Vyúčtovanie za byt zaskočilo mnoho rodín. Doplácajú najmä tí s vlastným zdrojom tepla

Štandard už v decembri upozornil na to, že po doručení vyúčtovaní bude pravdepodobne viac tých zaskočených. Jedným z dôvodov je nová vyhláška z dielne ministerstva hospodárstva, ktorej avizovaným cieľom mal byť spravodlivejší systém pri rozpočítavaní nákladov.

Inak povedané, materiál mal konečne vyjsť v ústrety tým, ktorí vykurujú ostatné byty a posvietiť si napríklad na majiteľov neobývaných investičných bytov, ktoré teda žiadne teplo neodoberú, ale ani nepošlú.

Čiže okrem toho, že je venovaný teplu a vykurovaniu, stanovuje nové postupy počítania nákladov.

Ozývajú sa však kritické hlasy, a to nielen z radov občanov, ktorí živo o téme diskutujú na sociálnych sieťach, ale i zo strany niektorých inštitúcií. „Povinná inštalácia pomerových rozdeľovačov nákladov tepla podľa vyhlášky ministerstva hospodárstva č. 503 z roku 2022 prehlbuje energetickú chudobu a zvyšuje náklady, ktoré sú vyššie ako úspory,“ konštatuje František Bednár, podpredseda Asociácie na podporu obnoviteľných zdrojov energie.

Nenápadná vyhláška sa okamžite stala terčom kritiky

Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman vyhláškou podľa Bednára ešte viac prehĺbil energetickú chudobu slovenských občanov, na čo poukázal ako predseda Spoločenstva vlastníkov bytov v blogu denníka Pravda.

K prijatiu tejto vyhlášky podľa neho viedli predovšetkým spory, ktoré spôsobil neprimerane vysoký pomer vyúčtovania podľa meračov a nízky pomer podľa plochy bytu. To v niektorých prípadoch spôsobilo enormne vysoké náklady, čo nezodpovedalo tým reálnym za skutočne dodané teplo.

„Vyhláška paradoxne spochybňuje rozpočítavanie tepla podľa pomerových rozdeľovačov a znemožňuje, aby si vlastníci ľubovoľne a v nevedomosti schvaľovali vysoký pomer rozdeľovania nákladov podľa pomerových rozdeľovačov nákladov tepla,“ vysvetľuje podpredseda asociácie.

Pomer podľa plochy sa určil na 60 percent a pomer podľa pomerových rozdeľovačov na 40. Rozdiel medzi najvyššími nákladmi za byt pritom nesmie prekročiť 2,5 násobok, čo v praxi znamená, že pomer podľa plochy sa automaticky zvyšuje. „Konkrétny prípad bytového domu Diaľava v Poprade potvrdil, že pomer podľa plochy sa musel zvýšiť až na 77 percent,“ hovorí Bednár.

V tomto prípade už podľa neho inštalácia finančné nákladného diaľkového odpočtu pomerových rozdeľovačov nákladov tepla nemá opodstatnenie a je pre vlastníkov bytov len zbytočnou finančnou záťažou.

Porovnávanie toho istého bytového domu s meračmi tepla s bytovým domom bez nich, kde sa teplo fakturuje podľa plochy a koeficientov podľa toho, kde je byt situovaný, vychádza vždy tak, že bytový dom s meračmi tepla má náklady navýšené o prevádzkové náklady za pomerové merače, pričom úspory za energie sú v oboch bytových domoch rovnaké.

Podobný príklad popísal v rozhovore pre Štandard aj Martin Sýkora z bratislavskej mestskej časti Petržalka, ktorý má za sebou viac ako 20-ročnú prax práve v tejto problematike. Zadefinovanie pomeru základnej a spotrebnej zložky v zmysle nových pravidiel podľa neho principiálne neumožňuje stanoviť spravodlivý podiel medzi základnou zložkou a spotrebnou zložkou. „Ide o vlečúci sa problém z minulosti,“ konštatuje.

Stupeň poznania je totiž podľa neho v súčasnosti neporovnateľne vyšší ako pred desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi. „Jadro problému tkvie v nekonzistentnom určení nákladov spotrebnej zložky, pri ktorom pravidlá predpisujú použiť priame odpočty z meračov tepla. Údaje takto použité v obytných domoch sú samy osebe pre tieto účely obyčajné „hausnumerá“,“ dodáva.

Súčasná vyhláška jeho bytovému domu umožňuje použiť pre rok 2023 základnú zložku od 30 percent do 60 percent, pokiaľ táto voľba pri rozpočítavaní nákladov nevygeneruje v merných nákladoch na vykurovanie medzi najnižším a najvyšším väčší ako dvaapolnásobný rozdiel.

Čo však, ak sa práve to stane? Jednoducho budú musieť základnú zložku navýšiť. Pri 30-percentnej základnej zložke pri byte s nulovou nameranou spotrebou by bol jeho merný náklad 1,923 eura na štvorcový meter. (Pri jednom z vykurovaných nebytových priestorov by to bolo vo výške 25,071 eura na tú istú plochu.)

Pri 60-percentnej základnej zložke pri bytoch s nulovou nameranou spotrebou by bol merný náklad 3,847 eura na štvorcový meter. (A pri jednom z vykurovaných nebytových priestorov 17,074.)

Novým pravidlám teda vyhovie až použitie 78-percentnej základnej zložky. „Vtedy by pri byte s najmenšou nameranou spotrebou bol jeho merný náklad niečo vyše piatich eur na štvorec,“ vyčísľuje expert.

Kampaň o spravodlivejšom vyúčtovaní tepla

V súvislosti s účinnosťou vyhlášky sa v médiách spustila informačná kampaň. Tí, ktorí šetrili, mali začať platiť viac a tí, ktorí byty prekurovali, menej. Je to však skutočne tak? „Vyhláška trestá vlastníkov bytov, ktorí si v dobrej viere a snahe znížiť náklady za energie inštalovali individuálny zdroj tepla,“ myslí si Bednár.

Po novom totiž platia 30 percent za základnú zložku, čo asociácia považuje za diskriminačné. V súčasnosti preto zvažujú podanie hromadnej žaloby proti štátu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia.

Na porovnanie, v Rakúsku neexistuje povinnosť vybavovať byty meračmi tepla. „Môže o to požiadať každý jednotlivý nájomník či vlastník bytu, ale musí preukázať, že nastane podstatná úspora energie,“ dopĺňa podpredseda asociácie s dôvetkom, že namontovanie meračov tepla pritom musí priniesť aspoň 10 percent úspory energie.

Tamojší zákon umožňuje aj obrátený proces. Žiadateľ môže s rovnakými argumentmi požiadať o odinštalovanie meračov. „Povinnosť mať nainštalované merače tepla nie je ani vo Fínsku,“ dodáva Bednár.

Asociácia sa preto obrátila priamo na ministerku hospodárstva Denisu Sakovú so žiadosťou o novelizáciu zákona o tepelnej energetike a úpravu spomínanej vyhlášky, a to koncom minulého roka. Nebola však akceptovaná, pričom rezort sa odvolal na jednu z európskych smerníc.

Pôvodne dobrá idea vzniku Európskej únie sa podľa organizácie často stráca práve v bizarných smerniciach, ktoré „diskriminujú a poškodzujú občanov jej členských štátov vrátane práv spotrebiteľov“. Za takú považujú aj aplikáciu smernice z konca roka 2018, na ktorú sa ministerstvo odvolalo. S názvom opisujúcim energetickú efektívnosť ju vtedy podľa Bednára pretlačili dánski lobisti.

Nie div, bolo to totiž v čase, keď táto severská krajina predsedala Únii. To, čo však za pozornosť stojí, je, že Dánsko je jedným z najväčším výrobcov regulačnej a meracej techniky. „Od roku 2027 má byť povinná inštalácia diaľkového odpočtu,“ dodáva podpredseda asociácie s tým, že táto problematika sa týka výlučne povinnosti inštalácie takzvaných pomerových meračov tepla na radiátoroch.

Tie však v skutočnosti nie sú meračmi tepla, ale len rozdeľovačmi fakturovaných nákladov za teplo pre jednotlivých užívateľov v bytových domoch s plochou väčšou ako 500 štvorcových metrov. „Povinné zavádzanie pomerových rozdeľovačov nákladov tepla na radiátoroch sa začalo na Slovensku direktívnym zákonom o tepelnej energetike v roku 2016,“ pripomína odborník.

Prichádza nevoľníctvo pomerových meračov tepla?

„S cieľom zabezpečiť, aby opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti významne znížili energetickú chudobu nájomníkov, mala by sa vziať do úvahy nákladová efektívnosť takýchto opatrení, ako aj ich cenová dostupnosť pre vlastníkov nehnuteľností a nájomníkov, pričom na úrovni členských štátov by mala byť pre takéto opatrenia zaručená primeraná finančná podpora,“ uvádza sa v spomínanej smernici.

Bednár však konštatuje, že sa jej zavedením dosiahol presný opak – zvýšenie nákladov a prehĺbenie energetickej chudoby, ktorej definícia na Slovensku ešte stále nebola legislatívne stanovená. „Nie sme proti inovácii a digitalizácii odpočtu meračov, ale v súčasnej situácii by to malo byť tak ako v Rakúsku a iných štátoch EÚ – slobodné rozhodnutie spotrebiteľov a vlastníkov bytov a nie výnosný zárobkový podnik pre podnikateľské subjekty prepojené s lobistami a politickými stranami,“ uzatvára.

Po takzvanom „energetickom nevoľníctve“, ktoré od roku 2014 zmenou zákona o energetike znemožnilo odpájanie sa od centrálneho zdroja tepla, čo je efektívne len pri zriadení vlastnej kotolne pre celý bytový dom, sa podľa asociácie začalo v roku 2016 nové – „nevoľníctvo pomerových meračov tepla“.

Štandard so žiadosťou o stanovisko oslovil aj Ministerstvo hospodárstva SR. „Nová vyhláška o rozpočítavaní tepla bola schválená predchádzajúcim vedením rezortu hospodárstva ešte v roku 2022 a do platnosti vstúpila od 1. januára 2023, teda pred nástupom súčasného vedenia Ministerstva hospodárstva SR, vysvetľuje pre Štandard hovorkyňa rezortu Mária Pavlusík.

Ľudia teda jej dosah vnímajú až teraz, pretože sa začína uplatňovať pri zúčtovaniach v roku 2024, a to spätne za predchádzajúci rok 2023.

Mnohé správcovské spoločnosti vopred informovali o týchto zmenách jednotlivé domácnosti a zohľadnili zmeny v rozpočítavaní tepla už v preddavkových platbách za rok 2023. „Keďže k 31. máju 2024 uplynul termín pre prvé rozpočítavanie a zúčtovanie tepla podľa nových pravidiel, Ministerstvo hospodárstva SR aktuálne pod súčasným vedením zbiera aj v spolupráci so všetkými relevantnými subjektami podnety a informácie a dôsledne ich vyhodnocuje,“ dodáva hovorkyňa.

Ministerstvo hospodárstva je zároveň pripravené tieto podnety z praxe zohľadniť v prípadných úpravách vyhlášky, zohľadňujúcich špecifické situácie vzniknuté pri rozpočítavaní tepla a cieľom súčasného vedenia rezortu je, aby táto vyhláška zabezpečila, že ľudia nebudú zneužívať spoločné teplo, ale zároveň bude ľudí motivovať správať sa ekologicky a ekonomicky.