrejšieho politického nepriateľa z väzenia. Podľa vlastných slov s touto myšlienkou súhlasil pod podmienkou, že sa Navaľnyj nevráti do Ruska.

Šéf Kremľa na tlačovej konferencii po prezidentských voľbách v Rusku vyslovil Navaľného meno na verejnosti po prvý raz za celé roky, priblížila AFP. Za neobvyklé to označila aj AP.

„Pokiaľ ide o pána Navaľného. Áno, zomrel. Je to smutná udalosť," povedal Putin. „Niekoľko dní predtým, ako pán Navaľnyj zomrel, mi niekoľkí kolegovia povedali... o myšlienke vymeniť pána Navaľného za niektorých ľudí, ktorí sú vo väzení v západných krajinách... Povedal som 'súhlasím'," doplnil Putin.

Navaľnyj zomrel v polovici februára vo väzení za polárnym kruhom, kde si odpykával 19-ročný trest odňatia slobody, ktorý bol považovaný za politickú odplatu za jeho kampaň proti politike Kremľa.

Jeho spolupracovníci koncom februára uviedli, že pred Navaľného úmrtím prebiehali rokovania o jeho výmene, ktoré boli už v záverečnej fáze. Rusko malo za Navaľného údajne dostať zabijaka pracujúceho pre Federálnu bezpečnostnú službu (FSB) Vadima Krasikova, ktorého väznia v Nemecku.

(tasr, ap, afp)

  |  

Ministerstvo školstva by malo zbierať dáta o tom, koľko žiakov sa identifikuje s iným pohlavím

Ministerstvo školstva by malo zbierať dáta o tom, koľko žiakov sa identifikuje s iným pohlavím. Ak si koaliční politici ohľadom transgenderu nevytiahnu hlavu z piesku, môžu na to doplatiť aj ich deti.

O tom, ako rezort školstva ignoruje nielen rastúci počet transžiakov v slovenských školách, ale aj transaktivizmus učiteľov a úradníkov, píše Dana Vitálošová.

  |  

Vo veku 86 rokov zomrel britsko-americký scenárista židovského pôvodu David Seidler

Vo veku 86 rokov zomrel na Novom Zélande britsko-americký scenárista židovského pôvodu David Seidler, ktorý sa podieľal na desiatkach televíznych produkcií v USA a za scenár k historickej dráme Kráľova reč (2010) získal Oscara.

Seidler zomrel počas rybačky. Pre portál Deadline.com to potvrdil jeho dlhoročný manažér Jeff Aghassi, informuje TASR na základe správy webu t-online.de.

Celkovo film Kráľova reč, v ktorom Colin Firth stvárnil britského kráľa Juraja VI., získal štyroch Oscarov vrátane kategórií najlepší film a najlepšia réžia (Tom Hooper).

David Seidler sa narodil v roku 1937 v Londýne. Bol jedináčik a jeho rodina v tom čase patrila k britskej strednej triede. Na začiatku druhej svetovej vojny sa s rodičmi presťahoval do mestečka Lingfieldu a neskôr do New Yorku. Po príchode do USA sa Seidler začal zajakávať, preto mu jeho rodičia dali počúvať rozhlasové prejavy britského kráľa Juraja VI., ktorý mal tiež túto rečovú chybu. Zajakávať prestal, až keď bol tínedžer.

V New Yorku chodil Seidler do školy so slávnym filmovým režisérom Francisom Fordom Coppolom (84). Neskôr prestúpil na Cornell University. Svoje prvé scenáre napísal v 60. rokoch, bolo medzi nimi aj niekoľko epizód seriálu The Adventures of Seaspray (1967).

Seidler sa okrem iného podieľal na scenároch filmov Onassis, najbohatší muž sveta (1988), Tucker: Muž a jeho sen (1988) či Kráľ a ja (1999). Jeho veľký prielom však prišiel až s Kráľovou rečou, ktorá získala aj nomináciu na Zlatý glóbus a filmovú cenu britskej televíznej a filmovej akadémie.

David Seidler bol niekoľkokrát ženatý. Zanechal po sebe syna Marca a dcéru Mayu.

(tasr)

  |  

Živnostníci môžu pri podávaní daňového priznania naraziť na nepríjemnosť

Živnostníci, ktorí pri podávaní daňového priznania plánujú s finančnou správou komunikovať cez portál slovensko.sk, môžu naraziť na nepríjemnosť. Ich občianskemu preukazu mohla vypršať certifikácia čipu. Vymeniť ho už nemusia stihnúť.

O riešení tohto problému však píše vo svojom článku Damián König:

  |  

Na vojenskej základni v Podnestersku nastal výbuch. Spôsobil ho pravdepodobne dron

Na vojenskej základni v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko došlo v nedeľu k výbuchu a následnému požiaru. Tamojšie proruské úrady tvrdia, že ho pravdepodobne spôsobil dron vypustený z Ukrajiny. Informáciu priniesla agentúra AFP.

„V dôsledku výbuchu došlo dnes k požiaru v areáli vojenskej základne v Tiraspole. Predbežne sa zistilo, že výbuch spôsobil útok kamikadze dronu," uviedli podnesterské úrady na sociálnej sieti s tým, že dron bol vypustený z Odeskej oblasti na Ukrajine.

Pri incidente nebol nikto zranený. V prípade sa začalo trestné stíhanie.

Na sociálnych sieťach boli zverejnené aj zábery zachytávajúce predmet narážajúci do vojenského vrtuľníka stojaceho na leteckej základni. Vrtuľník po náraze začne horieť a z miesta sa valí kúdol čierneho dymu.

Ukrajina aj Moldavsko však odmietli tvrdenia, že by boli za týmto útokom a považujú ho len za provokáciu. To, že ide len o „ruskú provokáciu" a o „snahu zasiať paniku v regióne" zdôraznil hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR Andrija Jusova. Citoval ho server RBK-Ukrajina.

Koncom februára pritom parlament Podnesterska na mimoriadnom zasadnutí prijal uznesenie, v ktorom sa obrátil na Rusko so žiadosťou o „ochranu“. V roku 2006 separatisti vypísali referendum o pripojení k Rusku, v ktorom väčšina zúčastnených hlasovala za.

Samozvaná Podnesterská republika sa nachádza prevažne na ľavom brehu Dnestra pri hraniciach s Ukrajinou. V marci 1992 vypukla krátka vojna medzi separatistami a prozápadnou moldavskou vládou, ktorá si vyžiadala stovky mŕtvych.

Od roku 1995 je tam rozmiestnených okolo 1 500 ruských vojakov. Väčšina z odhadovaných 465-tisíc obyvateľov hovorí po rusky a mnohí z nich majú aj moldavské, ruské či ukrajinské občianstvo.

https://twitter.com/Mrgunsngear/status/1769446085204869322

(tasr, RBK-Ukrajina)