Preskočiť na obsah
  |  

Juhokórejská armáda zaznamenala viac ako 150 balónov, ktoré pravdepodobne vyslala cez hranice Severná Kórea

Juhokórejská armáda zaznamenala viac ako 150 balónov, ktoré pravdepodobne vyslala cez hranice Severná Kórea, uviedol v stredu jeden z predstaviteľov Soulu.

Došlo k tomu po varovaní KĽDR pred odvetnými akciami za údajné vypustenie letákov namierených proti Pchjongjangu juhokórejskými aktivistami.

Juhokórejské úrady v utorok neskoro večer oznámili, že v pohraničných oblastiach provincií Kjonggi a Kangwon spozorovali neidentifikované predmety. Predpokladali, že ide o propagandistické letáky.

Od stredajšieho rána bolo nad juhokórejským územím zaznamenaných viac ako 150 balónov, pričom niektoré z nich spadli na zem. Balóny, ktoré doteraz spadli, však neniesli letáky, ale obsahovali odpadky, uviedol vojenský zdroj.

(tasr)

  |  

Alžírsko predloží návrh rezolúcie OSN požadujúcej ukončenie zabíjania v Rafahu

Alžírsko predloží návrh rezolúcie OSN požadujúcej ukončenie zabíjania v Rafahu, informoval po mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN veľvyslanec tejto africkej krajiny.

O utorkové mimoriadne zasadnutie BR OSN požiadalo po nedeľňajšom izraelskom útoku v utečeneckom tábore Tal as-Sultán v západnej časti Rafahu práve Alžírsko. Alžírsky veľvyslanec neuviedol, kedy by sa podľa neho mohlo o rezolúcii hlasovať.

"Je najvyšší čas, aby táto rada začala konať. Je to otázka života a smrti. Je to naliehavá záležitosť," povedal ešte pred zasadnutím BR OSN francúzsky veľvyslanec Nicolas de Riviere.

(tasr)

  |  

Biely dom naďalej nesúhlasí s používaním jeho zbraní na ciele v Rusku

Biely dom naďalej nesúhlasí s používaním jeho zbraní na ciele v Rusku, vyhlásil hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Kyjev nalieha na svojich západných partnerov, aby mu pomocou ich zbraní dlhého doletu umožnili zasahovať ciele v Rusku. Spojené štáty a Nemecko sú však proti tomu pre obavy, že by ich to mohlo zatiahnuť do priameho konfliktu s Moskvou.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok požiadal členské krajiny Únie, aby vyvážili obavy z eskalácie konfliktu s potrebou Ukrajiny brániť sa. Kyjev má podľa neho právo použiť západné zbrane na zasahovanie cieľov v Rusku.

Ruský prezident Vladimir Putin zas varoval, že ak by krajiny povolili Ukrajine použiť svoje zbrane na údery v Rusku, malo by to "vážne následky".

(tasr)

  |  

USA zatiaľ neplánujú zmeniť politiku vo vzťahu k Izraelu

Americký prezident Joe Biden nezatvára oči pred civilnými obeťami v Rafahu na juhu Pásma Gazy, ale zatiaľ neplánuje zmeniť politiku vo vzťahu k Izraelu ani po jeho víkendovom smrtiacom útoku v utečeneckom tábore Tal as-Sultán, uviedol v utorok Biely dom.

Spojené štáty nevidia taktiež žiaden dôvod na stiahnutie americkej vojenskej pomoci pre Izrael, spresnil hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Kirby označil straty na životoch za strašné. Dodal však, že USA monitorujú výsledky izraelského vyšetrovania útoku. Tie podľa neho naznačujú, že k úmrtiam civilistov došlo v dôsledku sekundárneho výbuchu po úspešnom údere na dvoch členov palestínskeho hnutia Hamas.

K náletu izraelskej armády došlo v nedeľu v utečeneckom tábore Tal as-Sultán v západnej časti Rafahu, kde sa ukrývali tisíce ľudí. Mnohí z nich tam utiekli z východných oblastí mesta, kde izraelské sily pred viac ako dvoma týždňami začali pozemnú ofenzívu.

Ministerstvo zdravotníctva v palestínskej enkláve po útoku hlásilo najmenej 45 mŕtvych, najmä žien a detí, a desiatky zranených, ktorí utrpeli ťažké popáleniny, zlomeniny a zranenia spôsobené črepinami.

Izraelský úder nasledoval len niekoľko hodín po tom, čo ozbrojené krídlo militantného hnutia Hamas odpálilo na Tel Aviv rakety prvýkrát po niekoľkých mesiacoch. V meste sa rozozvučali sirény, podľa izraelských médií utrpeli dve osoby ľahké zranenia.

(tasr, afp, ap, reuters)

  |  

Litva sa oficiálne pripojila k iniciatíve Česka na nákup munície pre Ukrajinu

Litva sa oficiálne pripojila k českej iniciatíve na nákup munície pre Ukrajinu. Česká ministerka obrany Jana Černochová a jej litovský rezortný kolega Laurynas Kasčiunas v utorok na stretnutí v Bruseli potvrdili účasť Litvy podpisom príslušného memoranda o porozumení.

Ministri obrany členských krajín Európskej únie sa v utorok stretli v Bruseli na zasadnutí Rady pre zahraničné veci (FAC), zameranom najmä na podporu EÚ Ukrajine a tiež prístup k financiám pre obranný priemysel.

Témou rokovania bola aj česká muničná iniciatíva. "Musíme naďalej robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme včas reagovali na urgentné potreby Ukrajiny, čo je aj cieľom našej muničnej iniciatívy. Podporu by sme mali plánovať tak, aby ukrajinská armáda v budúcnosti nečelila kritickým nedostatkom," uviedla Černochová.

Zástupcovia Litvy už predtým uviedli, že na iniciatívu Českej republiky ich krajina prispeje sumou 35 miliónov eur.

(tasr)

  |  

Stefančuk odmietol tvrdenie Putina. Ten označil ukrajinský parlament za jedinú legitímnu moc na Ukrajine

Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk v utorok odmietol tvrdenie ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý ukrajinský zákonodarný zbor a jeho predsedu označil za "jedinú legitímnu moc na Ukrajine".

V statuse na sociálnych sieťach Stefančuk odporučil, aby sa "zvedaví čitatelia" oboznamovali s obsahom ukrajinskej ústavy "nie selektívne", ale venovali pozornosť aj prvej časti článku 108, kde sa píše, že "prezident Ukrajiny vykonáva svoje právomoci, kým sa funkcie neujme novozvolený prezident".

Dodal, že "v demokratických spoločnostiach sa to nazýva kontinuita moci".

Súčasne upozornil, že ide o kontinuitu "nie v ruskom chápaní – naveky", preto Volodymyr Zelenskyj zostane prezidentom Ukrajiny až do konca platnosti stanného práva vyhláseného po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny.

Podľa Stefančuka sú síce Putinove "naratívy rovnako predvídateľné ako nezmyselné", ale napriek tomu ich niektorí politici na Ukrajine opakujú – "ako keby (si pre niečo) pripravovali pôdu".

Predseda ukrajinského parlamentu si myslí, že "by bolo dobré", keby aj "Rusko začalo čítať svoju vlastnú ústavu" – najmä v časti, kde sa hovorí, že Ruská federácia prijíma opatrenia na udržanie a posilnenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, na zabezpečenie mierového spolužitia štátov a národov.

Prípadným záujemcom o štúdium ruskej ústavy Stefančuk hľadanie tejto pasáže uľahčil tým, že vo svojom statuse napísal: "Aby ste dlho nelistovali, je to článok 79.1".

Putin v utorok – už druhýkrát za posledných desať dní – spochybnil legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ukrajinské vedenie označuje takéto vyhlásenia za špeciálnu dezinformačnú operáciu zameranú proti legitímnym vodcom štátu, ktorí vzdorujú ruskej agresii, informovala britská stanica BBC.

Ruský prezident, ako aj ďalší ruskí predstavitelia tvrdia, že Zelenského právomoci sa skončili 20. mája – po piatich rokoch od jeho nástupu do úradu, pripomína TASR.

Ukrajinský zákon však výslovne zakazuje konanie volieb počas stanného práva. Ukrajinská ústava obsahuje aj ustanovenie, že súčasný prezident si ponecháva svoje právomoci až do nástupu ďalšej hlavy štátu.

(tasr)