Belgický kráľ Filip vo svojom prejave na pôde europarlamentu vyjadril ľútosť, že verejnosť stráca dôveru v demokratické inštitúcie. Vyslovil súčasne aj obavy z rastúceho trendu k autokracii, ktorý podľa neho badať po celom svete.
Filip je len druhým belgickým panovníkom, ktorý mal prejav v Európskom parlamente, a ako vôbec prvý tak urobil v jeho bruselskom sídle. Jeho strýko, kráľ Baudouin, totiž v roku 1987 vystúpil pred europoslancami v Štrasburgu. Panovníkov prejav sa uskutočnil pri príležitosti belgického predsedníctva EÚ.
Ako vo svojej správe uviedla televízia RTL, rotujúce predsedníctvo v rámci EÚ označil kráľ Filip za vrchol v účasti tej-ktorej krajiny na európskom rozhodovacom procese.
Privítal významný legislatívny pokrok, ktorý bol dosiahnutý v posledných mesiacoch, počas belgického predsedníctva. Avizoval, že v nadchádzajúcom období čakajú EÚ veľké výzvy v otázke jej rozširovania.
Filip odmietol tvrdenia o rozbrojoch v rámci EÚ. Uviedol, že podpora napríklad Ukrajine ukázala, že členské štáty sú schopné „rozhodovať sa rázne a jednomyseľne“.
„Vojna na Ukrajine je aj naším bojom. Je to boj za obranu našej bezpečnosti a našich hodnôt. Aj my sa cítime ohrození. A nie bezdôvodne,“ doplnil kráľ.
Podľa Filipa by sa EÚ nemala venovať len krízovému manažmentu, musí mať aj dlhodobé vízie. V tejto súvislosti vyzval na jednotu v boji proti klimatickým zmenám. Zdôraznil aj potrebu väčšej energetickej nezávislosti EÚ, pričom pripomenul, že „čím viac energie vyrábame z obnoviteľných zdrojov, tým menej sme závislí od dovážanej energie“.
Vyzval pracovať „spoločne aj na skutočnej európskej reindustrializácii zameranej na zelenú a digitálnu revolúciu“, pričom vyzval „vziať ekonomický osud EÚ do vlastných rúk“.
„Majme tú odvahu snívať o budúcnosti, v ktorej bude Únia zohrávať ešte výraznejšiu geoekonomickú úlohu,“ prízvukoval belgický kráľ.
Dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová nemá záujem o funkciu v Severoatlantickej aliancii a ani o pôsobenie v slovenskej politike. Uviedla to v stredu po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom v Bruseli.
Zuzana Čaputová bola v roku 2023 niekoľkokrát v západných médiách zmienená ako možná nástupkyňa po Stoltenbergovi, ktorý na jeseň po desiatich rokoch na čele Aliancie z tohto postu odchádza.
Na otázku slovenských novinárov, či do zbierky mužských portrétov, ktorí 75 rokov šéfovali Aliancii, nepribudne aj žena a či to ona osobne nevníma ako výzvu, Čaputová priznala, že svoje životné výzvy nevníma v tomto smere.
„Bolo by však zaujímavé, keby niekedy v budúcnosti nejaká žena zasadla do nejakej významnej pozície v NATO. Po celý život hovorím, že byť ženou nie je kvalifikácia, ale ak sa u nejakej kandidátky stretnú odbornosť, skúsenosť a chuť uchádzať sa o takúto pozíciu, tak to môže byť len k prospechu veci," odkázala.
Žena sa tento rok šéfkou Aliancie pravdepodobne nestane, keďže po tom, ako sa týchto ambícií vzdala estónska premiérka Kaja Kallasová, v hre o najvyšší post v NATO zostali iba holandský premiér Mark Rutte a rumunský prezident Klaus Iohannis.
Najskôr si plánuje oddýchnuť
Čaputová uviedla, že po 15. júni, keď jej skončí mandát, si plánuje najskôr oddýchnuť. Dodala však, že do politiky nemieri a určite plánuje zostať na Slovensku.
„Skôr potrebujem obdobie na reflexiu toho, čo som spoznala a zažila. Nechcem zatiaľ konkretizovať svoje plány, ale môžem uistiť ľudí, ktorí šíria informácie o tom, ako idem na nejaký vysoký post a do politiky, žiadne takéto ambície momentálne nemám,“ opísala situáciu.
Úskalia, ktorým čelila
V utorok večer sa prezidentka stretla s takmer 300 krajanmi zo Slovenska pôsobiacimi v Bruseli na podujatí, ktoré pripravila občianska platforma Od Tatier k Schumanu.
Prezidentka sa poďakovala slovenským zamestnancom inštitúcií EÚ za ich službu a profesionalitu a za všetko, čo robia pre svoju krajinu. Odpovedala tiež na sériu priamych otázok z obecenstva aj na otázky zasielané online.
V kocke zhodnotila svoj päťročný mandát, spomenula, akým úskaliam čelila a čo sa jej aj vďaka obmedzeným právomociam podarilo dosiahnuť a presadiť. Napríklad vo vzťahu k Ústavnému súdu, v dobe, ktorá bola turbulentná nielen kvôli domácej politickej scéne, ale aj kvôli pandémii či vojne na Ukrajine.
„Som veľmi vďačná, že aj po piatich rokoch to prijatie bolo veľmi milé a srdečné. Otázky boli zaujímavé, takže som tu opäť veľmi rada," povedala Čaputová pre TASR a potvrdila, že si spomína na podobné stretnutie s krajanmi v Bruseli z roku 2019, krátko po nástupe do funkcie.
Rovnováha medzi funkciou a rodinou
Zopakovala, že jej rozhodnutie opätovne nekandidovať bolo snahou hľadať rovnováhu medzi svojou funkciou, či ešte má na ňu dosť síl a čo by ešte mohla priniesť, a záujmami svojej rodiny. Potvrdila, že tlak vyvíjaný na ňu a na jej rodinu bol extrémny, a odpovedala aj na to, ako odolávala nenávistnej kampani počas svojho pôsobenia v úrade.
„Jedno poučenie, ktoré pre mňa z toho plynie, je, že v rámci tých tlakov, ktoré zažívame zo strany populistov, extrémistov a ľudí, ktorí demokraciu nepovažujú za hodnú ochrany, je veľmi dôležité, aby sme si v rámci demokratického tábora poskytli navzájom oporu, podporu a súdržnosť," opísala situáciu. A dodala, že politik prestane byť hodnoverným vtedy, keď opustí hodnoty, ktorým najviac verí.
„Nechystám sa do politiky, čo ale neznamená, že nebudem nejakým spôsobom prítomná vo verejnom priestore,“ odpovedala na otázku krajanov, ako si predstavuje svoju ďalšiu budúcnosť.
Povedala, že rozumie istému rozčarovaniu časti spoločnosti po voľbách. Slovákom v cudzine zároveň odkázala, aby sa nebáli vrátiť domov, lebo vždy je dôvod veriť v obyvateľov krajiny, teda tomu, že voľby nie sú všetko.
„Inak povedané, politici nie sú celé Slovensko,“ upozornila. V závere prítomným poradila, aby aj napriek tomu, že žijú v dobe, ktorá nie je jednoduchá, nestrácali kontakt medzi sebou, stretávali sa, komunikovali, boli k sebe dobrí a láskaví, lebo „to má zmysel“.
Demokraciu treba chrániť a bojovať za ňu
„Demokraciu treba chrániť, netreba sa vzdávať, treba za ňu bojovať. Treba držať pokope, podporovať sa navzájom naprieč krajinami, možno aj kontinentmi,“ uviedla prezidentka Zuzana Čaputová v utorok pri Berlínskom múre na rozlúčkovej návšteve Nemecka. Podľa jej slov išlo o jedno z posolstiev jej predošlého stretnutia s nemeckým spolkovým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.
S nemeckým náprotivkom prezidentka hovorila aj o situácii na Slovensku po prezidentských voľbách. „V Nemecku, samozrejme, registrujú zmenu pokiaľ ide o rétoriku napríklad vo vzťahu k Ukrajine i pokiaľ ide o otázky, ktoré sa týkajú právneho štátu," uviedla.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier a slovenská prezidentka Zuzana Čaputová v Berlíne. Foto: TASR/AP
Čaputová tiež novinárom povedala, že už telefonovala so zvoleným prezidentom Petrom Pellegrinim, ktorému zagratulovala a deklarovala svoju pripravenosť sa s ním stretnúť. Zároveň uviedla, že je pripravená poskytnúť mu súčinnosť pri všetkých praktických záležitostiach.
Do konca jej funkčného obdobia 15. júna čaká prezidentku ešte intenzívny program v podobe zahraničných návštev i rozlúčka so Slovenskom v pozícii prezidentky. V rámci svojich rozlúčkových ciest pritom možno zavíta i na Ukrajinu ako susednú krajinu. „Je to jedna z možností,“ uviedla.
Ukrajinská tajná služba SBU zadržala Vladislava Lukianova, bývalého poslanca zakázanej Strany regiónov, keď sa pokúšal vycestovať zo štátu cez Odeskú oblasť.
Kým SBU informovala len o zadržaní bývalého člena strany bez uvedenia jeho mena, ukrajinské médiá uvádzajú, že ide o Lukianova, ktorý v komunálnych voľbách v roku 2020 kandidoval za mesto Bachmut.
Lukianov sa údajne pokúšal opustiť územie Ukrajiny ako osoba, na ktorú sa pre vek – 60 rokov – už nevzťahuje mobilizácia.
Je podozrivý z trestného činu ospravedlňovania, uznania alebo popierania ruskej ozbrojenej agresie proti Ukrajine, uviedla SBU vo vyhlásení.
Po vypuknutí vojny zadržaný Lukianov údajne preregistroval svoju spoločnosť poskytujúcu internetové pripojenie podľa ruských zákonov.
Okrem toho ruskej tajnej službe FSB poskytol plný prístup k svojim technickým zariadeniam, čo FSB umožnilo monitorovať aktivity miestneho obyvateľstva na internete.
Neskôr sa presťahoval na Ukrajinou ovládané územie a svoju firmu viedol online. Ukrajinská strana však tvrdí, že dane a odvody platil Rusku, čím sa „podieľal na financovaní“ takzvanej špeciálnej vojenskej operácie.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval myšlienky kandidáta na prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa o odovzdaní ukrajinských území Rusku výmenou za ukončenie vojny a označil ich za „primitívne“. Zelenskyj to povedal v rozhovore pre Politico.
„Potrebujem veľmi silné argumenty. Nepotrebujem fantastický nápad. Potrebujem skutočný nápad, pretože ide o životy ľudí,“ okomentoval Zelenskyj údajný plán Trumpa, ktorý medzičasom tieto správy označil ako „falošné“.
Zelenskyj povedal, že je pripravený vypočuť si Trumpove návrhy na ukončenie vojny, ale podľa neho „ak spočívajú v tom, že sa jednoducho vzdáme svojich území, tak sú veľmi primitívne“. Ukrajinský prezident zároveň s úctou hovoril o Trumpovi ako o lídrovi, s ktorým sa snaží vybudovať konštruktívne partnerstvo.
"Posolstvá a súvislosti sme sprostredkovali prostredníctvom vhodných ľudí. Povedali sme si, že by sme chceli, aby Donald Trump prišiel na Ukrajinu, videl všetko na vlastné oči a vyvodil si vlastné závery. V každom prípade som pripravený sa s ním stretnúť a diskutovať o tejto otázke," zdôraznil Zelenskyj.
Lavína v Alpách strhla dvoch devätnásťročných nemeckých turistov. Jeden z nich neprežil a druhý je vo vážnom stave. Informovali o tom v utorok rakúske úrady.
Sedemčlenná skupina turistov pochádzala z južného Bavorska. Udalosť sa odohrala v blízkosti mestečka Pertisau ležiaceho v rakúskej spolkovej krajine Tirolsko, na vrchu Bärenkopf, čo v preklade znamená "medvedia hlava".
Skupina sa v nadmorskej výške 1800 metrov pre zlé poveternostné podmienky v dôsledku snehu otočila a zamierila nadol. Podľa polície ich však zasiahla lavína. Spustila sa asi 30 metrov nad nimi a strhla dvoch mladých mužov, ktorí boli od skupiny oddelení.
Záchranný tím následne po viac ako hodine od incidentu objavil približne o 330 metrov nižšie bezvládne telo ležiace zhruba jeden meter pod snehom. Druhého muža lavína odniesla asi o 250 metrov, pomocou vrtuľníka sa ho však podarilo zachrániť a previezť do nemocnice. Polícia zatiaľ podrobnosti o jeho stave nezverejnila.
Podľa internetovej stránky Avalanche Report hrozí lavínové nebezpečenstvo vo viacerých alpských regiónoch.
V prípade úmrtia policajného exprezidenta potvrdili oprávnenosť zastavenia trestného stíhania. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby rezortu vnútra tak urobil po opätovnom doplnení dokazovania v septembri minulého roku.
Informácie potvrdil hovorca Krajskej prokuratúry v Prešove Marián Spišák s tým, že proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnenec poškodených europoslanec Miroslav Radačovský sťažnosť, ktorú prokurátor ešte 9. februára tohto roku ako nedôvodnú zamietol.
Hovorca pripomenul, že Generálna prokuratúra SR už skôr na základe podania Radačovského preskúmala trestnú vec týkajúcu sa Lučanského a skonštatovala zákonnosť uznesenia o zastavení trestného stíhania, pokiaľ ide o zranenie oka zo dňa 9. decembra 2020 a samovraždu zo dňa 29. decembra 2020, keďže nebolo zistené cudzie zavinenie inej osoby na vzniku týchto zranení.
„Prokurátor GP SR dňa 9. marca 2023 však pokynom uložil doplniť dokazovanie vo vzťahu k objasneniu motivácie M.L. pri spáchaní samovraždy a vo vzťahu k tomu, či príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže dostatočným spôsobom reagovali na stav M.L. za účelom zabráneniu, respektíve predídeniu samovraždného konania a či prijali adekvátne opatrenia zodpovedajúce zdravotnému a psychickému stavu M.L. vrátane psychologickej starostlivosti," uviedol Spišák.
Vyšetrovateľ však po doplnení dokazovania stíhanie opäť zastavil.
„Do Charkova neprídu, prestaňte s tým,“ reagoval starosta mesta Ihor Terechov na otázku Ukrajinskej pravdy, či má plán B pre prípad obsadenia ruskou armádou.
Zdôraznil, že obranné sily, úrady a obyvatelia Charkova ho budú brániť až do konca. Pripomenul, že počas prvého ruského pokusu o dobytie mesta ho neopustil, a nemieni ho opustiť ani v budúcnosti.
HANDLOVÁ – Samospráva Handlovej chce obstarať autobusy bez emisií. O financie na projekt verejnej bezemisnej dopravy v meste sa uchádza z Fondu pre spravodlivú transformáciu.
Na tento účel žiada nenávratný finančný príspevok (NFP) vo výške 1,73 milióna eur. „Mesto chce z hľadiska udržateľnosti mestskej hromadnej dopravy (MHD) zabezpečiť autobusy spĺňajúce prísne kritériá elektromobility," skonštatovala hovorkyňa mesta Jana Paulínyová.
Radnica preto podľa nej podala žiadosť v rámci výzvy na podporu v oblasti verejnej osobnej dopravy, v rámci ktorej sú oprávnenými výdavkami nákup autobusov s alternatívnym pohonom, vybudovanie nabíjacích staníc či zavedenie dopravných systémov do autobusov bez spolufinancovania z rozpočtu mesta.
„Požadovaná výška NFP je 1 736 270,70 eura. Sumu mesto stanovilo na základe vykonaného prieskumu trhu. Žiadosť je momentálne v administratívnom hodnotení," priblížila hovorkyňa.
Samospráva má okrem podpory elektromobility v pláne zrealizovať aj ďalší projekt v oblasti dopravy. Počíta s výstavbou autobusovej stanice. V úprave rozpočtu vyčlenila prostriedky na nákup pozemkov pod budúcou stanicou.
Prevádzkovateľom MHD v Handlovej je mestská spoločnosť Hater-Handlová.
S kúpou nehnuteľnosti nečakajte, radia analytici. Najbližšie zníženie sadzieb Európskej centrálnej banky by sa malo odohrať v júni. Práve rast úrokov na hypotékach v poslednom období zabrzdil kupujúcich. Nie, že by nemali záujem, v mnohých prípadoch by im však pre zmeny na trhu úver nevyšiel v takej výške, aby postačoval na kúpu bývania.
Nehnuteľnosti sa teda v posledných dvoch rokoch záujemcom vzdialili, a to i napriek tomu, že ich ceny pomaličky padali. Pokles sa podľa Národnej banky Slovenska už koncom vlaňajška zastavil a väčšina analytikov očakáva, že sa pohnú smerom hore.
Je teda vhodný čas na kúpu alebo sa oplatí na avizované zlacnenie hypoték počkať? Dozviete sa v článku od Petry Mitaľovej.
BRATISLAVA – Na mnohých miestach Slovenska treba v stredu počítať so silným vetrom. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na svojom webe a pre tento jav vydal výstrahu druhého aj prvého stupňa.
Do 20:00 h platí v okresoch Bratislava, Pezinok a Senec výstraha prvého stupňa pred vetrom. V okrese Malacky a Senica potrvá do 14:00. V Nitrianskom kraji a vo väčšine okresov Trnavského kraja platí podľa meteorológov výstraha prvého stupňa pred vetrom rovnako do 20:00.
V súvislosti so silným vetrom zasahovali príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Bratislavskom kraji a členovia Dobrovoľných hasičských zborov (DHZ) z Ružinova a Petržalky pri 14 udalostiach.
Ako informuje hovorca Ministerstva vnútra SR Štefan Koči, bratislavskí hasiči zasahovali sedemkrát, hasiči z Pezinka raz, ružinovskí dobrovoľní hasiči boli pri štyroch udalostiach a pri dvoch prípadoch pomáhali dobrovoľní hasiči z Petržalky.
Profesionálni a dobrovoľní hasiči pri zásahoch odstraňovali visiace konáre, naklonené alebo spadnuté stromy, zabezpečovali uvoľnené plechy na strechách budov či natrhnutý billboard.
V dôsledku očakávaného silného nárazového vetra zatvorili v Pezinku Zámocký park. O uzatvorení parku počas stredy informuje samospráva na sociálnej sieti.
Pre okresy Bratislava a Pezinok platí zvýšená výstraha, silný nárazový vietor môže podľa varovania meteorológov dosiahnuť v nárazoch rýchlosť až 95 km/h. „Táto rýchlosť predstavuje zvýšené nebezpečenstvo pre ľudské aktivity," dodáva SHMÚ.
Zuzana Čaputová nemá záujem o funkciu v NATO ani o pôsobenie v slovenskej politike. Končiaca prezidentka to oznámila po stretnutí s generálnym tajomníkom Aliancie Jensom Stoltenbergom v Bruseli.
Čaputovú v roku 2023 viackrát spomínali západné médiá ako Stoltenbergovu možnú nástupkyňu. Ten po desiatich rokoch na čele NATO končí.
Na otázku slovenských novinárov, či do zbierky mužských portrétov, ktorí 75 rokov šéfovali Aliancii, nepribudne aj žena, a či to ona osobne nevníma ako výzvu, Čaputová priznala, že svoje životné výzvy nevníma v tomto smere.
„Bolo by však zaujímavé, keby niekedy v budúcnosti nejaká žena zasadla do nejakej významnej pozície v NATO. Po celý život hovorím, že byť ženou nie je kvalifikácia, ale ak sa u nejakej kandidátky stretnú odbornosť, skúsenosť a chuť uchádzať sa o takúto pozíciu, tak to môže byť len k prospechu veci,“ odkázala.
Čaputová uviedla, že po 15. júni, keď jej skončí mandát, si plánuje najskôr oddýchnuť. Dodala však, že do politiky nemieri a určite plánuje zostať na Slovensku.
„Skôr potrebujem obdobie na reflexiu toho, čo som spoznala a zažila. Nechcem zatiaľ konkretizovať svoje plány, ale môžem uistiť ľudí, ktorí šíria informácie o tom, ako idem na nejaký vysoký post a do politiky, žiadne takéto ambície momentálne nemám,“ opísala situáciu.
Pápež František poslal posolstvo trom nebohým dievčatám, ktoré zrazil autobus v Spišskom Podhradí. Na stredajšom pohrebe v Starej Ľubovni ho prečítal biskup František Trstenský.
„Svätý otec prijal smutnú správu o tragickej nehode v Spišskom Podhradí, pri ktorej prišli o život niekoľkí mladí ľudia, ktorí sa mali zúčastniť diecézneho stretnutia mládeže. Uisťuje vás preto v tejto ťažkej chvíli o svojej otcovskej blízkosti, odovzdáva vyhasnuté mladé životy Božiemu milosrdenstvu a vyprosuje duchovnú útechu príbuzným a všetkým, ktorých táto strata zasiahla. Jeho svätosť, v modlitbe, aby všetkým zažiarilo svetlo vzkrieseného a aby ostala pevnou viera, ktorá dáva istotu, že naši drahí zosnulí nás predchádzajú do nebeskej vlasti, udeľuje všetkým apoštolské požehnanie útechy,"zaznieva v posolstve.
Maďarsko: Výnimočný stav v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou predĺžil parlament do 19. novembra. Za návrh hlasovalo 135 poslancov vládnej koalície Fidesz-KDNP, proti bolo 47 poslancov opozície. Nezdržal sa nikto.
V Maďarsku pretrváva nepretržite stav núdze prakticky už štyri roky. V roku totiž 2020 bola vyhlásená epidemiologická pohotovosť pre šírenie ochorenia COVID-19, ktorú v máji 2022 nahradil stav núdze „pre vojnu v susednom štáte“, ako sa nariadenie oficiálne nazýva.
Vláda premiéra Viktora Orbána tak môže od mája 2022 vydávať dekréty, ktorými môže pozastaviť uplatňovanie niektorých zákonov, odchýliť sa od zákonných ustanovení a prijímať ďalšie mimoriadne opatrenia.
V Kazachstane evakuovali ďalších asi 10-tisíc ľudí v dôsledku záplav spôsobených rozvodnením riek Ural a Tobol. Astana po vzore Moskvy tiež vyhlásila núdzový stav.
„Od začiatku záplav (z konca marca) bolo zachránených a evakuovaných 96 472 ľudí vrátane 31 640 detí,“ uviedlo kazašské ministerstvo pre mimoriadne situácie. V porovnaní s predošlým dňom predstavuje tento údaj zvýšenie o približne 10-tisíc.
Rezort dodal, že do nepretržitých záchranných a čistiacich prác je zapojených zhruba 24-tisíc ľudí, ktorí okrem iného z oblastí odčerpávajú vodu či kladú zábrany.
V meste Petropavl na severe Kazachstanu, kam by mal príval vody doraziť v priebehu nasledovných 48 hodín, začali s nútenými evakuáciami.
Medzitým hrozí zatopenie vyše polmiliónovému Orenburgu na ruskej strane hranice. Tamojšie úrady hlásia, že hladina rieky tam za posledných 24 hodín stúpla o ďalších 81 centimetrov.
„Podľa odborných prognóz dnes opäť stúpne o ďalších 30 až 70 centimetrov,“ varovala mestská správa. Obyvateľov potenciálne zatopených oblastí vyzvala na okamžitú evakuáciu. Očakáva sa, že streda by tam mohla byť vôbec najhorším dňom.
Uznanie palestínskeho štátu je „v geopolitickom záujme Európy“, vyhlásil španielsky premiér Pedro Sánchez v parlamentnom prejave na tému izraelsko-palestínskeho konfliktu. Neprimeraná reakcia Izraela vo vojne proti Hamasu podľa neho predstavuje riziko „destabilizácie Blízkeho východu a dôsledkom toho aj celého sveta“.
Premiér Španielska nastolil tému palestínskej štátnosti aj počas minulotýždňovej návštevy Jordánska, Saudskej Arábie a Kataru, keď naznačil, že Španielsko by mohlo uznať Palestínu ako štát do konca júna.
„Medzinárodné spoločenstvo nedokáže pomôcť palestínskemu štátu, ak neuzná jeho existenciu,“ povedal šéf španielskej vlády.
Sánchez spolu so svojimi írskymi, maltskými a slovinskými náprotivkami podpísali na samite EÚ spoločné vyhlásenie, v ktorom oznámili, že sú pripravení uznať palestínsky štát, ak by to pomohlo k vyriešeniu konfliktu.
„Zhodli sme sa na tom, že jediným spôsobom, ako dosiahnuť trvalý mier a stabilitu v regióne, je realizácia dvojštátneho riešenia, v rámci ktorého budú izraelský a palestínsky štát žiť vedľa seba v mieri a bezpečnosti,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré vydalo Írsko.
„Dohodli sme sa, že uznáme palestínsky štát, keď budú vhodné podmienky a okolnosti môžu prispieť k úspešnému mierovému procesu,“ napísal pri tejto príležitosti na sieti X maltský premiér Robert Abela. „Zhodli sme sa tiež na potrebe okamžitého prímeria, prepustenia rukojemníkov a zvýšenia humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.“
Podľa hovorkyne španielskej vlády Pilar Alegriovej sa premiér v najbližších dňoch stretne s niekoľkými ďalšími predstaviteľmi vrátane lídrov Nórska a Portugalska, aby s nimi prediskutoval otázku uznania Palestíny.
Sánchez je kritikom Izraela už od začiatku ofenzívy v Pásme Gazy. Očakáva, že Západ uzná Palestínu ešte počas jeho súčasného štvorročného volebného obdobia, ktoré sa začalo minulý rok.
Väčšina Američanov chce celoplošný zákaz potratov, tvrdí republikánsky senátor Lindsey Graham z Južnej Karolíny. Reagoval tak na vyhlásenie favorita svojej strany Donalda Trumpa, ktorý potvrdil svoju pozíciu, že táto legislatíva je záležitosťou štátov.
Graham v utorok novinárom povedal, že „prístup založený na právach štátov“ sa rovná vzdaniu sa „svojho postoja k potratom v neskorších štádiách“, pričom poznamenal, že umožňuje ľavicovo orientovaným štátom ako Kalifornia a New York umožniť širší prístup k potratom v treťom trimestri.
Jeden z najaktívnejších senátorov opakovane predkladal legislatívu na zavedenie federálneho zákazu interrupcií po 15. týždni. Domnieva sa, že „väčšina Američanov je v otázke interrupcií tam, kde ja“.
Vlani v novembri však Graham kritizoval svojho kolegu senátora Tommyho Tubervilla za blokovanie stoviek armádnych povýšení.
Tuberville zablokoval peniaze pre Pentagón na protest proti tomu, že armáda prepláca potraty vojačkám zo zdravotného poistenia, ako aj pracovné cesty za účelom vykonania potratu v štátoch, ktoré ich povoľujú.
S troma mladými obeťami nehody autobusu sa v Starej Ľubovni lúčili stovky ľudí. Posledná rozlúčka s Luciou, Sofiou a Katarínou začala dopoludnia v Chráme Matky ustavičnej pomoci pri Kláštore redemptoristov.
Archijerejskú svätú liturgiu slávili prešovský arcibiskup a metropolita Jonáš, spišský diecézny biskup František Trstenský a emeritný torontský biskup Marián Andrej Pacák.
"My ako veriaci ich môžeme povzbudiť božím slovom, jediný, kto môže dať úplnú útechu rodičom, súrodencom a blízkym, je Boh. Sme v paschálnom období, tak aj ten obrad je viac-menej radostný, pretože kresťan žije radosťou na vzkriesenie a všetky tri rodiny sú veriace. Náš obrad je teda oslavou vzkrieseného Krista, nakoľko v neho aj ony verili," povedal Jonáš.
Trstenský dodal, že dievčatá odišli na večnosť zaopatrené sviatosťami a za prítomnosti kňazov. "Zdieľaná radosť je dvojnásobná a zdieľaná bolesť je polovičná. A práve v tieto dni som aj ja cítil, že potrebujeme vyjadriť zdieľanú bolesť, aby sme ju zmiernili. Úplne odstrániť ju nevieme, to nie je v ľudských silách, ale v božích áno. Po tom trúchlení, ktoré bolo v prvé hodiny a dni po tragédii, je teraz dôležité vlievať nádej," podotkol spišský biskup, ktorý sa stretol so všetkými rodinami.
Zároveň navštívil aj šoféra autobusu a jeho blízkych. Pripomenul, že práve on si bude túto ťarchu niesť po celý život.
Symbolom smútočného zhromaždenia sa stala biela ruža. "Boli to dievčatá vo výkvete života. V tej svojej čistote a kráse je toto gesto oveľa hlbšie ako nejaké vence. Každý jeden kresťan chce stretnúť Krista a ony ho stretli, hoc takýmto veľmi tragickým spôsobom," dodal Jonáš.
V závere liturgie odznelo z úst spišského biskupa aj posolstvo útechy pozostalým od pápeža Františka. Po jej skončení sa smútočný sprievod okolo Cirkevného gymnázia sv. Mikuláša, ktoré všetky tri Ľubovnianky navštevovali, presunul na nový cintorín, kde budú pochované.
"Po Lucke, Sofinke a Katke ostalo v našej škole prázdne miesto. Šiesty apríl bude odteraz pre našu školu pamätným dňom," povedal v príhovore počas liturgie riaditeľ gymnázia Pavol Chmeliar.
BANSKÁ BYSTRICA - Polícia v Banskej Bystrici pátra po nezvestnom 46-ročnom Máriovi z Poník. Jeho pobyt je aj pre príbuzných neznámy.
„Muž je nezvestný od utorka rána a príbuzní nemajú o ňom žiadne informácie. Ani doposiaľ vykonanými previerkami sa nepodarilo zistiť žiadne informácie kde sa v súčasnosti zdržiava,“ informovala banskobystrická krajská polícia.
Mário je 180 cm vysoký, štíhlej postavy, má čierne krátke vlasy s prešedivelými bokmi a zelenohnedé oči. Naposledy mal oblečené šedočierne nohavice, čiernu mikinu, čiernu vestu a na hlave mal čiernu šiltovku s bielym nápisom NY, mal pri sebe aj červený ruksak zn. Adidas.
„Ak máte akékoľvek informácie o nezvestnom mužovi, oznámte ich na linku tiesňového volania číslo 158, alebo prostredníctvom správy na FB,“ doplnila polícia.
KOŠICE – V priemyselno-obchodnej zóne medzi obchodným centrom na Moldavskej ceste a Pri prachárni by mal vyrásť polyfunkčný objekt Da Vinci.
Počíta s komerčnými a administratívnymi priestormi, ako aj s priestormi pre fitnes a športové využitie. Vyplýva to zo zámeru, ktorý predložila spoločnosť ASBIS SK na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Odhadovaná investícia predstavuje deväť miliónov eur.
Projekt počíta aj s vytvorením nových pracovných príležitostí. V administratíve by tu mohlo pracovať 277 zamestnancov a v obchodných priestoroch 44.
„Cieľom navrhovanej činnosti je výstavba polyfunkčnej budovy, ktorá pozostáva z troch nadzemných a jedného podzemného podlažia. Na prvom nadzemnom podlaží sa nachádzajú obchodné, na druhom a treťom administratívne priestory a športovo rekreačné vybavenie s príslušným zázemím," uvádza v zámere.
Až 20-percentný podiel športovo-rekreačného vybavenia rieši vonkajším fitnes ihriskom s workoutovými cvičnými zariadeniami na 15 percentách z celkovej plochy pozemku, zvyšných päť percent v interiéri ako prevádzky typu fitnes na výmere 490 metrov štvorcových.
V rámci tohto investičného zámeru plánujú vybudovať 145 parkovacích miest, z toho väčšinu v podzemnej garáži. V oblasti 50 vonkajších parkovacích miest má byť vysadených 200 stromov. Počíta sa aj s odvodnením spevnených plôch so zvedením dažďových vôd do systému dažďových záhrad.
Pozemok má rozlohu 10 077 metrov štvorcových, pričom zastavaná plocha samotným objektom je necelých 3 000 metrov štvorcových. Zhruba rovnakú výmeru má mať aj plocha zelene. Investor plánuje začať s výstavbou na budúci rok v marci. Ukončenie predpokladá v novembri 2026.
Zo ziskovej činnosti sa razom stala stratová. Po tom, čo Rusko napadlo Ukrajinu a značná časť európskych štátov sa odstrihla od tamojšieho plynu, začalo rapídne klesať využívanie prepravných kapacít spoločnosti Eustream.
Tá ešte v rokoch 2021 až 2022 prepravila takmer 36 miliárd kubických metrov plynu. A v období predtým dosiahlo číslo hodnotu 48,2 miliardy. Od júla 2022 však prišiel výrazný prepad a spoločnosť prepravila len necelých 17 miliárd kubíkov.
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o záležitosť samotnej firmy, jej prepad do straty nepriamo ovplyvňuje všetkých občanov. Eustream bol totiž dlhé roky jedným z najväčších platcov dane z príjmu.
V Košiciach zničili pamätnú tabuľu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. V príbehu na svojom instagramovom profile o tom informovala Monika Tódová s tým, že súčasťou tabule bol aj QR kód so životopismi Kuciaka a Kušnírovej a menami ministrov, za ktorých vlády boli zastrelení.
Francúzska polícia sprísnila bezpečnostné opatrenia na štadióne Park princov (Parc des Princes) futbalového klubu Paríž Saint-Germain (PSG). Dôvodom sú obavy z možného teroristického útoku na Letných olympijských hrách.
PSG v priebehu dňa hrá s Barcelonou vo štvrťfinále futbalovej Ligy majstrov, ktoré budú sledovať milióny ľudí na celom svete. Bezpečnostné opatrenia tiež Francúzsko aplikovalo v súvislosti s útokom na ruskú koncertnú sálu Crocus City Hall v Krasnogorsku blízko Moskvy.
Na štadióne PSG Parc des Princes začala polícia odťahovať zaparkované autá a inštalovať betónové bloky. Operácie riadili vyšší policajní dôstojníci.
Fanúšikovia v supermarkete PSG v centre Paríža však obavy zahnali. „Nemám strach,“ povedal jeden z fanúšikov. „Nemôžeme žiť v strachu. Naopak, musíme im ukázať, že to zvládneme.“
Podľa skupiny Site Intelligence, ktorá sleduje príspevky islamských militantov, Islamský štát zverejnil príspevok, v ktorom vyzýval svojich stúpencov, aby zopakovali útok na štadión Stade de France z novembra 2015, pričom v príspevku bol zobrazený Park princov.
Ďalší obrázok, ktorý videla spoločnosť Site Intelligence, vyzýval militantov, aby na útok na štadióny použili drony.
Španielsko a Británia tento týždeň tiež zdvojnásobili ochranu v okolí svojich štvrťfinálových zápasov Ligy majstrov po výzve Islamského štátu na útoky proti hostiteľským miestam. Španielsko uviedlo, že nasadilo viac ako dvetisíc policajtov na posilnenie bezpečnosti v Madride počas zápasov.
Uznanie palestínskeho štátu je „v geopolitickom záujme Európy“, vyhlásil španielsky premiér Pedro Sánchez. Neprimeraná reakcia Izraela vo vojne proti Hamasu podľa neho predstavuje riziko „destabilizácie Blízkeho východu, a dôsledkom toho aj celého sveta“.
Premiér Španielska nastolil tému palestínskej štátnosti počas minulotýždňovej návštevy Jordánska, Saudskej Arábie a Kataru, keď naznačil, že Španielsko by mohlo uznať Palestínu ako štát do konca júna.
„Medzinárodné spoločenstvo nedokáže pomôcť palestínskemu štátu, ak neuzná jeho existenciu,“ povedal šéf španielskej vlády.
V marci podpísal Sánchez spolu so svojimi írskymi, maltskými a slovinskými náprotivkami spoločné vyhlásenie, v ktorom oznámili, že sú pripravení uznať palestínsky štát, ak by to pomohlo k vyriešeniu konfliktu.
Podľa hovorkyne španielskej vlády Pilar Alegriovej sa premiér v najbližších dňoch stretne s niekoľkými ďalšími predstaviteľmi vrátane lídrov Nórska a Portugalska, aby s nimi prediskutoval otázku uznania Palestíny. Sánchez je kritikom Izraela už od začiatku ofenzívy v Pásme Gazy.
Ministri financií EÚ budú tento týždeň v Luxemburgu rokovať o reformných plánoch Ukrajiny, ktoré Kyjev predložil v snahe získať finančné prostriedky. Agentúru Reuters o tom informovali zdroje z nemeckého ministerstva financií.
Zdroje vítajú, že Ukrajina je vo svojom prístupe „taká ambiciózna“. Podľa anonymných úradníkov, ktoré nezachádzali do ďalších podrobností, Ukrajina identifikovala 15 kľúčových oblastí a 69 reformných plánov.
Nástroj Európskej únie pre Ukrajinu má na obdobie rokov 2024 až 2027 celkový rozpočet 50 miliárd eur, pripomína agentúra.
Finančná podpora vo forme grantov, ktoré tvoria jednu tretinu nástroja, a pôžičiek – zvyšné dve tretiny – sa má poskytovať na základe realizácie reforiem na Ukrajine.
Počet civilných obetí na Ukrajine v marci prudko vzrástol, keďže Rusi zintenzívnili svoje útoky, informovala Organizácia spojených národov (OSN).
Monitorovacia misia OSN pre ľudské práva potvrdila najmenej 604 zabitých alebo zranených civilistov, čo je v porovnaní s predošlým mesiacom nárast o 20 percent. Počet detských obetí sa medzimesačne zdvojnásobil na najmenej 57.
„Marcový rast civilných obetí bol spôsobený najmä útokmi ruských ozbrojených síl s použitím rakiet a vyčkávacej munície naprieč Ukrajinou, a zvýšeným leteckým bombardovaním v blízkosti frontovej línie,“ uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva.
Najviac civilných obetí, až 93,5 percenta, a tiež najviac škôd na vzdelávacích a zdravotníckych zariadeniach bolo na vládou kontrolovaných územiach.
Polícia sa zaoberá nálezom mŕtveho muža v blízkosti Ivanskej cesty v Bratislave. Začala trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia.
"Podľa doterajších informácií na trávnatom poraste neďaleko nocľahárne bolo nájdené telo 42-ročného muža, ktorý mal okolo krku uviazaný elektrický kábel, ktorého druhý koniec bol priviazaný o strom," uviedol hovorca bratislavskej krajskej polície Michal Szeiff s tým, že za účelom zistenia presnej príčiny smrti nariadia vykonanie pitvy.
Projekt Právo na prvé zamestnanie z dielne ministerstva práce už odštartoval. Zamestnávatelia môžu od stredy podávať žiadosti o finančný príspevok v rámci projektu. Zamestnávateľovi tak štát preplatí 90 percent celkovej ceny práce zamestnanca. Týka sa to najmä čerstvých absolventov.
"Tento projekt je jedinečný tým, že umožňuje mladým ľuďom umiestniť sa na trhu práce vo veľmi krátkom čase po ukončení vzdelávania. Okrem toho prináša synergický efekt v podobe príležitosti na získanie nových pracovníkov pre mnohých zamestnávateľov, ktorí čelia nedostatku pracovnej sily," uviedol generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Ormandy.
Finančný príspevok dostanú zamestnávatelia, ktorí príjmu uchádzačov o zamestnanie z oprávnenej cieľovej skupiny projektu. Jednou z podmienok je uzatvorenie pracovného pomeru na dobu určitú s podmienkou zamestnávania po dobu minimálne 12 mesiacov, poprípade na dobu neurčitú. Rozsah uzavretého pracovného pomeru musí byť najmenej polovica týždenného pracovného času.
Finančný príspevok bude poskytnutý najviac na šesť mesiacov jednorazovo, a to do 15 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti dohody. Ďalších šesť mesiacov musí zamestnávateľ udržať pracovné miesto bez príspevku. Realizácia projektu je plánovaná do konca tohto roka. Je naň vyčlenených 13 miliónov eur zo štátneho rozpočtu SR.
Zuzana Dolinková avizuje intenzívne rokovania o ďalšom dofinancovaní zdravotníctva. Poukázala pritom na to, že v tohtoročnom rozpočte pre zdravotníctvo, najmä ambulantný sektor, je málo peňazí. Urobila tak po tohtotýždňovom rokovaní so zástupcami ambulantného sektora.
"My sme garantovali, že nedopustíme, aby sa platili hocijaké poplatky, tobôž poplatky, ktoré sú nejakým spôsobom kreatívne v ambulanciách. Ja si uvedomujem, že tých peňazí v ambulantnom sektore aj v rozpočte na tento rok je málo, ja som to hovorila od začiatku, keď sme schvaľovali aj štátny rozpočet, aj keď sa pripravovala programová vyhláška. Nespokojnosť je samozrejme prirodzená," poznamenala.
Rokovanie so zástupcami ambulantného sektora označila za konštruktívne. "Aj sme si teda možno vymenili intenzívne niektoré názory a ja som prisľúbila, že budem intenzívne rokovať ešte s ministrom financií o ďalšom dofinancovaní rezortu zdravotníctva v priebehu roku 2024," uzavrela ministerka.
Zástupcovia ambulantného sektora nie sú spokojní s rozdelením peňazí v zdravotníctve. Financovanie ambulancií je podľa nich nedostatočné. Opakovane upozorňujú na možné zavádzanie poplatkov. Na dofinancovanie sektora vyzvala aj Asociácia nemocníc Slovenska.
BRATISLAVA – Policajti Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II v stredu krátko pred 8:30 preverovali oznámenie o náleze tela muža bez známok života v blízkosti Ivanskej cesty.
V tlačovej správe o tom informoval krajský policajný hovorca Michal Szeiff. Podľa doterajších informácií našli telo na trávnatom poraste neďaleko nocľahárne. Muž mal okolo krku uviazaný elektrický kábel, ktorého druhý koniec bol priviazaný o strom.
Podľa informácií TV JOJ bol muž bez domova a v neďalekej nocľahárni prespával päť až šesť rokov.
„Za účelom zistenia presnej príčiny smrti bude nariadené vykonanie pitvy tela muža. Poverený príslušník Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II začal trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia," doplnil Szeiff.
SNINA – Polícia žiada o pomoc pri pátraní po 51-ročnom Erikovi Anderlem zo Sniny. Informovala o tom hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová.
Na muža je vydaný príkaz na zatknutie, polícia po ňom pátra od mája 2019.
„Boli získané informácie, že by sa mohol nachádzať v lyžiarskom stredisku v Alpách v Rakúsku alebo Taliansku. Od uvedenej doby sa svojim blízkym neozval,“ uviedla hovorkyňa.
Muž zo Sniny je vysoký približne 175 centimetrov, má štíhlu postavu, modré oči a nakrátko ostrihané vlasy.
Foto: polícia
Akékoľvek informácie o súčasnom pobyte a pohybe hľadaného môžu občania oznámiť na bezplatnom čísle polície 158, osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení, alebo formou súkromnej správy na sociálnej sieti.
O trvalej lokácii F-16 sa rozhodne najskôr v lete, pravdepodobnejší je Sliač. Informovalo o tom ministerstvo obrany.
"Ako dočasné riešenie pred dokončením prestavby letiska Sliač bude vytvorené pre dodané lietadlá zázemie na letisku v Malackách - Kuchyňa. Rozhodnutie o finálnej dislokácii taktického krídla bude prijaté najskôr v lete tohto roka, ako pravdepodobnejší sa však momentálne javí scenár ich trvalého umiestnenia na letisku Sliač," vysvetlil rezort.
V rámci rekonštrukcie a modernizácie 81. krídla Sliač sú podľa MO SR v rôznom štádiu príprav viaceré investičné akcie, respektíve projekty. Súčasťou prebiehajúcich a plánovaných investícií sú projekty zabezpečované prostredníctvom Agentúry NATO pre podporu a obstarávanie (NSPA), programu bezpečnostných investícií NATO (NSIP) a národných projektov.
Súčasná vláda v programovom vyhlásení konštatuje, že zváži možnosti zmeny dislokácie lietadiel F-16 zo základne Sliač na základňu Kuchyňa. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) potvrdil úvahy o zmene umiestnenia stíhačiek. V januári argumentoval, že Kuchyňa poskytuje na rozdiel od letiska Sliač väčší priestor pre rozvoj.
Akcionári ruskej Alfa Bank Petr Aven a Michail Fridman už nie sú zaradení na sankčný zoznam EÚ, rozhodol o tom Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ).
„Všeobecný súd zrušil zaradenie Petra Avena a Michaila Fridmana na zoznamy osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia,“ uvádza sa v texte rozhodnutia.
Dôvody, na základe ktorých boli podnikatelia zaradení na zoznamy, neboli podľa rozsudku dostatočne odôvodnené a Rada EÚ nepredložila dodatočné dôkazy, konštatoval súdny dvor.
„Všeobecný súd vyhovel žiadostiam Petra Avena a Michaila Fridmana. Všeobecný súd sa domnieva, že žiadny z dôvodov uvedených v pôvodných rozhodnutiach nie je dostatočne odôvodnený, a preto zaradenie Avena a Fridmana na sporné zoznamy nebolo odôvodnené,“ uviedla inštitúcia.
Pokiaľ ide o akty o zachovaní platnosti, Všeobecný súd konštatoval, že Rada nepredložila žiadne ďalšie dôkazy v porovnaní s tými, o ktoré sa opierala v pôvodných rozhodnutiach.
„Podľa Všeobecného súdu dôvody, ktoré Rada uviedla, síce môžu byť také, že v danom prípade preukazujú určitý stupeň blízkosti medzi Petrom Avenom a Michailom Fridmanom a Vladimirom Putinom alebo jeho okolím, ale nepreukazujú, že podporovali činnosti alebo politiky, ktoré podkopávajú alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny,“ vysvetľuje SDEÚ.
LEDNICKÉ ROVNE – Nevšedný prípad sa stal v utorok krátko pred poludním v obci Lednické Rovne.
„Polícia na mieste zistila, že 53-ročný vodič smetiarskeho vozidla sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, dôsledkom čoho prednou časťou vozidla zachytil na krajnici a na priľahlom parkovisku zaparkované osobné motorové vozidlá. Poškodených ich bolo celkovo až 8," uviedla trenčianska krajská polícia na sociálnej sieti.
Vulgárne útoky nesmú mať v slušnej spoločnosti miesto, ale Kaliňák žne, čo zasial. V reakcii na verbálny útok agresívneho muža na Erika Kaliňáka to uviedla podpredsedníčka KDH Martina Holečková.
"Vulgárne útoky nesmú mať v slušnej spoločnosti miesto. Ani na tých, s ktorými nesúhlasíme. A už vôbec sa nesmú dotýkať blízkych osôb, ako sa to stalo napríklad manželke Erika Kaliňáka," píše v stanovisku Holečková.
"Chcela by som Erikovi Kaliňákovi povedať že to, čo zaseješ, to zožneš. Pripomínam, že to boli predstavitelia vládnej koalície, ktorí v poslednej dobe viacnásobne útočili a urážali ženy a chcem veriť, že s takou vervou, ako sa Erik Kaliňák zastal svojej manželky, sa zastane aj všetkých ostatných žien, na ktoré sa nevyberaným spôsobom bude útočiť," uzavrela.
Britská zdravotná služba NHS prehodnotí všetky zákroky u transgenderových osôb na základe vládnej správy pediatričky Hilary Cassovej. Tá tvrdí, že dôkazy pre povolenie „tranzície“ u maloletých stoja na „vratkých základoch“.
Bývalá prezidentka Kráľovského kolégia pre pediatriu a detské zdravie v roku 2019 prijala ponuku vlády vypracovať analýzu zákrokov na zmenu pohlavia. Zverejnila ju v stredu.
V správe Cassová uvádza, že podpora a medicínske zákroky poskytované deťom a mladistvým s genderovou dysfóriou sa musia revidovať, a varuje, že pred takzvanou zmenou pohlavia u osôb mladších ako 25 rokov by sa malo postupovať mimoriadne opatrne.
Vyzýva tiež na ukončenie predpisovania akýchkoľvek silných hormonálnych liekov osobám mladším ako 18 rokov. Varuje, že deti, ktoré si zmenia pohlavie, to môžu ľutovať. Konštatuje, že mnohé z nich zažili traumu, zanedbávanie a zneužívanie. Uvádza tiež, že neexistujú „dobré dôkazy“ o dlhodobých výsledkoch „liečby“, ktorá bola deťom poskytnutá.
Preskúmanie varuje pred tlakom na rodiny, pričom rodičia sa cítia byť nútení povoliť svojim deťom zmenu, aby neboli v „toxickej“ diskusii označení za transfóbnych.
„Genderová medicína pre deti a mládež je postavená na vratkých základoch,“ vyhlásila Cassová. „V skutočnosti nemáme žiadne dobré dôkazy o dlhodobých výsledkoch intervencií zameraných na zvládanie genderovo podmienených ťažkostí.“
V reakcii na to NHS prehodnotí všetky transgender zákroky, ktoré poskytuje, a to aj dospelým. „Liečba“ všetkých nových pacientov vo veku 16 a 17 rokov, ktorí chcú zmeniť pohlavie na klinikách pre dospelých, bude okamžite pozastavená.
Túto revíziu vrelo privítal aj britský premiér Rishi Sunak, pričom zdôraznil, že v posledných rokoch prudko narástol počet detí, najmä dospievajúcich dievčat, ktoré spochybňujú svoje pohlavie.
Podporil tiež Cassovej výzvu, aby sa ku všetkým prípadom pristupovalo s „veľkou starostlivosťou a súcitom“.
„Jednoducho nevieme, aký dlhodobý vplyv má na ne liečba alebo sociálna transformácia, a preto by sme mali byť mimoriadne opatrní,“ prízvukoval Sunak.
Jaroslav Naď a Eduard Heger mali perfektnú a nespochybniteľnú zahraničnú politiku, tvrdí Juraj Šeliga. Priznali to podľa neho aj najväčší kritici bývalého ministra obrany a expremiéra.
"Že Slovensko dosiahlo veľké úspechy pri pláne obnovy, čerpaní eurofondov, dotáciách, ktoré idú poľnohospodárom," vymenúval exposlanec úspechy bývalého kabinetu na tlačovej besede, ktorá sa týkala kontroverznej bilboardovej kampane Demokratov.
Bilboardy budú podľa predsedu strany Jaroslava Naďa ešte týždeň vylepené po Slovensku. Ďalšie tri týždne ich vystriedajú plagáty, ktoré budú hlásať presne opačné posolstvo.
Naď skonštatoval, že o kampani sa rozprával aj s predstaviteľmi Ukrajincov žijúcich na Slovensku. Priznal, že niektorí z nich ju nevnímali pozitívne, ale naďalej majú názor, že "nikto nespravil pre Ukrajinu toľko, čo vláda Eduarda Hegera".
