Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Projekt novej nemocnice v Prešove by mal stáť 550 miliónov eur

Projekt novej vojenskej nemocnice v Prešove by mal stáť 550 miliónov eur. Vládny kabinet súhlasil s prevodom pozemkov, na ktorých sa má stavať, pod rezort obrany. Odobril aj začatie obstarávania projektu.

"Objekt nemocnice poskytne v regióne Šariš viac ako 2 800 pracovných miest pri lôžkovej kapacite približne 942 lôžok. Zároveň zastreší priestor pre výskum a rovnako zabezpečí aj štúdium nových lekárov, ktorých počet sa zvýši," dodalo Ministerstvo obrany SR.

Plánovaná nemocnica má byť podľa materiálu koncovým typom zdravotníckeho zariadenia, kde sa pod jednou strechou nachádzajú všetky oddelenia, urgentný príjem, operačné sály, výukové a výskumné priestory, lôžková časť pacientov, psychiatria pre deti a dospelých, súdne lekárstvo, rehabilitačný trakt či heliport. Projekt počíta aj s výstavbou parkovacieho domu s kapacitou 1 120 miest.

So stavebnými prácami by sa malo začať ešte v tomto roku. Rezort odhaduje, že na dokončenie projektu bude potrebných 31 mesiacov.

(tasr)

Minúta  |  

Slovinsko predĺži hraničné kontroly s Chorvátskom a Maďarskom o ďalších šesť mesiacov

Slovinsko predĺži hraničné kontroly s Chorvátskom a Maďarskom o ďalších šesť mesiacov. Tamojší minister vnútra Boštjan Poklukar uviedol, že kontroly na hraniciach majú za cieľ pomáhať v boji proti zločinu.

Avizoval, že príslušné orgány urobia všetko pre to, aby mali čo najmenší vplyv na miestnych obyvateľov.

Stalo sa tak deň po tom, ako Taliansko oznámilo rovnaké opatrenie na slovinsko-talianskej hranici. Oba štáty oznámili predĺženie kontrol na svojich hraniciach ešte pred vypršaním platnosti súčasných kontrol.

Poklukar vo vyhlásení pred novinármi dodal, že o rozhodnutí Slovinska informoval svojich partnerov v Chorvátsku a Maďarsku, ako aj Európsku komisiu.

Objasnil, že dôvodom je situácia na Blízkom východe, ktorá sa podľa neho nezlepšila, ale ďalej eskaluje. Hraničné kontroly budú naďalej cielené a zostanú rovnaké ako doteraz, dodal.

(sta, tasr)

Minúta  |  

Orly nad Ukrajinou v dôsledku vojny menia migračné trasy

Orly nad Ukrajinou v dôsledku vojny menia migračné trasy. Vyplýva to zo štúdie, ktorú uverejnili v časopise Current Biology.

Britskí biológovia sa zamerali na orly hrubozobé (tiež orol tmavý), ktoré podľa údajov z GPS od 24. februára 2022 robili väčšie okľuky okolo predtým bezpečných oblastí, a tiež obmedzili zastávky na odpočinok a žranie. Odklon predstavuje takmer 250 kilometrov.

Výsledkom je podľa výskumníkov to, že zraniteľným dravcom trvalo dlhšie, kým sa dostali na svoje hniezdiská, a pravdepodobne na to vynaložili viac energie.

„Je to niečo podobné, ako keby ste bežali maratón, ale nemali by ste prestávky na vodu. A na konci vás niekto požiada, aby ste zabehli ďalších sedem alebo osem kilometrov,“ povedal Charlie Russell z University of East Anglia, spoluautor štúdie.

Výskumníci varovali, že táto situácia by mohla oddialiť hniezdenie, pretože orly by mohli potrebovať dlhší čas na zotavenie, a ovplyvniť tak šance na prežitie prípadných mláďat, keďže po vyliahnutí vajec môžu mať k dispozícii menej koristi.

Vedci analyzovali migračné trasy 19 orlov, ktoré v marci a apríli 2022 preleteli ponad Ukrajinu do Bieloruska. Následne trasy porovnali s migráciami 20 jedincov v rokoch 2018 až 2021.

Orly po invázii prekonali v priemere o 85 kilometrov viac. Russell uviedol, že jeden orol si k svojej trase pridal ďalších takmer 250 kilometrov. Cesta trvala po začiatku konfliktu v priemere o 55 hodín dlhšie, pričom sa zistilo, že samce mali nižšiu rýchlosť letu ako pred začiatkom konfliktu.

Kým pred konfliktom sa na Ukrajine zastavilo 90 percent orlov, po invázii to bolo len 32 percent, pričom niektorým lokalitám sa úplne vyhli.

(current biology, guardian)

Minúta  |  

Pracovná skupina bude riešiť návrhy na zlepšenie bezpečnostnej situácie

Na Úrade vlády SR vznikne pracovná skupina k príprave opatrení a návrhu zákona na zlepšenie bezpečnostnej situácie. Viesť ju bude šéf úradu vlády Juraj Gedra, povedal vicepremiér Robert Kaliňák.

Ako približuje uznesenie, vedúci Úradu vlády SR má vytvoriť pracovnú skupinu "s cieľom navrhovania odporúčaní, opatrení a prípravy návrhu zákona, ktorého účelom bude riešiť preventívne a bezpečnostné opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike".

Šéf envirorezortu Tomáš Taraba potvrdil, že pracovná skupina pripraví súbor podnetov, ktoré budú reagovať na minulotýždňový útok na premiéra Roberta Fica. "Následne príde k dohode na koaličnej rade, či sa tieto idey zjednocujú. Pri bodoch, kde bude prienik, príde k legislatívnej príprave materiálov," podotkol.

Minister spravodlivosti Boris Susko hovorí o nastavovaní rôznych opatrení, pričom môže ísť aj o legislatívne zmeny. "Ak prídeme k tomu, že je potrebné zaviesť nejaké úpravy v legislatíve z hľadiska útokov verbálnych, či už na verejných činiteľoch alebo iné osoby, či už v médiách alebo na sociálnych sieťach, tak, samozrejme, navrhneme takúto právnu úpravu," načrtol.

(tasr)

Minúta  |  

Talianska polícia zatkla 19 tureckých občanov podozrivých z členstva v ozbrojenom zločineckom gangu

Talianska polícia zatkla 19 tureckých občanov podozrivých z členstva v ozbrojenom zločineckom gangu, ktorí mali pripravovať a vykonávať teroristické útoky. Zatýkanie prebiehalo v Taliansku, Švajčiarsku, Nemecku a Turecku, Rím spolupracoval s Interpolom.

Medzi zadržanými je aj 39-ročný údajný šéf gangu Baris Boyun, jeden z najhľadanejších občanov Turecka.

Zatknutí sú obvinení z vrážd, teroristických útokov, členstva v ozbrojenej skupine, držby zbraní a výbušnín, obchodovania s drogami a napomáhania nelegálnemu prisťahovalectvu.

Vyšetrovanie sa začalo v októbri 2023 po zatknutí troch členov organizácie pri pokuse o vstup do Švajčiarska. Zhabané boli dve pištole, strelivo a propagandistický materiál. Následne sa ukázalo, že zadržané osoby sprevádzali Boyuna a jeho partnerku, ktorí cestovali v inom aute.

Vyšetrovatelia zistili, že Boyun naďalej riadi a koordinuje svoju sieť pôsobiacu v celej Európe z domu v Crotone v južnom Taliansku, kde bol v domácom väzení za obchodovanie so zbraňami a na členku nosil elektronický náramok.

Boyun odtiaľ údajne organizoval pašovanie migrantov cez balkánske krajiny a teroristické činy v Európe. K dispozícii mal zbrane so značnou palebnou silou a veľa peňazí, predovšetkým z obchodovania s drogami, ale aj z pašovania cigariet a drog.

V Turecku bol vraj Boyun „hlavným strojcom“ plánovaného marcového útoku na továreň na výrobu hliníka, ktorý bol zmarený vďaka výmene informácií medzi talianskou a tureckou políciou.

Okrem toho sú ním vedenej skupine pripisované vraždy a ozbrojené útoky vrátane februárového útoku na predvolebné zhromaždenie kandidáta na starostu vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) v Istanbule.

Boyuna vzali do väzby v meste Viterbo, kam ho previezli po tom, čo niekto v marci v Crotone strieľal na dom, kde bol v domácom väzení.

Boyun sa na talianskom súde úspešne bránil svojmu vydaniu do Turecka, kde by mu podľa neho hrozilo prenasledovanie pre jeho kurdský pôvod.

(ansa, apa, afp, tasr)

Minúta  |  

Remišová podáva trestné oznámenie na Michelka

Veronika Remišová na generálnej prokuratúre podáva trestné oznámenie na Romana Michelka. Šéfke strany Za ľudí sa nepáči, že Michelko vo videu na sociálnej sieti hovorí o poslancoch bývalého OĽaNO ako o „obludách“ či „troskách“, ktoré treba vyhnať.

„Musíme jednoznačne povedať, že politika nenávisti, ktorú presadzovali Matovič, Pročko, Šipoš, Remišová, Galko, títo ľudia musia byť vyhnaní, vytesnení doživotne mimo okruhu slušných ľudí,“ rozprával poslanec SNS.

Ostatní poslanci z klubu Slovensku môžu podľa Michelka dostať „rozhrešenie“, keď sa verejne dištancujú od týchto „ľudských trosiek a oblúd“. Podľa Remišovej ide o nenávistné a urážlivé vyjadrenia, ktoré v slušnej spoločnosti nemajú čo hľadať.

Na Michelka podáva trestné oznámenie pre podozrenia zo spáchania trestného činu podnecovania a ohovárania. Informoval o tom portál Aktuality.

(aktuality)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.