Preskočiť na obsah
  |  

Najvyšší súd zrušil rozsudok nad šéfom lesníkov Jozefom M.

Najvyšší súd zrušil rozsudok nad šéfom lesníkov Jozefom M. Kauza, týkajúca sa nevýhodných zmlúv na prenájmy poľovných revírov sa vracia na krajský súd v Banskej Bystrici.

"Najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu z 27. septembra 2022 a zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a Krajskému súdu v Banskej Bystrici prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol," povedala hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.

Niekdajší šéf lesníkov čelí obžalobe z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Jeho trestná činnosť v rokoch 2007 až 2009 mala spočívať v uzatváraní nevýhodných prenájmov poľovných revírov a poplatkových lovov zveri. Krajský súd v Banskej Bystrici ho vlani odsúdil na trojročný podmienečný trest odňatia slobody s päťročnou skúšobnou dobou a peňažný trest 5 000 eur.

(tasr)

  |  

Věra Jourová: Slovensko mám rada ako Ostrolúcka Štúra, nie ako koza nôž

Věra Jourová: Slovensko mám rada ako Ostrolúcka Štúra, nie ako koza nôž. Česká eurokomisárka tak reagovala na vyjadrenie slovenského premiéra Roberta Fica o tom, že má slovenskú koalíciu rada ako koza nôž.

"Včera som sa dopočula, že mám na Slovensku niekoho rada ako koza nôž. Nie je to pravda. Stojím o konštruktívnu a slušnú komunikáciu a spoluprácu so slovenskou vládou. A Slovensko mám rada ako Adela Ostrolúcka Ľudovíta Štúra alebo ako Milan Lasica Jula Satinského," reagovala Jourová.

"Slováci a Slovensko sú v mojom srdci tak ako je Slovensko v srdci Európy," dodala.

  |  

Pri výskyte medveďa vyhlásia mimoriadnu situáciu, výnimku na odstrel dá envirorezort

Pre výskyt medveďa hnedého by sa mohla vyhlasovať mimoriadna situácia ako pri zemetrasení či teroristickom útoku. Po jej vyhlásení by malo byť zakázané vytvárať vnadiská, ktoré by mohli prilákať veľké šelmy. Vyplýva to z návrhov noviel zákona o ochrane prírody a zákona o civilnej ochrane, ktoré v stredu schválila vláda.

Novely oboch zákonov sú politickým kompromisom medzi koalíciou a opozičným KDH. Rieši aj problematiku vnadísk, ktoré opozičné strany a ochranári považujú za hlavnú príčinu toho, že sa šelma približuje k domovom ľudí.

Novely budú poslanci schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní, čiže už na tejto parlamentnej schôdzi.

Ak sa niekde vyskytne medveď, samospráva bude povinná odstrániť už existujúce vnadiská na území s vyhlásenou mimoriadnou situáciou.

"Cieľom tejto povinnosti je, aby v prípade, ak sú v príčinnej súvislosti výskyt veľkej šelmy a vnadiská, likvidácia týchto vnadísk prispela k návratu veľkej šelmy do jej prirodzeného miesta výskytu," vysvetlil envirorezort v materiáli.

Ak vnadiská nebudú príčinou výskytu medveďa, návrh umožňuje povoliť výnimky na elimináciu problémových jedincov, ktoré svojím výskytom a správaním predstavujú potencionálne ohrozenie života, zdravia a škody na majetku.

Podľa novej právnej úpravy bude môcť výnimku na odstrel medveďa určiť envirorezort, a to v prípade, ak je vyhlásená mimoriadna situácia.

Rezort doplnil, že na odstrel medveďa by sa správny poriadok nemal uplatňovať na proces povolenia výnimiek. Cieľom je, aby sa v čo najkratšom čase vydali výnimky na odstrel problémového jedinca.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) priblížil, že vyhlásenie mimoriadnej situácie sa bude týkať všetkých veľkých šeliem. Mimoriadnu situáciu bude môcť vyhlásiť len okresný úrad na základe presne určených dôvodov.

Zmena zákona je podľa Tarabu v súlade s Európskou úniou. Tvrdí, že je s Úniou všetko odkomunikované a žiadny problém tam nie je. "Verím, že to bude schválené veľmi hladko," podotkol s tým, že "každý príčetný opozičník toto podporí".

Ústavný zákon o odstrele medveďov budú podľa Tarabu riešiť potom, čo by tento normálny zákon pripravený s KDH bol zablokovaný napríklad na ústavnom súde.

(tasr, est)

  |  

Kaliňák má obavy, že Naďov nákup pásovej techniky sa predraží o 1,2 miliardy eur

Minister obrany Robert Kaliňák kritizuje zmluvy na nákup techniky uzavreté bývalým vedením rezortu. Spochybnil napríklad zmluvu na pásovú techniku. V prípade nákupu systému protivzdušnej obrany potvrdil pokračujúce rokovania s Izraelom.

„Žiadny tender nebol ani v prípade pásových vozidiel, ani osemkoliek. To bol prosto 'fejk', kde sa snažili napodobniť nejaký výber, ale v skutočnosti nebol. Napríklad v prípade pásových vozidiel bolo nejaké porovnanie troch pásových vozidiel a nakoniec sa kúpilo také, ktoré v súťaži nebolo,“ vyhlásil v stredu Kaliňák.

Zmluva na pásové vozidlá so Švédskom podľa ministra nespĺňa kritériá Európskej únie. Rovnako tvrdí, že pásové vozidlá môžu vzhľadom na podpísanú zmluvu stáť namiesto 1,3 miliardy eur až 2,5 miliardy eur.

V prípade protivzdušnej obrany (PVO) bývalý kabinet podľa Kaliňáka rozhodol o začatí rokovaní formou vláda-vláda o jednom systéme. Ten považuje za "extrémne málo". „PVO má byť zásadným prvkom ochrany celej SR, čiže musí byť adekvátne masívna,“ skonštatoval.

Rezort obrany v súčasnosti posudzuje izraelský, nórsky a kórejský systém PVO. Jeden z kandidátov, ktorých schválila úradnícka vláda, je podľa ministra veľmi pravdepodobný. Kabinet vtedy rozhodol o rokovaní s Izraelom a Poľskom. Myslí si, že v prípade nákupov systémov z Izraela situácia v krajine ovplyvní dodávku. Diskusie o podmienkach vraj prerušil iránsky útok. Rozhodnutie označil za otázku dvoch-troch týždňov.

Exminister obrany Jaroslav Naď (Demokrati) v reakcii uviedol, že Kaliňák so svojou skupinou „neodborných straníckych nominantov“ nedokáže vstrebať, keď sa akvizície realizujú v súlade s predpismi Európskej únie a transparentne.

Naď považuje správanie Kaliňáka za nehodné jeho funkcie. „Čo je naozaj 'fejkové', je jeho výkon v kresle ministra obrany, kde sa nestará o nič iné, iba o priania Roberta Fica, aby si zabezpečili vlastnú beztrestnosť. Niet sa čomu čudovať, že ho potom vojaci a zamestnanci rezortu volajú uplakaným podpredsedom vlády, a nie ministrom obrany,“ dodal Naď.

(tasr)

  |  

Ložisko zemného plynu Groningen v Holandsku od októbra natrvalo uzavrú

Kontroverzné ložisko zemného plynu na severe Holandska sa natrvalo uzavrie. Ložisko desaťročia spôsobovalo zemetrasenia. Senát po rokoch politických sporov napokon schválil zákon o odstavení ložiska v provincii Groningen k 1. októbru 2024.

Pre mnohých obyvateľov, ktorých domy utrpeli vážne škody, predstavuje toto rozhodnutie úľavu.

"Zákaz ťažby plynu z ložiska Groningen nadobudne účinnosť na začiatku plynárenského roka 2024 - 2025. Týmto spôsobom chce vláda zabezpečiť väčšiu transparentnosť a istotu, pokiaľ ide o definitívne ukončenie ťažby plynu," uvádza sa vo vyhlásení Senátu.

Obyvatelia žijúci v blízkosti tejto lokality, ktorú uviedli do prevádzky začiatkom 60. rokov 20. storočia, sa už viac ako 20 rokov sťažujú na otrasy zeme spôsobené vrtnými prácami.

Miestne obyvateľstvo muselo znášať i zemetrasenia s nízkou magnitúdou v blízkosti povrchu, ktoré spôsobovali vákuové kapsy vznikajúce pri ťažbe plynu. Tie mali za následok rozsiahle škody na domoch a iných budovách.

"Všetky skupiny v diskusii sa zhodli na tom, že dotknutým obyvateľom treba splatiť dlh, a to predovšetkým urýchlenou opravou budov a vyrovnaním pohľadávok," dodal Senát.

Vláda rozhodla o uzavretí ložiska v roku 2018. Ťažba sa v uplynulých rokoch znížila takmer na nulu, ale odborníci varovali, že zemetrasenia môžu pokračovať.

Ťažbu zemného plynu definitívne zastavili vlani v októbri, ale 11 vrtov ponechali otvorených pre prípad tuhej zimy.

(tasr, afp)

  |  

Azerbajdžan tvrdí, že Francúzsko naňho svojimi krokmi vyvíja nátlak

Baku obvinilo Paríž z nátlaku a vyhrážok voči Azerbajdžanu. Francúzsko v utorok informovalo, že povolalo späť do vlasti svoju veľvyslankyňu v Baku Anne Boillonovú na konzultácie a obvinilo kaukazskú krajinu, že podniká kroky, ktoré poškodzujú bilaterálne vzťahy medzi obomi krajinami.

"Azerbajdžanská strana Francúzsku opakovane zdôraznila, že rétorika hrozieb a nátlaku neprinesie žiadne výsledky, a opätovne deklaruje, že prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu svojich národných záujmov," uviedol hovorca azerbajdžanského ministerstva zahraničných vecí.

Azerbajdžanský rezort diplomacie dodal, že Paríž podnikol "otvorené a jednoznačné protiazerbajdžanské kroky" a spustil "očierňujúcu kampaň", ktorá zmarila "úsilie o normalizáciu vzťahov medzi Azerbajdžanom a Arménskom".

Vzťahy medzi Azerbajdžanom a Francúzskom – tradičným spojencom Arménska a domovom významnej komunity arménskej diaspóry – už dlho poznačuje napätie v súvislosti s odštiepeneckým regiónom Náhorný Karabach, ktorý obývali prevažne Arméni. Väčšina z nich odtiaľ ušla, keď Azerbajdžan získal spornú oblasť v septembri minulého roka úplne pod svoju kontrolu v rámci bleskovej ofenzívy.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyjadril obavy, že azerbajdžanský líder Ilham Alijev sa nemieni zastaviť pri Náhornom Karabachu a má v úmysle presadzovať ďalšie nároky na arménske územie.

(tasr, afp)