Preskočiť na obsah
  |  

Počet mŕtvych po požiari v indickom zábavnom parku stúpol na 27

Počet mŕtvych po požiari v indickom zábavnom parku stúpol na 27, podľa polície je situácia pod kontrolou a prebiehajú záchranné akcie.

Incident sa stal v meste Rádžkot v štáte Gudžarát na západe Indie. V dvojposchodovej budove v parku sa v čase vypuknutia požiaru nachádzalo viac ako 300 osôb.

„Ľudia uviazli v pasci, pretože sa zrútila dočasná konštrukcia zariadenia v blízkosti vchodu, čo im sťažilo únik,“ uviedol jeden zo svedkov.

Na záberoch bolo vidieť, ako hasiči odstraňujú trosky budovy, ktorá sa podľa miestnych médií využívala na bowling, motokáry a trampolíny. Likvidácia požiaru trvala takmer hodinu, pričom zranených prevážal do nemocnice približne tucet sanitiek.

Príčina požiaru je predmetom vyšetrovania. Predstavitelia hasičského zboru uviedli, že išlo zrejme o skrat. Telá mŕtvych boli silne spálené, čo sťažuje ich identifikáciu. Polícia uviedla, že majiteľa zábavného parku obviní z nedbanlivosti.

Indický premiér Naréndra Módí vyhlásil, že ho požiar v Rádžkote „veľmi zarmútil“. Dodal, že „myslí na tých, ktorí prišli o svojich blízkych a modlí sa za zranených“.

(guardian, tasr)

  |  

Moldavsko sa usiluje o vydanie opozičného politika Ilana Šora z Ruska

Moldavsko sa usiluje o vydanie opozičného politika Ilana Šora z Ruska po tom, ako sa tam presťahoval z exilu v Izraeli. Uviedla to moldavská ministerka spravodlivosti Veronica Mihailovová-Moraruová.

Šor, proruský podnikateľ-magnát, bol minulý rok v neprítomnosti odsúdený na 15 rokov väzenia v súvislosti so zmiznutím jednej miliardy dolárov z bankového systému v roku 2014, čo je označované za moldavskú „krádež storočia“.

Šor zorganizoval pouličné demonštrácie proti moldavskej proeurópskej prezidentke Maie Sanduovej a vyzval Moldavcov, aby v referende o vstupe krajiny do Európskej únie do roku 2030, ktoré úrady vypísali na október, hlasovali proti.

Mihailovová-Moraruová uviedla, že Moldavsko presmeruje svoju žiadosť o jeho extradíciu do Moskvy po tom, ako Šor oznámil, že sa presťahoval do Ruska a získal ruské občianstvo.

„Ruské orgány o tom naše ministerstvo spravodlivosti neinformovali. Ak nám bude oficiálne oznámené, že má ruské občianstvo, budeme analyzovať okolnosti a zvážime, ako postupovať z procesného hľadiska,“ vyhlásila Mihailovová-Moraruová.

Moldavsko opakovane žiadalo Izrael o Šorovo vydanie. Po jeho odsúdení bola strana nesúca Šorovo meno ústavným súdom zakázaná, a namiesto nej vznikla nová strana Šanca.

Šor je hnacou silou volebného bloku Víťazstvo, ktorý vznikol v apríli v Moskve s cieľom postaviť sa proti referendu o vstupe Moldavska do EÚ a Sanduovej snahe o opätovné zvolenie vo voľbách, ktoré sa budú konať v ten istý deň.

Blok Víťazstvo, ktorý tvoria štyri strany, vedie kampaň pod heslom „Nie EÚ“ a vyzýva Moldavsko, aby sa namiesto toho pridalo k Eurázijskej ekonomickej únii, regionálnemu zoskupeniu pod vedením Ruska.

(reuters, tasr)

  |  

Okolie tichomorského štátu Vanuatu zasiahlo zemetrasenie s magnitúdom 6,3

Okolie tichomorského štátu Vanuatu zasiahlo zemetrasenie s magnitúdom 6,3, uviedla Geologická služba Spojených štátov (USGS).

Zemetrasenie nastalo o 9.23 miestneho času (0.23 SELČ) v hĺbke 29 kilometrov a jeho epicentrum sa nachádzalo v oceáne, 83 kilometrov severozápadne od vanuatského hlavného mesta Port Vila, informovala USGS.

Ak sa zemetrasenie vyskytne v blízkosti riedko osídleného zoskupenia ostrovov, „neočakáva sa, že to spôsobí cunami“, oznámilo Tichomorské centrum varovania pred cunami (PTWC). Na Vanuatu neboli bezprostredne hlásené žiadne škody.

(afp, tasr)

  |  

Civilná opozícia v Mali vytvorila prechodnú exilovú vládu

Civilná opozícia v Mali vytvorila prechodnú exilovú vládu, ktorá má konkurovať armádou ovládanému kabinetu. Ide o najnovší manéver civilnej opozície, keďže junta nedodržala marcový termín na usporiadanie volieb a odovzdanie moci civilnej vláde.

„Občianske zhromaždenie civilnej transformácie dnes zvolilo členov vlády,“ uvádza sa v sobotňajšom vyhlásení datovanom v Ženeve, ktoré podpísal malijský exilový politik Adaman Traoré, označený za predsedu tohto orgánu. V texte sa ďalej uvádza, že táto „prechodná občianska vláda je jedinou legitímnou vládou v Mali“.

Premiérom a ministrom obrany konkurenčnej vlády je podľa vyhlásenia Mohamed Chérif Koné, jeden z viacerých prominentných exilových politikov uvedených na zozname členov vlády.

Vyhlásenie prišlo deň po tom, ako politické hnutie, ktoré stojí za civilným malijským premiérom vymenovaným vojenskou chuntou, Choguelom Kokallom Maigom, prvýkrát otvorene skritizovalo vojenských vládcov tohto západoafrického štátu.

(afp, tasr)

  |  

Pri havárii historického lietadla Spitfire zahynul pilot britského Kráľovského letectva

Pri havárii historického lietadla Spitfire zahynul pilot britského Kráľovského letectva (RAF). Stroj patril Pamätnej letke bitky o Britániu (BBMF) z obdobia druhej svetovej vojny, zúčastňoval sa historickej letovej prehliadky (reenactment).

Lietadlo sa zrútilo do poľa neďaleko základne RAF pri meste Coningsby v grófstve Lincolnshire v sobotu krátko po 13.00 miestneho času (14.00 SELČ). Na miesto nešťastia dorazila polícia a záchranné zložky, ktoré nemenovaného pilota vyhlásili za mŕtveho.

„S veľkým zármutkom musíme potvrdiť smrť pilota RAF pri dnešnej tragickej nehode neďaleko základne RAF Coningsby. Rodina pilota bola informovaná a žiadame o rešpektovanie jej súkromia v tomto ťažkom čase,“ uviedlo ministerstvo obrany.

Príčina havárie nebola bezprostredne známa, prípad sa vyšetruje. Na zemi nikto neutrpel zranenia. Česť pamiatke pilota vzdali britský premiér Rishi Sunak, líder opozície Keir Starmer či princ a princezná z Walesu (William a Catherine).

Základňa RAF Coningsby, vzdialená približne 230 kilometrov severne od Londýna, je domovom moderných bojových lietadiel, ako aj letky BBMF. Ide o zbierku historických stíhacích a bombardovacích lietadiel z obdobia druhej svetovej vojny, ktoré sa zúčastňujú na leteckých prehliadkach a spomienkových akciách.

(afp, tasr)

  |  

Ukrajina nepovažuje za nutné vyslanie západných vojakov na jej územie, tvrdí prezident Estónska

Ukrajina podľa estónskeho prezidenta teraz nepovažuje za nutné vyslanie západných vojakov na jej územie. „Ak taká chvíľa niekedy príde, tak diskusia o vyslaní vojakov sa bude musieť viesť nielen v Estónsku, ale s našimi spojencami. Samotná Ukrajina to však teraz nepovažuje za potrebné," povedal Alar Karis v rozhovore pre fínskeho verejnoprávneho vysielateľa Yle. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Estónsky prezident zároveň dodal, že o vyslaní vojakov by nerozhodoval ani on, ani vláda, ale parlament krajiny.

(sita, Ukrajinská pravda)