Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Najväčší odlev voličov v eurovoľbách hrozí hnutiu Slovensko a SNS

Prieskum: Najväčší odlev voličov v eurovoľbách hrozí hnutiu Slovensko a SNS, vyplýva to z telefonického prieskumu agentúry SCIO, ktorý prebiehal od 24. mája do 2. júna na vzorke tisíc respondentov.

Z porovnania odpovedí o tom, koho účastníci prieskumu volili v parlamentných voľbách v septembri 2023 a koho chcú voliť vo voľbách do EP, vyplynulo, že 40 percent elektorátu SNS má v úmysle voliť Smer, ďalších 20 percent plánuje dať svoj hlas hnutiu Republika a 20 percent sa chystá opätovne voliť národniarov.

Desať percent voličov SNS z parlamentných volieb chce v eurovoľbách voliť Hlas a päť percent respondentov uviedlo iné politické subjekty. Päť percent nechcelo uviesť, koho bude voliť.

Podobne je na tom aj hnutie Slovensko (bývalé OĽaNO), ktoré plánuje voliť 42 percent jeho voličov z parlamentných volieb. Vyše polovica jeho elektorátu má však v úmysle voliť iné politické subjekty.

Viac než 26 percent z nich chce dať vo voľbách do EP hlas hnutiu Progresívne Slovensko, 21 percent chce voliť SaS, a viac než desať percent má v pláne hlasovať za stranu Demokrati.

„Opačnej situácii čelí hnutie Republika, ktoré okrem svojich vlastných voličov z volieb do NR SR, ktorých má najvernejších zo všetkých politických strán, zbiera vo veľkom aj voličov Smeru, Hlasu a SNS. To jeho preferencie oproti výsledku vo voľbách do NR SR takmer zdvojnásobuje,“ vraví zakladateľ a hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.

Doplnil, že verný elektorát má aj hnutie Progresívne Slovensko, ktoré plánuje voliť 91 percent voličov, ktorí ho volili aj v septembri. Okrem toho získava aj nových voličov, napríklad tých, ktorí vo voľbách do NR SR nevolili, teda i prvovoličov.

(sita)

  |  

Eštok: Pripravované opatrenia v rámci „lex atentát“ by mala vláda riešiť na budúci týždeň

Pripravované opatrenia v rámci „lex atentát“ by mala vláda riešiť na budúci týždeň, avizoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) pred zasadnutím bezpečnostnej rady a vlády.

„Dnes sa iba otvorí debata v rámci vecí a opatrení, ktoré chystáme. Podľa toho, čo ja viem, bude to budúcotýždňová vláda, ktorá už bude riešiť konkrétne aj legislatívne návrhy,“ uviedol minister. Dodal, že s koaličnými partnermi si chcú veci najskôr prediskutovať. Je skôr za dobré ako rýchle opatrenia.

Načrtol, že obmedzenia týkajúce sa miesta protestov by sa mohli týkať toho, aby boli chránené obydlia ústavných činiteľov, prípadne opozičných predstaviteľov. „Aby sa tak ako v minulosti nestávali veci, že sa pred domami politikov stavajú šibenice, vynášajú rakvy a podobne,“ povedal.

Koordinovať postup v prípade zabezpečenia sídiel najvyšších ústavných činiteľov by mal dostať rezort vnútra. Podľa šéfa rezortu sa pracuje s okruhom budov, ktoré sa spomínali aj v minulosti.

Napríklad Národná rada SR vlastní podľa neho vilu. Zvyšok sa komunikuje s úradom spadajúcim pod ministerstvo zahraničných vecí.

Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) upozornil, že na začiatku nového týždňa by súhrn opatrení mala spresniť koaličná rada. „Všetci prichádzame s nejakou predstavou, je potrebné si to nejako prefiltrovať a dohodnúť sa na tom, čo bude mať podporu všetkých,“ uviedol.

Priznal, že SNS nie je ochotná znižovať výrokovú imunitu poslancov. „Ak by sa táto výroková imunita mala ešte znížiť, tak to ju potom zrušme úplne,“ mieni vicepremiér.

(tasr)

  |  

V Nemecku nožom zaútočili na politika z Alternatívy pre Nemecko

Na komunálneho politika strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) v utorok pred jedenástou večer zaútočili nožom v meste Mannheim. Politik utrpel zranenia a páchateľa zadržali.

Polícia až v stredu ráno oficiálne potvrdila, že vykonala policajný zákrok. Podľa vyhlásenia okresnej organizácie AfD sa incident odohral v blízkosti tržného námestia, kde politik údajne prichytil pri čine osobu, ktorá tam strhávala plagáty. Po konfrontácii ho táto osoba napadla nožom. Momentálne sa nachádza v nemocnici.

Útok sa odohral len pár dní po tom, čo na mannheimskom námestí nožom zaútočil zrejme islamisticky motivovaný muž. Incident si vyžiadal život jedného policajta.

(tasr, dpa)

  |  

Exšéfku Krajského súdu v Žiline Evu Kyselovú oslobodili spod obžaloby

Najvyšší súd potvrdil oslobodenie exšéfky Krajského súdu v Žiline Evy Kyselovej spod obžaloby v korupčnej kauze. Odvolací senát zamietol odvolanie prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku Špecializovaného trestného súdu zo septembra 2022.

(tasr)

  |  

Výstavba bytov sa začiatkom roka 2024 spomalila

Výstavba bytov sa na začiatku tohto roka spomalila. Počet dokončených bytov v prvom štvrťroku 2024 medziročne klesol o 10 percent.

Skolaudovalo sa 4 118 bytov, čo je najmenej od 1. štvrťroka 2022. Medziročne klesla aj rozostavanosť bytov. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Pokles v porovnaní s minulým rokom zaznamenalo celkovo päť z ôsmich krajov Slovenska. Najvýraznejší medziročný úbytok kolaudácií domov a bytov bol v Banskobystrickom a Prešovskom kraji (o vyše 30 percent). V Trnavskom a Trenčianskom kraji išlo o úbytok viac ako 10 percent. Medziročný mierny prírastok dokončených bytov zaznamenali len dva kraje, a to Nitriansky a Žilinský.

V Bratislavskom kraji bol pokles dokončených bytov oproti minulému roku len mierny (o 1,8 percenta). Aktuálny počet dokončených bytov v tomto kraji bol však o necelú pätinu pod číslami z predkovidového obdobia, vyplynulo z údajov štatistikov.

V prvom kvartáli 2024 sa spomalil aj začiatok výstavby nových bytov. Celkovo sa začalo stavať 3850 bytov, čo bolo podľa úradu najmenej od 1. štvrťroka 2018. Počet vydaných stavebných povolení na výstavbu bytov bol o štvrtinu nižší ako pred rokom a o takmer deväť percent zaostával aj za päťročným predpandemickým priemerom. Z celkového počtu začatých bytov mierne prevažovali rodinné domy, ich podiel bol 54 percent.

Počet začatých bytov v piatich z ôsmich krajov Slovenska medziročne klesol, v troch krajoch však dynamickejšie rástol. Vývoj sa pohyboval od poklesu o takmer 70 percent v Bratislavskom kraji až po rast o 76 percent v Žilinskom kraji. Podobne vysoká rozkolísanosť sa prejavovala aj v porovnaní s predpandemickým obdobím, keď bratislavský región registroval prepad o 43 percent, zatiaľ čo žilinský si pripísal nárast o 75 percent.

Ku koncu marca 2024 bolo na Slovensku rozostavaných viac ako 79-tisíc bytových jednotiek, čo bolo mierne menej ako pred rokom, no súčasne o 12 percent viac ako pred pandémiou. Počty bytov a domov vo výstavbe medziročne rástli len v Žilinskom a Prešovskom kraji, v ostatných krajoch klesli. V porovnaní s predpandemickým priemerom bola rozostavanosť vyššia v šiestich krajoch a nižšia v dvoch, a to Bratislavskom a Košickom kraji.

(tasr)

  |  

Obľúbený Staroturiansky jarmok láka pestrým programom. Vystúpi aj slovenská legenda

STARÁ TURÁ – Počas Staroturianskeho jarmoku, ktorý sa bude konať 14. a 15. júna, ožije centrum mesta bohatou kultúrnou nádielkou, remeselnou zónou a gastro stánkami s jarmočnými špecialitami.

Počas prvého dňa sa na pódiu postupne vystriedajú domáci folkloristi, žiaci ZUŠ Stará Turá, CVČ Stará Turá a Ľudová hudba Polun. Program obohatí aj chodúľová šou a vystúpi kapela MF z Nového Mesta nad Váhom. V podvečer sa jarmočníci môžu tešiť na vystúpenie skupín Vrbovskí víťazi a Polemic. Piatok uzavrie o 22:00 Lucie revival.

Sobotňajší program otvoria DH Opatovanka a hudobné zoskupenie Duo Trend. Interpretáciu ľudovej hudby s modernými prvkami prinesie Hudobná skupina Huncúti.

Pódiovú scénu obohatí aj úspešný Klub športového aerobicu, Wu – Shu centrum Stará Turá a blues-rocková kapela RockArea z Trenčína. Zlatým klincom dvojdňového kultúrneho programu bude koncert speváka, skladateľa a hudobného producenta Pavla Hammela.

(Zdroj: Dom kultúry Javorina)

Pozvánka na Staroturiansky jarmok