Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Polícia vyhnala propalestínskych demonštrantov z berlínskej univerzity

Polícia rozohnala propalestínskych demonštrantov, ktorí okupovali časť Humboldtovej univerzity v Berlíne. Hovorkyňa polície informovala, že od stredy okupovalo priestory tamojšej Katedry sociálnych vied dovedna zhruba 150 propalestínskych demonštrantov.

Polícia použila silu na otvorenie dverí v miestnostiach, kde sa študenti zabarikádovali. Z areálu univerzity vyviedla aj ľudí, ktorí z demonštrácie odišli dobrovoľne, pričom zisťovala ich totožnosť. Pri zásahu však neboli hlásené nijaké zranenia.

Aj potom, ako sa polícii podarilo okupantov z miestností vyhnať, sa na univerzite ešte na krátky čas ukrývalo zhruba 50 demonštrantov. Neskôr však polícia oznámila, že odišli aj poslední z nich, a ich akciu vyhlásila za ukončenú.

Polícia informovala, že v rámci rozháňania demonštrantov uložila približne 130 osobám krátkodobé obmedzenie pohybu.

Za protestom stála iniciatíva známa ako Študentská koalícia Berlín, ktorá obvinila Izrael z genocídy a pokračujúcich masových vrážd v Pásme Gazy, pričom demonštráciou chcela vyjadriť "bezpodmienečnú solidaritu s Palestínčanmi".

Rektorka Humboldtovej univerzity Julia von Blumenthalová dala aktivistom do štvrtka 18.00 večera čas na to, aby sa pokojne rozišli a okupáciu priestorov ukončili. Vo štvrtok pritom rokovala ako s aktivistami aj širším vedením školy a hovorila tiež s políciou. Vyjadrila však poľutovanie nad skutočnosťou, že sa jej s aktivistami napriek začatému dialógu nepodarilo dohodnúť.

Nariadenie na ukončenie ich okupácie podľa jej slov prišlo "z najvyšších miest", a síce od berlínskeho starostu Kaia Wegnera. Starosta už predtým pomerne ostro vyzýval univerzitu na platforme X, aby voči demonštrantom zakročila. "Vyučovanie musí pokračovať! Naše univerzity sú miestom poznania a kritickej diskusie - a nie bezprávnym priestorom pre antisemitov + sympatizantov terorizmu," napísal vo svojom príspevku.

Rektorka von Blumenthalová dodala, že univerzita nevznesie voči demonštrantom nijaké obvinenia, pretože ich dočasnú okupáciu tolerovala. Či pri svojom proteste spôsobili aktivisti aj nejaké škody na majetku, nebolo bezprostredne známe.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Moskva varovala USA pred povolením použiť americké zbrane na ruskom území

Moskva varovala Washington, aby Ukrajine nepovolil zaútočiť americkými zbraňami na ruské územie. "Tento postoj je absolútne nezodpovedný, táto pozícia je absolútne nebezpečná svojimi následkami," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Reagoval tým na správu amerických novín New York Times, podľa ktorej minister zahraničných vecí USA Antony Blinken je za takéto útoky na ruskom území a chce presvedčiť prezidenta Joea Bidena, aby zrušil príslušné obmedzenia.

Peskov uviedol, že vo Washingtone, no aj vo viacerých európskych metropolách niektoré "horúce hlavy" neustále podnecujú eskaláciu.

"Všetkým expertom je dnes očividné, že žiadne zbrane nie sú schopné nejako zvrátiť situáciu v zóne špeciálnej vojenskej operácie," povedal hovorca Kremľa, pričom použil výraz, ktorým Rusko označuje vojnu proti Ukrajine.

Americké ministerstvo zahraničných vecí správu New York Times nepotvrdilo ani nepoprelo.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada, aby USA a ďalší západní spojenci povolili Kyjevu používať zbrane, ktoré mu dodali, na údery voči Rusku. Na tento účel zatiaľ Ukrajina využíva prevažne zbrane vlastnej výroby.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Reuters: USA chcú poslať Ukrajine balík vojenskej pomoci za 275 miliónov dolárov

Spojené štáty sa chystajú poslať Ukrajine balík vojenskej pomoci v hodnote 275 miliónov dolárov. Zahŕňať má delostrelecké granáty kalibru 155 mm, presnú leteckú muníciu a pozemné vozidlá. Píše o tom agentúra Reuters na základe troch nemenovaných predstaviteľov americkej administratívy.

Nový balík vojenskej pomoci by USA mohli oficiálne ohlásiť už v priebehu piatka. Pochádzať má z arzenálu americkej armády. Obsahovať má prevažne muníciu, jeho súčasťou však majú byť aj vozidlá určené na odstraňovanie poškodených tankov a inej už nefunkčnej ťažkej vojenskej techniky z bojiska.

Na zaslanie takejto dodávky stačí už len ohlásenie zo strany prezidenta USA Joea Bidena. Išlo by totiž o súčasť balíka vojenskej pomoci pre Ukrajinu v celkovej hodnote 61 miliárd dolárov, ktorý po dlhých sporoch odobril v apríli americký Kongres.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Eurokomisár Várhelyi poprel tvrdenia o vyhrážaní sa gruzínskemu premiérovi

Komisár EÚ pre politiku susedstva a rozšírenie Olivér Várhelyi poprel vyhrážanie gruzínskemu premiérovi Iraklimu Kobachidzmu. Tvrdí, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu.

Kobachidze vo štvrtok obvinil nemenovaného eurokomisára z vyhrážok a pokusu o vydieranie v súvislosti s prijatím kontroverzného zákona o zahraničnom vplyve. Komisár údajne odkazoval aj na atentát na predsedu slovenskej vlády Roberta Fica.

Kobachidze informoval, že eurokomisár naznačil opatrenia, ktoré by západní politici mohli prijať, ak by gruzínsky parlament prelomil prezidentské veto. Eurokomisár údajne vyzval Kobachidzeho na opatrnosť a uviedol: "Videli ste, čo sa stalo Ficovi."

(tasr, afp)

Minúta  |  

Kosovský parlament schválil zákon o prenajímaní väzenských ciel Dánsku

Kosovský parlament vo štvrtok schválil návrh zákona o prenajímaní väzenských ciel Dánsku, ktorému to pomôže riešiť situáciu s preplnenými väznicami.

Za návrh hlasovalo 86 poslancov, sedem ich bolo proti a nikto sa nezdržal hlasovania. Kosovo prenajme Dánsku na desať rokov 300 ciel vo väznici v meste Gjilan na východe krajiny, približne 50 kilometrov južne od Prištiny.

Dánsko za nájom zaplatí 210 miliónov eur a pre Kosovo to bude podľa miestneho ministerstva spravodlivosti výhodné aj z hľadiska výmeny osvedčených postupov a posilnenia a zavedenia medzinárodných štandardov vo väzenstve.

Dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard rozhodnutie kosovského parlamentu označil za "naozaj dobrú správu".

"Je pre nás dôležité na zabezpečenie väčšieho množstva dánskych väzenských miest a prispeje to k opätovnému uvedeniu nášho väzenského systému, ktorý je pod tlakom, do rovnováhy," povedal. Podľa jeho slov to bude aj znamenie pre zločincov zo zahraničia, že ich budúcnosť nie je v Dánsku - a preto by si tam nemali ani odsedieť svoje tresty.

Odsúdení deportovaní do Kosova si svoj trest musia odsedieť za rovnakých podmienok, ako by mali v dánskych väzniciach. Kodaň tam nebude môcť poslať väzňov odsúdených za terorizmus alebo vojnové zločiny, či psychicky choré osoby. Väznici bude šéfovať dánsky riaditeľ a bude mať miestny personál.

Parlament o návrhu hlasoval aj minulý týždeň, schváliť sa ho však nepodarilo. Vláda následne ponúkla pozmenený návrh zmluvy, ktorú Kosovo a Dánsko podpísali v apríli a máji 2022. Za jej schválenie muselo hlasovať aspoň 80 poslancov, čo je dvojtretinová väčšina v 120 člennom parlamente.

(tasr)

Minúta  |  

Frontex preveruje dve obvinenia týkajúce sa nelegálneho vytláčania migrantov

Frontex v súčasnosti preveruje dve obvinenia z nelegálneho vytláčania migrantov v Egejskom mori medzi Tureckom a Gréckom. Informovala o tom samotná Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž.

Obvinenia sú brané mimoriadne vážne, dodal Frontex vo vyhlásení. Agentúra reagovala na správu, ktorú odvysielali nemecké verejnoprávne televízie NDR a WDR. Odmietla však poskytnúť ďalšie podrobnosti vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie.

V jednom z prípadov informovali televízie o existencii videozáznamu z januára tohto roku. Maskovaní muži sa na lodi, ktorá zrejme patrila gréckej pobrežnej stráži, približovali k nafukovaciemu člnu s 30 ľuďmi a jeho pasažierov zastrašovali tyčami. Loď lotyšskej pobrežnej stráže, ktorá v Egejskom mori pôsobí v rámci agentúry Frontex, bolo vidieť v pozadí. Čln s migrantmi údajne neskôr zadržala v tureckých vodách tamojšia pobrežná stráž.

Druhý prípad sa odohral vo februári tohto roku. Nafukovací čln s 30 ľuďmi na palube v Egejskom mori údajne vydal volanie o pomoc, keď sa v blízkosti nachádzali iné lode. Podľa správ bola medzi nimi aj loď bulharskej pobrežnej stráže, ktorá tiež pôsobí v rámci agentúry Frontex. Podľa očitého svedka vytlačili čln grécki príslušníci do tureckých vôd.

Mimovládne organizácie opakovane obvinili agentúru Frontex, že nechráni práva migrantov. Hlavným cieľom Frontexu je kontrolovať a chrániť vonkajšie hranice Európskej únie. Vymieňa si spravodajské informácie a odborné znalosti so všetkými členskými krajinami EÚ, ako aj so susednými krajinami mimo EÚ, ktoré sú zasiahnuté migráciou a cezhraničnou trestnou činnosťou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.