Preskočiť na obsah
  |  

Izrael podpísal s USA dohodu o nákupe ďalších 25 bojových lietadiel F-35

Izrael podpísal s USA dohodu o nákupe ďalších 25 bojových lietadiel F-35 v hodnote troch miliárd dolárov. Nákup, schválený izraelskou vládou už minulý rok, bude financovaný z amerického vojenského rozpočtu určeného pre Izrael, pričom prvé stroje mali dodať v roku 2028.

Potom bude mať Izrael celkovo 75 stíhačiek F-35.

Lockheed Martin a Pratt & Whitney, americké firmy zodpovedné za výrobu týchto lietadiel, súhlasili zapojiť do výrobného procesu aj izraelské zbrojovky. Izrael bol prvou krajinou mimo USA, ktorá F-35 získala a taktiež prvou, ktorá ich použila v boji, a to v máji 2018. V Izraeli sú tieto stroje známe pod hebrejským menom Adir (Mocný).

F-35 tvoria základ izraelského letectva, ktoré okrem nich prevádzkuje aj desiatky až stovky ďalších amerických stíhačiek, vrátane modelov F-15 Eagle a F-16 Fighting Falcon.

(times of israel)

  |  

Prieskum: Hlas by skončil len tesne pred Republikou. KDH na hranici zvoliteľnosti

Smer získava po atentáte na svojho predsedu Roberta Fica nových voličov. Progresívne Slovensko, ktoré dlhodobo vedie v prieskumoch k eurovoľbám, už naopak nový elektorát nezískava.

Z počiatočných 17,3 percenta podpory na začiatku mája Smer posilnil až na 22,1 percenta, čím sa priblížil k Progresívnemu Slovensku, ktoré má 23,2 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry NMS Market Research pre Sme.

Model NMS predpovedá, že v europarlamente by mohlo mať zastúpenie šesť strán, každá s podporou aspoň päť percent voličov. Tretí by skončil Hlas-SD s 11,9 percentami, ktorý vedie len tesne pred Republikou s 11 percentami. Do europarlamentu by sa mohla dostať aj SaS so 6,4 percentami a KDH s piatimi percentami podpory.

Potrebné kvórum by neprekročila maďarská Aliancia s 3,7 percentami, Demokrati s 3,3 percentami. Bez mandátu by ostalo aj hnutie Slovensko a koaličná SNS s 3,2, respektíve 3,1 percentami.

Stranu Zdravý rozum by podporilo 1,9 percenta voličov a Kresťanskú úniu 1,2 percenta.

(sme, mm)

  |  

Slovinský parlament uznal palestínsky štát

Slovinský parlament uznal palestínsky štát napriek opozičnému návrhu na odklad hlasovania.

Parlament návrh schválil hlasovaním v pomere 52:0, stredopravicová opozícia hlasovanie bojkotovala. Slovinské rozhodnutie prišlo niekoľko dní po tom, ako Španielsko, Nórsko a Írsko uznali štátnosť Palestíny, čo Izrael odsúdil.

"Teší ma, že Slovinská republika uznala Palestínu ako nezávislý štát a bude tak môcť poskytnúť Palestínčanom ešte dôveryhodnejšiu pomoc na ich neľahkej ceste k skutočnej nezávislosti a rovnoprávnosti v medzinárodnom spoločenstve," reagovala bezprostredne slovinská prezidentka Nataša Pircová Musarová.

Palestínsky štát predtým oficiálne uznalo len sedem členov 27-člennej EÚ. Päť z nich sú krajiny bývalého východného bloku, ktoré oznámili uznanie v roku 1988, rovnako ako Cyprus pred vstupom do EÚ. Švédsko uznalo štátnosť Palestíny v roku 2014, pripomína AP.

Slovinská vláda ešte minulý týždeň schválila návrh na uznanie palestínskeho štátu a poslala ho parlamentu na konečné schválenie, ktoré je potrebné na to, aby rozhodnutie nadobudlo platnosť.

Najnovšie kroky vedúce k uznaniu palestínskeho štátu zo strany ďalších krajín spôsobujú zhoršenie vzťahov Izraela s EÚ. Palestínsky štát pritom vo svete uznáva už vyše 140 krajín, čo sú viac ako dve tretiny členov OSN, približuje AP.

Samotné Slovinsko oznámilo začatie procesu uznania palestínskeho štátu už začiatkom mája. Napokon sa však rozhodlo v procedúrach počkať, čo zdôvodňovalo vierou v to, že sa situácia týkajúca sa konfliktu v Pásme Gazy zlepší.

(tasr, reuters, ap)

  |  

Tusk označil voľby do EP za kľúčové pre bezpečnosť Poľska

Tusk označil voľby do EP za kľúčové pre bezpečnosť Poľska. Tisíce jeho podporovateľov sa v utorok zišli vo Varšave.

"Každý deň sa všetci sústredíme... aby bolo Poľsko silné, aby bola silná Európa, aby boli jednotní Poliaci aj Európa, pretože to je jediný spôsob, ako sa vyhnúť vojnovej dráme na našom území," povedal poľský premiér Donald Tusk davu na varšavskom Hradnom námestí. Zhromaždenie sa uskutočnilo na 35. výročie demokratických parlamentných volieb, v ktorých komunistická vláda prišla o moc v Poľsku.

V čase zúriacej vojny na Ukrajine a migračnej krízy na poľsko-bieloruských hraniciach majú podľa Tuska Poliaci vo voľbách do EP na výber medzi bezpečnou budúcnosťou a nebezpečnejšími vyhliadkami v prípade víťazstva strany Právo a Spravodlivosť (PiS), ktorá je známa svojimi konfliktami s Bruselom.

Opozičná strana PiS, ktorej sa vlani nepodarilo zostaviť vládu napriek víťazstvu vo voľbách, tvrdí, že Tusk je podriadený Nemecku. Premiéra obviňuje z pokrytectva, pretože ako opozičný politik kritizoval tvrdú politiku PiS voči migrantom na hraniciach s Bieloruskom, no po prevzatí moci zaviedol podobné opatrenia.

(tasr, reuters)

  |  

Biden povedal, ako vidí mier na Ukrajine: To neznamená členstvo v NATO

Americký prezident Joe Biden povedal, že mier na Ukrajine znamená zabezpečiť, aby Rusko nikdy nemohlo okupovať Ukrajinu. Podľa jeho názoru na to ale členstvo Ukrajiny v NATO nie je potrebné.

"Máme s nimi rovnaký vzťah ako s inými krajinami, ktorým dodávame zbrane, aby sa mohli v budúcnosti brániť. Ale ja som bol ten, kto povedal, že nie som pripravený podporovať NATO-izáciu Ukrajiny," dodal Biden.

Na časy, keď navštívil Ukrajinu v pozícii senátora i viceprezidenta, si zaspomínal takto: "Bola tam značná korupcia. To bola okolnosť, ktorá naozaj všetko sťažila."

Zdôraznil však, že Západ by nemal dopustiť pád Ukrajiny, pretože by to znamenalo nestabilitu pre všetky krajiny na hraniciach Ruska, Balkánu a Bieloruska.

Americký prezident tiež poprel tézu, že NATO je na šmykľavom svahu k vojne s Ruskom tým, že pomôže Ukrajine: "Nie, budeme stáť na klzkej ceste k vojne, ak neurobíme nič pre Ukrajinu."

(ukrajinská pravda, time)

  |  

V Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach zasahovali hasiči z dôvodu zadymenia

KOŠICE - V Detskej fakultnej nemocnici (DFN) v Košiciach zasahovali hasiči. Pre TASR to potvrdil hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Košiciach Jozef Bálint s tým, že dôvodom bolo zadymenie a na mieste bolo desať príslušníkov HaZZ s tromi kusmi hasičskej techniky.

"Išlo o dymenie elektroinštalácie na oddelení Kliniky detí a dorastu oddelenia B. Všetci pacienti boli evakuovaní podľa požiarno-evakuačného plánu nemocnice a sú mimo nebezpečenstva. Všetko prebehlo pokojne, hasiči pomaly odchádzajú," uviedla pre TASR hovorkyňa nemocnice Zuzana Baníková.

Dodala, že prevádzka oddelenia bude obnovená až po revízii.

Dôvodom zásahu bolo zadymenie. Foto: TASR/ František Iván

(tasr)