V bývalej britskej kolónii Hongkong, ktorá prešla pod správu Číny v roku 1997, sa očakávajú oslavné zhromaždenia toho dátumu, uviedla vo svojej správe agentúra Reuters. Cestu vedúcu na pekinské Námestie nebeského pokoja v utorok lemovali kontrolné stanovištia a rady policajných vozidiel, uviedla agentúra AP. V posledných dňoch pred výročím bolo posilnené hliadkovanie aj na viacerých cintorínoch v Pekingu, kde sú pochované obete udalostí na Námestí nebeského pokoja. Policajti v civile sa už niekoľko dní pohybujú aj v univerzitných štvrtiach v Pekingu a monitorujú situáciu, napísala na svojom webe rozhlasová stanica RFI.

Zásah proti prodemokratickým protestom spred 35 rokov zostáva v Číne citlivou a tabuizovanou témou. Aj hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning v pondelok na brífingu k žiadosti novinára o komentár k 35. výročiu bez ďalších podrobností uviedla len to, že "čínska vláda už dávno dospela k jasnému záveru o politických nepokojoch, ktoré sa odohrali koncom 80. rokov".

Asociácia Matky z Námestia nebeského pokoja, ktoré združuje preživších a rodiny obetí represií, vo vyhlásení k výročiu kritizovala pretrvávajúce mlčanie vedenia krajiny k tejto téme i to, že v internetovom vydaní Stručných dejín komunistickej strany v Číne sa píše, že tragickú udalosť spôsobilo študentské hnutie v roku 1989.

Cenzúra o udalostiach

Táto téma je v čínskej spoločnosti silne cenzurovaná a všetky zmienky alebo odkazy na sociálnych médiách sú mazané. V aplikáciách na odosielanie správ a v sociálnych médiách ako sú WeChat a Douyin podľa diskutérov i skúseností spravodajcov agentúry Reuters nebolo možné, aby si používatelia zmenili svoje profilové obrázky. Tí diskutéri na sociálnych sieťach, ktorí chcú cenzúru zmiasť, začali používať namiesto 4. júna ako dátum 35. máj. Funkcia chatu veľmi populárnych online hier, ako napríklad Honor of King, Identity V či Three Kingdoms, je v dnešný deň deaktivovaná.  

Demonštrácie za dodržiavanie základných ľudských práv sa na námestí Tchien-an-men konali od 15. apríla do 4. júna 1989. Odhaduje sa, že tisíce vojakov a ozbrojených policajtov sa valilo s tankami a obrnenými vozidlami a strieľali do davu ľudí, ktorí sa tlačili na námestí. Ich potlačenie armádou a políciou si podľa odhadov vyžiadalo od 1000 do 10-tisíc obetí na životoch. Podľa Čínskeho Červeného kríža zahynulo počas masakry na Námestí brány nebeského pokoja 2 000 – 3 000 ľudí.

Čína oficiálne priznáva len zhruba tri stovky obetí. Tieto protesty vyprovokovala smrť bývalého generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny Chu Jao-panga (15. apríla 1989). Akcie na pamiatku tohto reformného politika veľmi rýchlo prerástli do manifestácií za prehĺbenie demokratických zmien, za slobodu prejavu, tlače a potieranie korupcie, pričom protestné zhromaždenia sa rozšírili aj do ďalších miest.

Taiwanský prezident nechce dopustiť zabudnutie   

Udalosti si pripomenul aj Tchaj-pej. Taiwanský prezident Laj Čching-te v utorok pri príležitosti 35. výročia potlačenia protestov na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) povedal, že vyvinie úsilie, aby táto spomienka pretrvala navždy. Tiež sľúbil pomoc všetkým, ktorým záleží na čínskej demokracii, "pretože toto nám pripomína, že demokracia a sloboda neprichádzajú ľahko," uviedol Laj na sociálnej sieti. Na autokraciu je podľa jeho slov potrebné reagovať slobodou a šíreniu autoritárstva musíme čeliť s odvahou.

Spomienka na 4. júna 1989 podľa prezidenta nikdy nezmizne. Armáda v tento deň rozohnala tisíce ľudí, ktorí na námestí Tchien-an-men už šesť týždňov požadovali demokratizáciu krajiny. Taiwan si túto tragickú udalosť každoročne pripomína.

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia napriek tomu, že tento ostrov má od roku 1949 nezávislú vládu. Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne, pričom na dosiahnutie tohto cieľa nevylúčil ani použitie vojenskej sily.

(reuters, associated press, tasr, rfi, kul)