Zuzana Čaputová bola v roku 2023 niekoľkokrát v západných médiách zmienená ako možná nástupkyňa po Stoltenbergovi, ktorý na jeseň po desiatich rokoch na čele Aliancie z tohto postu odchádza.

Na otázku slovenských novinárov, či do zbierky mužských portrétov, ktorí 75 rokov šéfovali Aliancii, nepribudne aj žena a či to ona osobne nevníma ako výzvu, Čaputová priznala, že svoje životné výzvy nevníma v tomto smere.

„Bolo by však zaujímavé, keby niekedy v budúcnosti nejaká žena zasadla do nejakej významnej pozície v NATO. Po celý život hovorím, že byť ženou nie je kvalifikácia, ale ak sa u nejakej kandidátky stretnú odbornosť, skúsenosť a chuť uchádzať sa o takúto pozíciu, tak to môže byť len k prospechu veci," odkázala.

Žena sa tento rok šéfkou Aliancie pravdepodobne nestane, keďže po tom, ako sa týchto ambícií vzdala estónska premiérka Kaja Kallasová, v hre o najvyšší post v NATO zostali iba holandský premiér Mark Rutte a rumunský prezident Klaus Iohannis.

Najskôr si plánuje oddýchnuť

Čaputová uviedla, že po 15. júni, keď jej skončí mandát, si plánuje najskôr oddýchnuť. Dodala však, že do politiky nemieri a určite plánuje zostať na Slovensku.

„Skôr potrebujem obdobie na reflexiu toho, čo som spoznala a zažila. Nechcem zatiaľ konkretizovať svoje plány, ale môžem uistiť ľudí, ktorí šíria informácie o tom, ako idem na nejaký vysoký post a do politiky, žiadne takéto ambície momentálne nemám,“ opísala situáciu.

Úskalia, ktorým čelila

V utorok večer sa prezidentka stretla s takmer 300 krajanmi zo Slovenska pôsobiacimi v Bruseli na podujatí, ktoré pripravila občianska platforma Od Tatier k Schumanu.

Prezidentka sa poďakovala slovenským zamestnancom inštitúcií EÚ za ich službu a profesionalitu a za všetko, čo robia pre svoju krajinu. Odpovedala tiež na sériu priamych otázok z obecenstva aj na otázky zasielané online.

V kocke zhodnotila svoj päťročný mandát, spomenula, akým úskaliam čelila a čo sa jej aj vďaka obmedzeným právomociam podarilo dosiahnuť a presadiť. Napríklad vo vzťahu k Ústavnému súdu, v dobe, ktorá bola turbulentná nielen kvôli domácej politickej scéne, ale aj kvôli pandémii či vojne na Ukrajine.

„Som veľmi vďačná, že aj po piatich rokoch to prijatie bolo veľmi milé a srdečné. Otázky boli zaujímavé, takže som tu opäť veľmi rada," povedala Čaputová pre TASR a potvrdila, že si spomína na podobné stretnutie s krajanmi v Bruseli z roku 2019, krátko po nástupe do funkcie.

Rovnováha medzi funkciou a rodinou

Zopakovala, že jej rozhodnutie opätovne nekandidovať bolo snahou hľadať rovnováhu medzi svojou funkciou, či ešte má na ňu dosť síl a čo by ešte mohla priniesť, a záujmami svojej rodiny. Potvrdila, že tlak vyvíjaný na ňu a na jej rodinu bol extrémny, a odpovedala aj na to, ako odolávala nenávistnej kampani počas svojho pôsobenia v úrade.

„Jedno poučenie, ktoré pre mňa z toho plynie, je, že v rámci tých tlakov, ktoré zažívame zo strany populistov, extrémistov a ľudí, ktorí demokraciu nepovažujú za hodnú ochrany, je veľmi dôležité, aby sme si v rámci demokratického tábora poskytli navzájom oporu, podporu a súdržnosť," opísala situáciu. A dodala, že politik prestane byť hodnoverným vtedy, keď opustí hodnoty, ktorým najviac verí.

„Nechystám sa do politiky, čo ale neznamená, že nebudem nejakým spôsobom prítomná vo verejnom priestore,“ odpovedala na otázku krajanov, ako si predstavuje svoju ďalšiu budúcnosť.

Povedala, že rozumie istému rozčarovaniu časti spoločnosti po voľbách. Slovákom v cudzine zároveň odkázala, aby sa nebáli vrátiť domov, lebo vždy je dôvod veriť v obyvateľov krajiny, teda tomu, že voľby nie sú všetko.

„Inak povedané, politici nie sú celé Slovensko,“ upozornila. V závere prítomným poradila, aby aj napriek tomu, že žijú v dobe, ktorá nie je jednoduchá, nestrácali kontakt medzi sebou, stretávali sa, komunikovali, boli k sebe dobrí a láskaví, lebo „to má zmysel“.

Demokraciu treba chrániť a bojovať za ňu

„Demokraciu treba chrániť, netreba sa vzdávať, treba za ňu bojovať. Treba držať pokope, podporovať sa navzájom naprieč krajinami, možno aj kontinentmi,“ uviedla prezidentka Zuzana Čaputová v utorok pri Berlínskom múre na rozlúčkovej návšteve Nemecka. Podľa jej slov išlo o jedno z posolstiev jej predošlého stretnutia s nemeckým spolkovým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.

S nemeckým náprotivkom prezidentka hovorila aj o situácii na Slovensku po prezidentských voľbách. „V Nemecku, samozrejme, registrujú zmenu pokiaľ ide o rétoriku napríklad vo vzťahu k Ukrajine i pokiaľ ide o otázky, ktoré sa týkajú právneho štátu," uviedla.

Čaputová tiež novinárom povedala, že už telefonovala so zvoleným prezidentom Petrom Pellegrinim, ktorému zagratulovala a deklarovala svoju pripravenosť sa s ním stretnúť. Zároveň uviedla, že je pripravená poskytnúť mu súčinnosť pri všetkých praktických záležitostiach.

Do konca jej funkčného obdobia 15. júna čaká prezidentku ešte intenzívny program v podobe zahraničných návštev i rozlúčka so Slovenskom v pozícii prezidentky. V rámci svojich rozlúčkových ciest pritom možno zavíta i na Ukrajinu ako susednú krajinu. „Je to jedna z možností,“ uviedla.

(tasr)