Preskočiť na obsah
  |  

Rusko tvrdí, že zasiahlo na východe Ukrajiny vlak so zbraňami zo Západu

Rusko tvrdí, že zasiahlo na východe Ukrajiny vlak so zbraňami zo Západu. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany s tým, že jeho sily sa zamerali aj na železničné objekty v Charkovskej oblasti.

Ukrajinská železničná spoločnosť Ukrzaliznycia uviedla, že pri ruskom raketovom útoku v Doneckej oblasti zahynuli traja zamestnanci železníc a štyria ďalší utrpeli zranenia.

Vo štvrtok tiež podľa ukrajinských úradov utrpeli zranenia desiati civilisti pri ruskom útoku na železničný objekt v meste Balaklija v Charkovskej oblasti.

Ukrajinskí regionálni predstavitelia a Ukrzaliznycia hlásia zvýšený počet smrteľných útokov na železničnú infraštruktúru. "Zaznamenali sme útoky spojené so železničnou logistickou, ktoré zasahujú predovšetkým civilné zariadenia," uviedol šéf úseku osobnej dopravy spoločnosti Ukrzaliznycia Oleksandr Percovskyj.

Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ Ukrajiny pre agentúru AFP povedal, že Rusko zintenzívnilo útoky na železničnú infraštruktúru s cieľom narušiť prevážanie vojenského nákladu, ktorý zahŕňa aj vojenskú pomoc zo Západu. Intenzívnejšie smrteľné útoky sú podľa neho zamerané na zničenie železničných zariadení a paralyzovanie dodávok a pohybu vojenského nákladu pred plánovanou ruskou ofenzívou. "Ide o štandardné kroky pred útokom," uviedol zdroj.

(tasr, afp)

  |  

Fiľakovo plánuje investičné akcie za niekoľko miliónov eur

FIĽAKOVO – Mestskí poslanci aj v tomto roku schvaľovali zoznam investičných akcií mesta. Dokument, ktorý sa počas roka zvykne viackrát aktualizovať, obsahuje plány samosprávy na najbližší rok, výhľadovo aj na rok 2025.

Ako informovala hovorkyňa mesta Klaudia Mikuš Kovácsová, v tomto roku plánuje fiľakovská radnica investičné akcie za niekoľko miliónov eur. Viaceré položky sú závislé od toho, či sa samospráve podarí získať dotácie.

Aj v roku 2024 patrí medzi najnákladnejšie investície samosprávy už tradične asfaltovanie.

„Do obnovy Železničnej a Malocintorínskej ulice investuje 87-tisíc eur, pričom počíta aj s externou dotáciou vo výške ďalších 80-tisíc eur. Mesto ráta v tomto roku aj s možnosťou realizácie ďalších veľkých rekonštrukčných projektov v hodnote vyše 5 miliónov eur. V zozname vyčlenilo prostriedky na ich spolufinancovanie pre prípad, že sa mu v tomto roku podarí získať potrebné dotácie,“ uviedla hovorkyňa.

Samospráva sa chce uchádzať o príspevok na zateplenie budovy Mestského kultúrneho strediska, kde počíta so spolufinancovaním vo výške 64-tisíc eur.

Ďalších 42-tisíc eur by v prípade úspešnosti investovala do revitalizácie jazierka v parku, 36-tisíc eur do komplexnej obnovy horného hradu a vyše 23-tisíc eur do rozsiahlej rekonštrukcie budovy mestského úradu.

„Mesto by tiež chcelo cez projekt nainštalovať fotovoltaiku na budovy troch základných škôl, umeleckej školy i kolkárne FTC v hodnote 100-tisíc eur, kde počíta so spolufinancovaním vo výške 8-tisíc eur,“ doplnila Mikuš Kovácsová.

Najväčšou investičnou položkou mestskej kasy, na ktorej spolufinancovanie mesto v tomto roku vyčlenilo prostriedky, je projekt rekonštrukcie bežeckej dráhy a tribúny štadióna FTC. V prípade jeho úspešnosti bude mesto projekt spolufinancovať sumou 150-tisíc eur.

Zrekonštruovať mimo projektov plánuje aj zastaralé vykurovanie v budove Verejnoprospešných služieb za 50-tisíc eur, na menšie stavebné úpravy na chodníkoch či prechodoch pre chodcov vyhradilo 15-tisíc eur, na vybudovanie chodníka na Námestí padlých hrdinov 10-tisíc eur a na uzavretie prechodu pri takzvaných „sedemdesiatdvojkách“, kde bol pretrvávajúci problém s udržovaním čistoty v prechode, ďalších 12-tisíc eur.

Do koncertnej sály pri kostole zainvestuje samospráva viac ako 8-tisíc eur na náter strechy a zakúpenie nového plynového kotla.

Na revitalizáciu interiéru Domu smútku si mesto vyčlenilo 5 000 eur a ďalšie tisíce na bežné každoročné výdavky, akými sú odkonárenie a výrub stromov či montáž dopravných značení. Na projektové dokumentácie a územný plán si mesto na rok 2024 vyhradilo vyše 128-tisíc eur.

(sita)

  |  

Ukrajinského ministra poľnohospodárstva Mykolu Soľského prepustili na kauciu

Ukrajinského ministra poľnohospodárstva Mykolu Soľského prepustili na kauciu. Vo väzbe sa ocitol pre podozrenia z účasti v korupčnom škandále. Oznámil to jeho rezort.

"Mykola Soľskyj bol prepustený z väzby a pokračuje vo vykonávaní svojich povinností ako minister," uviedlo ministerstvo poľnohospodárstva na sociálnych sieťach.

Kyjevský protikorupčný súd nariadil v piatok ráno väzbu pre Soľského v súvislosti s obvineniami z účasti na nelegálnom nadobudnutí štátnej pôdy v hodnote takmer siedmich miliónov eur. Súd zároveň stanovil kauciu 75,5 milióna ukrajinských hrivien (asi 1,8 milióna eur).

(tasr)

  |  

Opozícia žiada zvolanie parlamentného ústavnoprávneho výboru k okolnostiam kontroly ministerstva spravodlivosti na Najvyššom súde

Opozícia žiada zvolanie parlamentného ústavnoprávneho výboru k okolnostiam kontroly ministerstva spravodlivosti na Najvyššom súde. Predseda výboru Miroslav Čellár (Hlas) reagoval, že zatiaľ podanie opozičných poslancov neeviduje. Ak ho dostane, výbor zvolá.

Člen výboru Rastislav Krátky (Slovensko, Za ľudí, KÚ) ozrejmil, že všetci opoziční poslanci, ktorí sú členmi výboru, pridali podpisy na zvolanie zasadnutia. Hovorí o podozrení zo zasahovania výkonnej moci do nezávislej súdnej moci.

"Budeme žiadať od ministra spravodlivosti Borisa Suska a tiež od predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu, aby vysvetlili a objasnili dianie na Najvyššom súde v súvislosti s kontrolou z ministerstva spravodlivosti. Máme totiž z medializovaných informácií podozrenie, že mohlo dôjsť až k trestnému činu zneužitia právomocí verejného činiteľa," uviedol Krátky.

Premiér Robert Fico (Smer) vyzval Šikutu, aby poskytol informácie, ako prerozdeľovali spisy prostredníctvom informačného systému v najcitlivejších politických kauzách v rokoch 2020 až 2023. Zamestnanci NS SR podľa premiéra odmietli rezortu spravodlivosti poskytnúť informácie. MS tvrdí, že nechcelo sprístupniť celú databázu ani konkrétne spisy. Šikuta reagoval, že spisy sú prideľované podľa pravidiel transparentnosti. Voči vyjadreniam premiéra sa ohradil, žiadať všetky spisy podľa neho nemá oporu v zákone.

(tasr)

  |  

Nemecko: Bundestag prijal kontroverznú reformu zákona o klíme

Nemecko: Bundestag prijal kontroverznú reformu zákona o klíme, ktorou sa výrazne mení implementácia cieľov na zníženie emisií skleníkových plynov.

Navrhované zmeny sú značne kontroverzné a niektoré skupiny environmentálnych aktivistov sa voči nim postavili na odpor. Nesúhlasia s nimi ani opoziční kresťanskí demokrati (CDU) a ich bavorská sesterská strana Kresťanská sociálna únia (CSU).

Reformy presadzovala predovšetkým liberálna Slobodná demokratická strana (FDP), najmenší člen trojkoalície kancelára Olafa Scholza, ktorej súčasťou sú sociálni demokrati a Zelení.

Súčasný nemecký klimatický zákon stanovuje ciele zníženia emisií CO2 podľa sektorov, ako je bývanie alebo doprava. Podľa navrhovaných reforiem sa však už nebudú spätne monitorovať jednotlivé sektory, ciele budú namiesto toho orientované do budúcnosti, majú byť viacročné a zahŕňať viacero sektorov ako celok.

Kritici zmien poukazujú na to, že zo zákona bude vyňatá napríklad špecifická zodpovednosť jednotlivých ministerstiev. Vlani tieto ciele nesplnili napríklad sektory dopravy a stavebníctva.

(tasr, dpa)

  |  

Solídnym úspechom v eurovoľbách by boli pre stranu SaS dva získané mandáty, uviedol Sulík

Solídnym úspechom v eurovoľbách by boli pre stranu SaS dva získané mandáty, uviedol Sulík. Posledný prieskum agentúry AKO nameral SaS 6,5-percentný výsledok a jeden mandát.

„6,5 percenta sú preferencie, ktoré sa s nami tiahnu už od volieb. Tam v podstate nedošlo k žiadnym významným pohybom. Áno, dáva nám to jeden mandát. Môžeme nakoniec mať aj žiaden. Ale naším cieľom sú dva mandáty,“ povedal líder eurokandidátky a čestný predseda strany Richard Sulík.

Ak ho občania vo voľbách 8. júna zvolia do Európskeho parlamentu, mandátu sa podľa svojich slov ujme a pôjde do Bruselu. Zároveň však upozorňuje na to, že plánuje kandidovať v najbližších voľbách do Národnej rady SR, ktoré budú v septembri 2027. Znamená to, že ak uspeje v národných voľbách, sedel by v europarlamente len tri roky. Richard Sulík sa netají ambíciou stať sa opätovne ministrom hospodárstva.

„Ja som v septembri 2023 pred voľbami do Národnej rady SR veľmi jasne hovoril, že mojou ambíciou je vrátiť sa na ministerstvo hospodárstva a pokračovať v tej robote, ktorú som začal. Toto nevydalo, vládu zostavil Robert Fico a SaS je v opozícii. Pre tento prípad som sa rozhodol kandidovať do Európskeho parlamentu,“ povedal Sulík a zároveň dodal, že ak by Saska bola v budúcej vláde a on by mal možnosť stať sa ministrom hospodárstva, mandát europoslanca prenechá náhradníkovi.

Sulík o sebe hovorí, že je eurorealistom, pretože na jednej strane pokladá členstvo v Európskej únii za kľúčový záujem Slovenska, no na druhej strane treba podľa neho byť realistom a v únii veľa vecí zlepšiť. „Netvárme sa, že všetko funguje úplne super a poďme sa baviť o tom, čo sa dá zlepšiť, ako sa to dá zlepšiť a kto má lepšie riešenia,“ uviedol.

(sita)