Preskočiť na obsah
  |  

Najmenej tridsať škôl v Paríži a okolí dostalo výhražné správy s videami so stínaním hláv

Najmenej tridsať škôl v Paríži a okolí dostalo výhražné správy s videami so stínaním hláv. Informovalo o tom francúzske ministerstvo školstva.

Správy obsahovali vážne hrozby a ospravedlňovali podnecovanie k terorizmu, dodal jeden z predstaviteľov ministerstva. Väčšina z nich bola doručená na stredné školy.

Správy sa šírili prostredníctvom interných e-mailov škôl, softvéru Pronote využívaného ministerstvom a digitálnej platformy ENT, ktorú na komunikáciu využívajú učitelia, žiaci a ich rodičia.

Podľa rezortu práve prebieha vyšetrovanie s cieľom identifikovať útočníkov. Ministerstvo deťom a dospelým, ktorí „šokujúce“ videá videli, ponúklo psychologickú starostlivosť.

(afp, tasr)

  |  

Nemecko a Rakúsko sa rozchádzajú v otázke použitia skonfiškovaných ruských výnosov na nákup zbraní pre Ukrajinu

Nemecko a Rakúsko sa rozchádzajú v otázke použitia výnosov zo zmrazených ruských aktív na nákup zbraní pre Ukrajinu. Podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza by sa tieto prostriedky „mali v prvom rade použiť na nákup tých zbraní a munície, ktoré Ukrajina potrebuje na svoju obranu“.

Rakúsky kancelár Karl Nehammer pred samitom povedal novinárom, že Viedeň je proti použitiu týchto prostriedkov na vojenské účely.

„Ako neutrálny štát si chceme byť istí, že peniaze, ktoré dovolíme použiť, nepôjdu na zbrane a muníciu. Pôvodne sa hovorilo o tom, že prostriedky budú investované do obnovy Ukrajiny. Tento návrh považujem za rozumný,“ povedal Nehammer.

(guardian, ukrajinska pravda)

  |  

Rodinám so znevýhodnenými deťmi má pomôcť viacero aktivít rezortu práce

Rodinám so znevýhodnenými deťmi má pomôcť viacero aktivít rezortu práce. Ide o zvýšenie príplatku k príspevku na opatrovanie detí, pomoc s financovaním odľahčovacej služby, rozšírenie projektu rodinných poradní a posilnenie včasnej intervencie pre rodičov s najmenšími deťmi, informoval minister práce Erik Tomáš po rokovaní okrúhleho stola k tejto téme.

(tasr)

  |  

NP Muránska planina povedie Miroslav Juríček

Správa Národného parku Muránska planina má od pondelka nového riaditeľa. Miroslav Juríček vo funkcii vystriedal Martina Sedláka, ktorý národný park riadil necelé dva týždne po tom, ako envirorezort z postu odvolal dovtedajšieho riaditeľa Jána Šmídta.

Ministerstvo životného prostredia v súčasnosti preveruje zmluvu na predaj dreva, ktorú Sedlák počas pôsobenia na čele národného parku podpísal.

(tasr, mžp)

  |  

Švédsky odvolací súd rozhodol, že majiteľ pozemku si môže ponechať 14-kilogramový meteorit

Švédsky odvolací súd rozhodol, že majiteľ pozemku si môže ponechať 14-kilogramový meteorit, ktorý mu dopadol na pozemok v roku 2020. Súd rozhodol, že takéto kamene by sa mali považovať za "nehnuteľný majetok" a súčasť pozemku, na ktorom sa našli.

Meteorit našli v decembri 2020 dvaja geológovia a napokon ho odovzdali Švédskemu prírodovednému múzeu vo švédskom hlavnom meste.

Majiteľ súkromného pozemku, kde sa objekt našiel, sa odvolal proti rozhodnutiu okresného súdu v Uppsale z decembra 2022. Toto rozhodnutie priznalo geológom právo na kameň, pretože meteorit nebol súčasťou pozemku a bol hnuteľnou vecou bez vlastníka.

Odvolací súd vo štvrtok uviedol, že železný meteorit "sa skladá z látok, ktoré sa už nachádzajú na zemskom povrchu". Sudca Robert Green uviedol, že meteority alebo vesmírne kamene by sa mali považovať za "súčasť nehnuteľného majetku rovnako ako iné kamene, aj keď sa môže intuitívne zdať, že ide o niečo, čo je na Zemi cudzie".

Nálezcovia tvrdili, že existuje dohoda, ktorá im umožňuje vziať si meteorit. Odvolací súd však uviedol, že neexistuje žiadny dôkaz o takejto dohode.

(ap)

  |  

„Vyhlásenia o tom, aby si európski lídri uvedomovali výzvy, ktorým čelia, sú dobré, ale ani to nemusíme preháňať,“ povedal vysoký predstaviteľ Európskej únie

„Vyhlásenia o tom, aby si európski lídri uvedomovali výzvy, ktorým čelia, sú dobré, ale ani to nemusíme preháňať,“ povedal vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell.

„Počul som isté hlasy, že vojna je bezprostredná. No chvalabohu, že to nehrozí. Žijeme v mieri, podporujeme Ukrajinu, nie sme súčasťou tejto vojny, len podporujeme Ukrajinu a musíme sa pripraviť na budúcnosť, zvýšiť obrannú kapacitu nášho priemyslu, ale zbytočne nestrašiť ľudí, vojna nehrozí. Čo bezprostredne hrozí, je potreba podporiť Ukrajinu,“ ubezpečil.

(guardian, sita)