Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reuters: USA chcú poslať Ukrajine balík vojenskej pomoci za 275 miliónov dolárov

Spojené štáty sa chystajú poslať Ukrajine balík vojenskej pomoci v hodnote 275 miliónov dolárov. Zahŕňať má delostrelecké granáty kalibru 155 mm, presnú leteckú muníciu a pozemné vozidlá. Píše o tom agentúra Reuters na základe troch nemenovaných predstaviteľov americkej administratívy.

Nový balík vojenskej pomoci by USA mohli oficiálne ohlásiť už v priebehu piatka. Pochádzať má z arzenálu americkej armády. Obsahovať má prevažne muníciu, jeho súčasťou však majú byť aj vozidlá určené na odstraňovanie poškodených tankov a inej už nefunkčnej ťažkej vojenskej techniky z bojiska.

Na zaslanie takejto dodávky stačí už len ohlásenie zo strany prezidenta USA Joea Bidena. Išlo by totiž o súčasť balíka vojenskej pomoci pre Ukrajinu v celkovej hodnote 61 miliárd dolárov, ktorý po dlhých sporoch odobril v apríli americký Kongres.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Eurokomisár Várhelyi poprel tvrdenia o vyhrážaní sa gruzínskemu premiérovi

Komisár EÚ pre politiku susedstva a rozšírenie Olivér Várhelyi poprel vyhrážanie gruzínskemu premiérovi Iraklimu Kobachidzmu. Tvrdí, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu.

Kobachidze vo štvrtok obvinil nemenovaného eurokomisára z vyhrážok a pokusu o vydieranie v súvislosti s prijatím kontroverzného zákona o zahraničnom vplyve. Komisár údajne odkazoval aj na atentát na predsedu slovenskej vlády Roberta Fica.

Kobachidze informoval, že eurokomisár naznačil opatrenia, ktoré by západní politici mohli prijať, ak by gruzínsky parlament prelomil prezidentské veto. Eurokomisár údajne vyzval Kobachidzeho na opatrnosť a uviedol: "Videli ste, čo sa stalo Ficovi."

(tasr, afp)

Minúta  |  

Kosovský parlament schválil zákon o prenajímaní väzenských ciel Dánsku

Kosovský parlament vo štvrtok schválil návrh zákona o prenajímaní väzenských ciel Dánsku, ktorému to pomôže riešiť situáciu s preplnenými väznicami.

Za návrh hlasovalo 86 poslancov, sedem ich bolo proti a nikto sa nezdržal hlasovania. Kosovo prenajme Dánsku na desať rokov 300 ciel vo väznici v meste Gjilan na východe krajiny, približne 50 kilometrov južne od Prištiny.

Dánsko za nájom zaplatí 210 miliónov eur a pre Kosovo to bude podľa miestneho ministerstva spravodlivosti výhodné aj z hľadiska výmeny osvedčených postupov a posilnenia a zavedenia medzinárodných štandardov vo väzenstve.

Dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard rozhodnutie kosovského parlamentu označil za "naozaj dobrú správu".

"Je pre nás dôležité na zabezpečenie väčšieho množstva dánskych väzenských miest a prispeje to k opätovnému uvedeniu nášho väzenského systému, ktorý je pod tlakom, do rovnováhy," povedal. Podľa jeho slov to bude aj znamenie pre zločincov zo zahraničia, že ich budúcnosť nie je v Dánsku - a preto by si tam nemali ani odsedieť svoje tresty.

Odsúdení deportovaní do Kosova si svoj trest musia odsedieť za rovnakých podmienok, ako by mali v dánskych väzniciach. Kodaň tam nebude môcť poslať väzňov odsúdených za terorizmus alebo vojnové zločiny, či psychicky choré osoby. Väznici bude šéfovať dánsky riaditeľ a bude mať miestny personál.

Parlament o návrhu hlasoval aj minulý týždeň, schváliť sa ho však nepodarilo. Vláda následne ponúkla pozmenený návrh zmluvy, ktorú Kosovo a Dánsko podpísali v apríli a máji 2022. Za jej schválenie muselo hlasovať aspoň 80 poslancov, čo je dvojtretinová väčšina v 120 člennom parlamente.

(tasr)

Minúta  |  

Frontex preveruje dve obvinenia týkajúce sa nelegálneho vytláčania migrantov

Frontex v súčasnosti preveruje dve obvinenia z nelegálneho vytláčania migrantov v Egejskom mori medzi Tureckom a Gréckom. Informovala o tom samotná Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž.

Obvinenia sú brané mimoriadne vážne, dodal Frontex vo vyhlásení. Agentúra reagovala na správu, ktorú odvysielali nemecké verejnoprávne televízie NDR a WDR. Odmietla však poskytnúť ďalšie podrobnosti vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie.

V jednom z prípadov informovali televízie o existencii videozáznamu z januára tohto roku. Maskovaní muži sa na lodi, ktorá zrejme patrila gréckej pobrežnej stráži, približovali k nafukovaciemu člnu s 30 ľuďmi a jeho pasažierov zastrašovali tyčami. Loď lotyšskej pobrežnej stráže, ktorá v Egejskom mori pôsobí v rámci agentúry Frontex, bolo vidieť v pozadí. Čln s migrantmi údajne neskôr zadržala v tureckých vodách tamojšia pobrežná stráž.

Druhý prípad sa odohral vo februári tohto roku. Nafukovací čln s 30 ľuďmi na palube v Egejskom mori údajne vydal volanie o pomoc, keď sa v blízkosti nachádzali iné lode. Podľa správ bola medzi nimi aj loď bulharskej pobrežnej stráže, ktorá tiež pôsobí v rámci agentúry Frontex. Podľa očitého svedka vytlačili čln grécki príslušníci do tureckých vôd.

Mimovládne organizácie opakovane obvinili agentúru Frontex, že nechráni práva migrantov. Hlavným cieľom Frontexu je kontrolovať a chrániť vonkajšie hranice Európskej únie. Vymieňa si spravodajské informácie a odborné znalosti so všetkými členskými krajinami EÚ, ako aj so susednými krajinami mimo EÚ, ktoré sú zasiahnuté migráciou a cezhraničnou trestnou činnosťou.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz sa pripojil k Macronovej výzve na prehĺbenie vojenskej spolupráce v EÚ

Olaf Scholz sa pripojil k výzve Emmanuela Macrona na prehĺbenie vojenskej spolupráce v EÚ. Európa podľa nemeckého kancelára potrebuje užšiu vojenskú spoluprácu.

Podľa vlastných slov tiež podporuje odstrašujúci účinok francúzskych jadrových zbraní v reakcii na to, čo označil za "brutálny imperializmus" Ruska, píše Reuters.

"Vítam fakt, že francúzsky prezident zdôraznil európsku dimenziu francúzskych (jadrových) odstrašujúcich síl," napísal Scholz v článku, ktorý vo štvrtok zverejnil týždenník The Economist.

"Okrem nukleárneho odstrašovania sa zameriavame na silné konvenčné sily, protivzdušnú a protiraketovú obranu, ako aj kybernetické, vesmírne a presné úderné kapacity," uviedol Scholz. Európania podľa neho budú musieť prispieť viac na rozdelenie "záťaže" medzi transatlantickými partnermi v rámci NATO.

Nemecký kancelár zdôraznil, že EÚ nebude mať vlastné jadrové zbrane, pričom nikto nemá v úmysle spochybňovať suverenitu Francúzska v tejto oblasti.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v apríli povedal, že jadrové zbrane jeho krajiny by mali byť súčasťou diskusií o európskej obrane. Tá by podľa neho mala byť silnejšia a integrovanejšia.

Ruská armáda tento mesiac začala vojenské cvičenie simulujúce prípravu na použitie taktických jadrových zbraní, čo bolo vnímané ako varovanie Moskvy pred väčším zapojením Západu do vojny na Ukrajine. Moskva vtedy uviedla, že manévre súvisia s "militantnými vyhláseniami" západných predstaviteľov vrátane Macrona.

Scholz v článku dodal, že na zachovanie širokej podpory verejnosti v Európe pre Ukrajinu je dôležité "úplne jasne" objasniť, že NATO si neželá konfrontáciu s Ruskom.

(tasr)

Minúta  |  

Ak Igor Matovič prekrúžkuje Petra Polláka, mandát v Európskom parlamente si neuplatní

Ak Igor Matovič prekrúžkuje jednotku na kandidátke Petra Polláka, mandát v Európskom parlamente si neuplatní. Uviedol to pre agentúru SITA s tým, že to Pollákovi prisľúbil v čase predstavovania kandidátky.

Matovič podotkol, že je hrdý na Polláka ako prvého Róma zastupujúceho Slovensko v EP a myslí si, že by post europoslanca mal zastávať aj naďalej.

Predseda hnutia Slovensko zdôraznil, že nejde o podraz na voličov, keďže dopredu ohlásili, čo plánujú urobiť. „Ak by sme klamali do volieb, že „áno, jasné, voľte ma, pôjdem do europarlamentu“, a potom zrazu po voľbách poviete niečo iné, vtedy to podvodom je,“ vyjadril sa.

Považuje za férové, ak vopred avizujú, že ide o taktiku, ktorou chcú pomôcť svojej kandidátke. „Kandidujem z posledného miesta, lebo si myslím, že tak sa to patrí v mojom prípade,“ uviedol Matovič a podotkol, že to tak robí už 15 rokov v politike, lebo považuje za férové, aby si voliči „vykrúžkovali“ svojho politika z posledného miesta.

Predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michal Šipoš považuje za dôležité, aby Slovensko bolo v Európskom parlamente zastúpené, najmä ľuďmi, ktorí „vyznávajú normálnosť, nie žiaden extrém“.

Je toho názoru, že na jednej strane stoja strany, ktoré nás ťahajú k Rusku, na strane druhej také, ktoré podľa Šipoša presadzujú hodnoty, ktoré „nie sú v súlade so zdravým rozumom a s myšlienkami ľudí, ktorí zakladali EÚ“. V tomto smere poukázal na pretláčanie rôznych progresívnych a liberálnych vecí.

Šipoš zdôraznil, že Úniu považujú za úspešný projekt, ktorý významne pomáha aj Slovensku. „Ak ma tam ľudia budú chcieť, som pripravený prevziať si mandát,“ vyjadril sa. (Šipoš je číslo tri na kandidátke hnutia do eurovolieb - pozn. SITA)

Poslanec parlamentu za hnutie Slovensko a dvojka ich kandidátky do EP Roman Mikulec sa pre agentúru SITA vyjadril, že ak by bol zvolený do europarlamentu, dôveru občanov by si vážil, mandát by prevzal a do EP išiel.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.