Preskočiť na obsah
  |  

Podľa Zuzany Dolinkovej a Petra Kmeca zasadne v parlamente poslanecké grémium

Podľa Zuzany Dolinkovej a Petra Kmeca zasadne v parlamente poslanecké grémium. To rozhodne, či sa bude pokračovať ešte v májovej parlamentnej schôdzi, alebo sa návrhy zákonov presunú na júnovú schôdzu.

  |  

Hlavné pojednávanie v prípade vraždy študenta Daniela Tupého odročili na 25. septembra

Hlavné pojednávanie v prípade vraždy študenta Daniela Tupého odročili na 25. septembra. Na Mestskom súde Bratislava I vypovedali dvaja svedkovia, predvolaná bola aj manželka a bývalá koncipientka z advokátskej kancelárie obžalovaného Adama Puškára. Obe využili svoje právo a vypovedať odmietli.

(tasr)

  |  

Vrchný súd v Londýne rozhodne v priebehu dňa o vydaní Juliana Assangea do USA

Vrchný súd v Londýne rozhodne v priebehu dňa o vydaní Juliana Assangea do USA. Súd už koncom marca rozhodol, že Assange nemôže byť do USA vydaný okamžite.

Spojeným štátom dal tri týždne na to, aby poskytli záruky týkajúce sa práv Assangea na základe prvého dodatku americkej ústavy. USA sa zároveň museli zaručiť, že Assange nebude po vydaní odsúdený na smrť.

Londýnsky Vrchný súd sa v priebehu dňa k týmto zárukám vyjadrí a rozhodne, či sú dostatočne uspokojivé na vydanie Assangea.

https://twitter.com/corbyn_project/status/1792484947745218567

Pred budovou súdu sa skoro ráno zhromaždili demonštranti na znak solidarity. Držali transparenty a skandovali: „Osloboďte Juliana Assangea!“ Na vlajkách s výzvou adresovanou americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi stálo: „Pustite ho, Joe!“

Ak sudcovia rozhodnú v prospech vydania, Assangeove právne možnosti v Británii sa vyčerpali. Jeho právnici sa plánujú okamžite obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva so žiadosťou o vydanie núdzového príkazu na zablokovanie deportácie.

Assange sa proti vydaniu do USA bráni už viac než desať rokov. Sedem rokov strávil na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne, posledných päť rokov v prísne stráženom britskom väzení Belmarsh.

(reuters, tasr)

  |  

Začala sa prvá generálna odstávka tretieho bloku elektrárne Mochovce

Odstavením posledného turbogenerátora sa v sobotu 18. mája začala prvá generálna odstávka tretieho bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Ide o tretiu z piatich tohtoročných odstávok slovenských jadrových blokov.

"Päť odstávok v jednom roku sme na Slovensku mali naposledy pred 16 rokmi," informovali Slovenské elektrárne.

Okrem výmeny časti paliva v reaktore a jeho kontroly vykonajú elektrárne plánovanú údržbu a špecifické práce potrebné na zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti zariadení primárneho a sekundárneho okruhu, ktoré nie je možné spraviť počas bežnej prevádzky.

(tasr)

  |  

Slovensko si na trhoch požičalo ďalších 650 miliónov eur

Slovensko si na trhoch požičalo ďalších 650 miliónov eur, keď predalo štátne dlhopisy s termínom splatnosti od roku 2026 až do 2036.

Priemerný ročný výnos v akceptovaných ponukách sa pohyboval od 3,2473 percenta pri dlhopisoch s dvojročnou splatnosťou až po 3,7865 percenta pri dlhopisoch so splatnosťou v roku 2036. Informovala o tom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).

Najväčšiu sumu, 418 miliónov eur, štát získal z predaja dlhopisov so splatnosťou v roku 2034. Priemerný akceptovaný výnos z týchto dlhopisov dosiahol 3,7049 percenta ročne.

Ďalších 101 miliónov eur vyniesla aukcia dlhopisov s termínom splatnosti v roku 2026. V tomto prípade bol priemerný akceptovaný ročný výnos 3,4733 percenta.

V predchádzajúcej aprílovej aukcii predalo Slovensko dlhopisy za 681,5 milióna eur. Priemerný akceptovaný výnos vtedy dosiahol hodnotu od 3,1222 percenta ročne pri dlhopisoch so splatnosťou v roku 2028 až po 3,5984 percenta ročne pri dlhopisoch so splatnosťou v roku 2034.

Slovensko v apríli predalo aj dlhopisy v hodnote v prepočte 654 miliónov eur švajčiarskym investorom. Z predaja štvorročného dlhopisu splatného v roku 2028 získalo Slovensko 325 miliónov švajčiarskych frankov (320,2 milióna eur) pri úročení 1,5225 percenta ročne.

Desaťročný dlhopis splatný v roku 2034 vyniesol 310 miliónov frankov s ročným úrokom 1,9150 percenta.

(tasr)

  |  

Odškodnenie pre nežiaduce účinky vakcín AstraZeneca nedostanú zaočkovaní automaticky

Farmaceutická spoločnosť na výrobu vakcín AstraZeneca priznala nežiaduce účinky vakcín, no to nemusí znamenať garantované odškodnenie pacientov. Problém spočíva v zložitosti celého súdneho procesu a nastavení legislatívny v Slovenskej republike.

Aj keď na seba štát prebral zodpovednosť za škody na zdraví, preukazovať jedinú vinu vakcín v prípade škody na zdraví je náročné.

Viac sa dočítate v článku Jozefa Onačillu: