Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko mohlo ušetriť milióny eur na kompe cez Dunaj, tvrdí Taraba

Slovensko mohlo ušetriť milióny eur na kompe cez Dunaj, tvrdí Taraba. Minister životného prostredia zrušil zmluvu so súkromnou spoločnosťou. Do nového tendra sa prihlási štát s vlastnou loďou.

Tú kúpil Vodohospodársky podnik v roku 2019 a odvtedy kotví v Bratislave bez využitia. Súkromnej spoločnosti Ponton City platí štát 2 milióny eur ročne za prevádzkovanie kompy medzi prístavmi Vojka nad Dunajom a Kyselica v okrese Dunajská streda.

Viac sa dočítate v článku Ladislava Hollého:

  |  

Český zbrojár: Polovica munície získanej pre Ukrajinu v Afrike a Ázii nemá dostatočnú kvalitu

Český výrobca zbraní Czechoslovak Group (CSG) nemôže odoslať potrebné množstvo munície na ukrajinské bojiská. Zhruba polovica je totiž poškodená.

Český prezident Petr Pavel oznámil vo februári tohto roku na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii novú iniciatívu. Jej cieľom je poskytnúť Ukrajine 1,5 milióna kusov delostreleckej munície zo štátov mimo EÚ.

Česká vláda požiadala zbrojársku skupinu CSG a ďalšie menšie české obranné spoločnosti, aby sprostredkovali a zabezpečili dodávky nábojov.

Strnad: Je to ťažká práca

Majiteľ CSG Michal Strnad teraz pre denník Financial Times uviedol, že približne polovica súčiastok, ktoré jeho spoločnosť v mene českej vlády získala z Afriky a Ázie, nie je dostatočne kvalitná na to, aby ju mohli bez ďalšieho spracovania poslať na Ukrajinu.

V niektorých prípadoch musí holding doplniť chýbajúce komponenty z vlastnej výroby a inokedy treba kusy opraviť. „Každý týždeň sa cena zvyšuje a sú veľké problémy s komponentmi,“ povedal Strnad. „Nie je to ľahká práca.“

Zdôraznil však, že česká iniciatíva zostáva „na dobrej ceste“ a že CSG je odhodlaná dodať pridelenú časť dodávok.

Vojna na Ukrajine prispela k prudkému nárastu cien nábojov mimo štátov NATO, lebo v Európe nie sú žiadne voľné muničné ani výrobné kapacity. „Výrobné kapacity sú vonku. Ale nie v Európe,“ povedal Tomáš Kopečný, český vyslanec pre obnovu Ukrajiny. „Existujú jednociferné milióny nábojov, o ktoré súťažíme [s Ruskom]. Jediné, čo na to potrebujeme, sú zodpovedajúce financie.“

Strnad poznamenal, že európski výrobcovia munície majú objednávky na nasledujúcich osem rokov, v závislosti od typu dielcov, aj keď „všetci zvyšujeme kapacity“.

Prihlásilo sa 18 štátov, peniaze poslali len štyri

Prvú dávku desaťtisícov kusov nábojov 155-milimetrového kalibru Ukrajine dodajú v júni, uviedol český premiér Petr Fiala.

Ministerka obrany Jana Černochová však v stredu priznala, že k českej muničnej výzve sa prihlásilo 18 štátov, ale peniaze poskytli iba štyri z nich. Vyzvala západných spojencov, aby si splnili svoje záväzky spojené s podporou Ukrajiny.

„Ak niektoré krajiny podpísali memorandum, ale zatiaľ neposlali finančné prostriedky, nemôžeme v akvizíciách pokračovať. Je to tak trochu apel na tie vlády, ktoré už podpísali memorandá, aby peniaze poslali,“ uviedla členka českého kabinetu za ODS. 

Spomedzi 18 krajín prostriedky na delostrelecké náboje pre Ukrajinu zatiaľ poskytli Dánsko, Portugalsko, Kanada a Holandsko. Ako posledná sa k výzve pripojila Litva, ktorá prisľúbila príspevok vo výške 35 miliónov eur.

„Ak máte hotovosť na to, aby ste urobili predplatbu rýchlejšie ako Rusi, tak výrobky idú na ukrajinskú stranu. Ak nemáte hotovosť na účte, potom to niekedy ide Rusom," skonštatoval Kopečný.

(est, ft)

  |  

Česko je spoľahlivým a veľmi ceneným a silným partnerom NATO, vyhlásil generálny tajomník Aliancie

Česko je spoľahlivým a veľmi ceneným a silným partnerom NATO, vyhlásil generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg na neformálnom stretnutí ministrov zahraničia NATO v Prahe. Zároveň vyzdvihol rolu českej muničnej iniciatívy vo vojne na Ukrajine.

Stretnutie označil Stoltenberg za dôležité v príprave na júlový samit vo Washingtone. „Bude to veľmi dôležitá chvíľa v príprave na nadchádzajúci samit NATO vo Washingtone, kde sa budeme venovať spoločnej bezpečnosti, posilnení spolupráce s partnermi, a tiež posilnení podpory Ukrajine,“ priblížil.

Zdôraznil, že Kyjev sa statočne bráni, ale výzvy sú čoraz väčšie. Dodal, že Ukrajina môže zvíťaziť len s podporou spojencov. Na júlovom samite sa preto bude rozhodovať o koordinácii ďalšej pomoci vrátane výcviku či finančnej podpory.

Témou však bude aj spolupráca s partnermi v Indopacifiku predovšetkým v potieraní kyberhrozieb.

Česko si je podľa premiéra Fialu vedomé svojho záväzku voči Aliancii a kolektívnej obrane. Zopakoval, že do muničnej iniciatívy sa v tejto chvíli naplno zapojilo 15 krajín, ktoré prisľúbili finančné prostriedky vo výške 1,6 miliardy eur.

„Prvé dodávky munície môžu Ukrajinci očakávať už v nadchádzajúcich dňoch. A od júna budú pravidelne každý mesiac na Ukrajinu v rámci tejto iniciatívy prúdiť desaťtisíce kusov delostreleckej munície,“ spresnil Fiala.

Dodal, že Česko podporuje väčšiu úlohu štátov EÚ v Aliancii. „Sme si istí, že Európa by mala prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju obranu v rámci NATO, ale ČR podporuje jedine také kroky, ktoré investíciou do európskej obrany posilňujú európsky pilier NATO a väzbu, na ktorej je NATO postavené,“ spresnil.

(tasr)

  |  

Pred pražskou centrálou PPF sa pre situáciu okolo Markízy zhromaždilo asi dvadsať ľudí

Pred pražskou centrálou PPF sa pre situáciu okolo Markízy zhromaždilo asi dvadsať ľudí. Odovzdali otvorený list Renáte Kellnerovej, šéfke skupiny, ktorá televíziu vlastní.

V liste poukazujú na situáciu v slovenskej televízii Markíza, kde podľa niektorých jej zamestnancov prebieha boj o redakčnú nezávislosť. Poukazujú na tlak zo strany politikov aj samotného vedenia televízie. Vlastníkom televízie je práve česká investičná skupina PPF, ktorá má na Slovensku významné obchodné záujmy a získava verejné zákazky.

(deník n)

  |  

Rusko nezaútočí na NATO, povedal maďarský premiér Viktor Orbán

Rusko nezaútočí na NATO, povedal maďarský premiér Viktor Orbán v rozhovore pre českú internetovú televíziu XTV. Podľa neho to nie je „racionálny predpoklad“.

Rozhovor bude odvysielaný až v piatok, no v dva a pol minútovej upútavke relácie Orbán vyjadril maďarský postoj vo vzťahu k rusko-ukrajinskej vojne.

Maďari sa podľa neho domnievajú, že ide o vojnu medzi dvoma slovanskými národmi, ktorú by Európania nemali vnímať ako svoju vlastnú a nemali by sa do nej zapájať.

„Som presvedčený, že aj Rusi budú mať problém poraziť ukrajinskú armádu. Preto predstava, že Rusi zaútočia na NATO, na ktorýkoľvek členský štát NATO, nie je racionálny predpoklad. NATO je tisíckrát silnejšie ako Ukrajina. Nikto sa neodváži zaútočiť na NATO,“ podčiarkol Orbán.

Maďarský ministerský predseda v tomto rozhovore rozpráva úplne iným tónom než v rozhovore pre maďarský kanál Patrióta na platforme YouTube pred pár dňami, v ktorom súčasné obdobie označil za „potenciálnu predsieň tretej svetovej vojny“ a svoju úlohu vnímal v „zabránení účasti NATO vo vojne“, pripomína maďarský portál Telex.

(telex.hu, tasr)

  |  

Vojna Izraela proti hnutiu Hamas bude v rokoch 2023 až 2025 stáť 253 miliárd šekelov

Vojna Izraela proti hnutiu Hamas bude v rokoch 2023 až 2025 stáť približne 63 miliárd eur (253 miliárd šekelov). Na konferencii na Vysokej škole akademického manažmentu o tom informoval guvernér izraelskej centrálnej banky Amir Jaron.

Guvernér tiež upozornil, že náklady na bezpečnosť a civilnú vojnu sú „značné“ a predstavujú rozpočtovú záťaž. Okrem toho sa očakáva, že budúci bezpečnostný rozpočet bude permanentne rásť a bude mať makroekonomický vplyv, dodal.

Jaron tiež varoval pred poskytnutím bianko šeku armáde.

„Prosperujúce hospodárstvo si vyžaduje bezpečnosť a bezpečnosť si vyžaduje prosperujúce hospodárstvo. Preto by vojna nemala so sebou priniesť bianko šek na trvalé výdavky na obranu a treba nájsť vhodnú rovnováhu,“ povedal Jaron.

Z rozpisu najnovšieho odhadu vojnových nákladov vyplýva, že takmer polovica vojnových výdavkov, teda 118 miliárd šekelov (približne 29,3 miliardy eur), bude potrebná na pokrytie potrieb obrany krajiny a ďalších 38 miliárd šekelov (asi 9,5 miliardy eur) na civilné výdavky do roku 2025 vrátane nákladov na evakuáciu civilistov a zabezpečenie bývania pre evakuovaných.

Centrálna banka očakáva ďalších 35 miliárd šekelov (8,72 miliardy eur) ako stratu daňových príjmov v dôsledku vojny a 23 miliárd šekelov (asi 5,73 miliardy eur) na kompenzáciu priamych vojnových škôd.

Ďalších deväť miliárd šekelov (približne 2,24 miliardy eur) očakávaných výdavkov predstavujú úrokové platby, keďže sa zvyšuje úroveň štátneho dlhu a stúpajú náklady na pôžičky.

(times of israel, reuters)