Preskočiť na obsah
  |  

KDH: Téma rodín so znevýhodnenými deťmi by mala politikov spájať, nie rozdeľovať

Riešenie problémov rodín so zdravotne znevýhodnenými deťmi je téma, ktorá by mala politikov spájať, a nie rozdeľovať. V reakcii na štvrtkový okrúhly stôl k tejto téme, ktorý organizoval rezort práce, to uviedla predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková.

"Od samého začiatku hovorím, že pri takej vážnej téme, ako je situácia rodín so zdravotne znevýhodnenými deťmi, musíme odhodiť politické tričká a ťahať za jeden povraz. Preto na jednej strane oceňujem, že ministerstvo práce zorganizovalo okrúhly stôl k tejto problematike, no nerozumiem selektívnemu nepozvaniu predstaviteľov opozície," kritizovala Holečková.

Zároveň však víta kroky, ktoré oznámil rezort práce v súvislosti s pomocou týmto rodinám.

KDH podľa Holečkovej rovnako zvolalo okrúhly stôl k tejto téme, a to na pondelok 25. marca. Pozvali naň predstaviteľov všetkých parlamentných strán, zástupcu ministerstva práce, verejného ochrancu práv, komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím, komisára pre deti, zástupcov samospráv či organizácií venujúcich sa práci so zdravotne znevýhodnenými osobami. Účasť mal prisľúbiť aj český minister práce a sociálnych vecí Marian Jurečka.

"Chcem úprimne veriť, že v tejto vážnej téme budeme ťahať za jeden povraz a minister práce alebo jeho zástupca nám na našom okrúhlom stole detailnejšie predstavia riešenia, ktoré dnes oznámili," dodala Holečková.

Zvýšenie príplatku k príspevku na opatrovanie detí, pomoc s financovaním odľahčovacej služby, rozšírenie projektu rodinných poradní a posilnenie včasnej intervencie pre rodičov s najmenšími deťmi. Tieto riešenia by mali čo najskôr pomôcť rodičom zdravotne znevýhodnených detí. Informoval o tom vo štvrtok minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas) po rokovaní okrúhleho stola k tejto téme.

(tasr)

  |  

Združenie krajov nesúhlasí so zvyšovaním platov pracovníkov vo verejnej správe

Združenie samosprávnych krajov Slovenska nesúhlasí so zvýšením platov pracovníkov vo verejnej správe, ktoré navrhuje Konfederácia odborových zväzov. Po skončení Zhromaždenia SK8 v Trenčíne to povedal trenčiansky župan Jaroslav Baška.

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa podľa neho Konfederácia odborových zväzov navrhuje zvýšiť platy pracovníkom verejnej správy od 1. septembra o desať percent a od 1. januára budúceho roka o ďalších desať percent.

"Zvýšenie platov by sa dotklo aj rozpočtov samosprávnych krajov. Rozpočty by potom boli veľmi zaťažené. Len v Trenčianskom samosprávnom kraji by to bolo tento rok navyše 1,2 milióna eur, v budúcom roku by to už bolo viac ako 7,1 milióna eur. Financie by sme museli niekde hľadať a hľadali by sme márne, lebo by sme ich nenašli," zdôraznil Baška.

(tasr)

  |  

Európa musí viesť, a nie nasledovať USA v otázke konfliktu v Pásme Gazy, povedal belgický premiér

Európa musí viesť, a nie nasledovať USA v otázke konfliktu v Pásme Gazy, povedal belgický premiér Alexander De Croo. Rozhodnutie Spojených štátov volať na stredajšom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN po okamžitom prímerí však ocenil ako „dobrý príklad“.

„Situácia v Gaze je dramatická. Dnes vidíme, ako sa ľudia živia tým, že jedia trávu. Ľudia sú na pokraji hladomoru,“ povedal De Croo. „Európa musí viesť, a nie nasledovať. Teraz je čas, aby sme sa vyjadrili jasne. Musíme požadovať okamžité zastavenie paľby, žiadať oslobodenie rukojemníkov a dostať na svoju stranu všetkých ohľadom dvojštátneho riešenia.“

(guardian, politico)

  |  

Štart ruskej rakety Sojuz v kozmodróme Bajkonur prerušil automatický bezpečnostný systém

Štart ruskej rakety Sojuz v kozmodróme Bajkonur prerušil automatický bezpečnostný systém. Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) mali letieť Američanka Tracy Dysonová, Rus Oleg Novickij a Bieloruska Marina Vasilevská.

Príčinu zrušenia letu neoznámili, NASA však informovala, že posádka je v bezpečí.

(ap, sita)

  |  

Izrael má určite právo na obranu, ale nie na pomstu, povedal šéf európskej diplomacie Josep Borrell

„Izrael má určite právo na obranu, ale nie na pomstu,“ povedal šéf európskej diplomacie Josep Borrell na stretnutí Európskej rady. Zároveň apeloval na vedúcich predstaviteľov Únie, aby vyzvali na „udržateľné prímerie“ v Pásme Gazy.

„Rada dnes ide oveľa ďalej“ ako v predchádzajúcich mesiacoch, povedal Borrell pred samitom. „Žiada o udržateľné prímerie, určite žiada aj o oslobodenie rukojemníkov, ale prejavuje silné obavy o situáciu ľudí v Gaze, ktorá je neprijateľná.“

Borrell vyzval Izrael, aby zabezpečil, že sa do palestínskej enklávy dostane viac pomoci, a vyjadril nádej, že vedúci predstavitelia EÚ urobia to isté.

„Hladujú. Preto dúfam, že Rada vyšle Izraelu silný odkaz, aby prestal blokovať, prestal brániť prísunu potravín do Gazy a postaral sa o civilistov,“ povedal.

(reuters)

  |  

Rezort obrany nevylučuje nižšiu refundáciu za darované migy a systém Kub

Ministerstvo obrany nevylúčilo, že Slovensku preplatia z Európskeho mierového nástroja za stíhačky MiG-29 a systém Kub darované Ukrajine menej, ako sa očakávalo. Potvrdilo tak slová ministra zahraničných vecí Juraja Blanára po zasadnutí Rady Európskej únie pre zahraničné veci v Bruseli.

Exminister obrany Jaroslav Naď rovnako predpokladá nižšiu refundáciu ako pôvodne prisľúbených 150 miliónov eur. Slovensko podľa neho dnes nie je spoľahlivým partnerom a spojencom.

"Nové vedenie ministerstva obrany vyvíja maximálnu mieru úsilia, aby bola miera refundovaných prostriedkov čo najvyššia. Vzhľadom na realitu, v akej sa dnes Slovensko ocitlo, bolo nemiestne, keď bývalé vedenie klamlivo informovalo verejnosť o miere a podmienkach pomoci predtým, než bola reálne vyrokovaná," uviedol komunikačný odbor rezortu.

Za balík pomoci, ktorý obsahoval stíhačky MiG-29 a časť systému Kub, Európska únia uznala podľa rezortu Slovensku celkové náklady vo výške 460 miliónov eur. O podmienkach a výške preplácania sa ďalej rokuje.

Exminister obrany a šéf mimoparlamentných Demokratov tvrdí, že za jeho pôsobenia vyjednali pre Slovensko za migy a systém Kub približne 150 miliónov eur. Predpokladá, že za pôsobenia súčasných ministrov Juraja Blanára a Roberta Kaliňákapreplatia Slovensku menej. Hovorí o dôkaze ich neschopnosti a nerešpektovania ich proruskej politiky zo strany partnerov.

Slovensko celkovo nahlásilo do Európskeho mierového nástroja pomoc Ukrajine v hodnote 671 miliónov eur. Zatiaľ mu preplatili 82,1 milióna eur. V ďalších fázach sa podľa ministerstva očakáva 5,5 milióna eur a refundácia pomoci poskytnutej v rámci takzvanej muničnej iniciatívy v sume 25,52 milióna eur postupne v rokoch 2024 až 2027.

(tasr)