Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Každá štvrtá firma už zaradila do vozového parku aj ojazdené auto

Slovenské spoločnosti už začínajú zaraďovať do svojich flotíl aj ojazdené autá. Približne každá štvrtá firma má vo svojom vozovom parku auto "z druhej ruky".

Ďalších 46 percent podnikov uvažuje nad takýmto krokom v najbližších troch rokoch. Vyplýva to z Barometra mobility a flotily 2024, ktorý uskutočnila leasingová spoločnosť Arval v krajinách po celom svete. Na Slovensku sa do neho zapojilo 250 spoločností.

"Celkovo tak 72 percent spoločností na Slovensku používa ojazdené auto alebo uvažuje o zaradení takéhoto typu vozidiel do svojho vozového parku v blízkej budúcnosti," skonštatoval generálny riaditeľ Arval Slovakia Marian Burian.

V porovnaní s európskym priemerom slovenské firmy vo využívaní ojazdených áut zaostávajú, keďže 41 percent európskych spoločností už má vo svojom vozovom parku ojazdené vozidlo a ďalších 42 percent o takomto kroku uvažuje v najbližších troch rokoch.

Pre porovnanie, v Českej republike 22 percent firiem využíva auto z druhej ruky a ďalších 54 percent o tom uvažuje. V Poľsku je to 24 percent a 53 percent takýto krok zvažuje. "Spoločnostiam môže rozhodnutie siahnuť po ojazdenom aute šetriť financie a zároveň môžu takýmto krokom podporovať zodpovedné správanie voči životnému prostrediu," dodal Burian.

Nižší vplyv na životné prostredie motivuje majiteľov firiem aj vo využívaní automobilov na alternatívny pohon. Z prieskumu vyplýva, že takmer každá tretia spoločnosť na Slovensku už v súčasnosti používa takéto auto s alternatívnou technológiou a 14 percent o takomto kroku uvažuje v najbližších troch rokoch. Aj v tomto parametri však slovenské firmy zaostávajú za európskym priemerom, keďže v Európe už 59 percent podnikov takéto vozidlo používa a ďalších 18 percent o tom uvažuje.

"V prípade osobných automobilov manažéri vozových parkov naďalej uprednostňujú plug-in hybridy a stopercentne elektrické modely áut pred hybridmi," priblížil Burian. Hlavným dôvodom prechodu na alternatívne technológie je pre firmy ich nižší vplyv na životné prostredie, zníženie nákladov na palivo a zlepšenie imidžu spoločnosti.

V prípade prechodu na 100 percent elektrické automobily považujú slovenské firmy za najväčšie prekážky nedostatok nabíjacích miest, či už doma u zamestnancov alebo v kanceláriách a tiež vo verejnej sfére. Ďalším dôvodom je podľa spoločností aj kúpna cena takýchto áut.

Slovenské spoločnosti tak v nasledujúcich troch rokoch očakávajú, že ich vozové parky osobných áut zostanú prevažne na benzínovom alebo naftovom základe, až 89 percent, čo je oveľa viac ako v Európe, kde je to 58 percent. V prípade ľahkých úžitkových vozidiel bude vozový park podľa odhadu firiem v najbližších troch rokoch až z 94 percent poháňaný benzínom alebo naftou. Pre porovnanie, európsky priemer je 71 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Španielsko čelí epidémii pornografie zameranej na maloletých

Španielska vláda navrhla zákon na ochranu detí pred online hrozbami. Legislatíva zahŕňa virtuálne obmedzenia pre zločincov, vyšší vek na založenie si účtov na sociálnych sieťach či zdravotné prehliadky pre tínedžerov s cieľom odhaliť súvisiace emocionálne poruchy.

Obavy verejnosti vzrástli po sérii prípadov sexuálneho násilia a zneužívania spojených s používaním internetu. Premiér Pedro Sánchez povedal, že Španielsko čelí „epidémii“ pornografie zameranej na maloletých. Až približne 25 percent detí do dvanásť rokov a 50 percent z detí do pätnásť rokov bolo vystavených tejto online hrozbe.

Španielska vláda už úplne zakázala používanie mobilných telefónov na základných školách a od stredných škôl požadovala, aby odôvodnili ich používanie na vzdelávacie účely. Vláda tvrdí, že priemerný vek, keď deti dostanú svoj prvý mobil, je jedenásť rokov.

(sita)

Minúta  |  

Podpora ubytovania pre utečencov z Ukrajiny by po novom mala byť adresnejšia

Podpora ubytovania pre utečencov z Ukrajiny by po novom mala byť od júla dlhodobo udržateľná a adresnejšia. Vyplýva to z novely zákona o azyle, ktorú v stredu schválila s pripomienkami vláda. Kabinet zároveň odobril, aby bola novela prijatá v rámci skráteného legislatívneho konania.

Súčasný model podpory Ukrajincov je totiž podľa ministerstva vnútra poskytovaný širokému okruhu odídencov, čo je z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Taktiež je podľa rezortu žiaduce, aby sa odídenci čo najskôr zaradili do bežného života a podieľali sa na zabezpečovaní základných životných potrieb aj z vlastných zdrojov.

Podľa novej právnej úpravy bude môcť byť v azylovom zariadení ubytovaný odídenec najviac 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska. „Z dôvodu jednoznačnosti sa v prechodnom ustanovení určuje, že do doby 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska sa započítava aj doba poskytovania dočasného útočiska pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, teda do 30. júna 2024,“ zdôrazňuje materiál.

Odídenec, ktorému z akéhokoľvek dôvodu status dočasného útočiska zanikne a následne oň opätovne požiada, už podľa ministerstva vnútra nebude môcť bezodplatné ubytovanie využiť.

Odídenec, ktorý je definovaný ako zraniteľná osoba, môže byť v zariadení ubytovaný najviac šesť mesiacov, pričom sa ubytovanie môže opakovane predĺžiť. Do tejto kategórie spadá osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov, osamelý rodič, ktorý sa stará o dieťa do piatich rokov veku, alebo fyzická osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu, a dieťa do piatich rokov takejto osoby.

Rovnako po dobu 120 dní má byť štátom vyplácaný aj príspevok pre ubytovateľov odídencov. Predmetné obmedzenie sa však netýka zraniteľných osôb. Súkromné ubytovanie však musí podľa novely naďalej spĺňať minimálne požiadavky podľa príslušných predpisov.

„Príspevok sa naďalej bude poskytovať za noc ubytovania odídenca, najviac v sume ustanovenej nariadením vlády,“ dodal dokument.

(sita)

Minúta  |  

Michalovčania sa konečne dočkali. Stráňanský most je takmer po roku opäť otvorený

MICHALOVCE - Stráňanský most na Partizánskej ulici,ktorý počas opravy od septembra minulého roka úplne uzatvorili, je znovu v prevádzke. V stredu (5. júna) ho slávnostne otvorili. Na novom zrekonštruovanom moste pribudol aj nový dekoračný prvok v podobe erbu niekdajšej obce Stráňany.

Ako informuje mesto Michalovce na svojej webovej stránke, práce napredovali podľa harmonogramu, nepretržite aj počas zimných mesiacov či nepriaznivého počasia, vďaka čomu dielo dokončili za osem mesiacov. „Všetkým vodičom ďakujeme za ich trpezlivosť a rešpektovanie dopravných obmedzení,“ dodáva radnica. 

„Kolaudačné konanie trvalo šesť dní. Vzhľadom na dôležitosť mosta nikto neprotestoval, všetci dali súhlasné stanovisko a vzdali sa možnosti odvolania, čo skrátilo celý proces," uviedol primátor Michaloviec Miroslav Dufinec.

Rekonštrukciu financovala samospráva z vlastných zdrojov a stála skoro 1,5 milióna eur. Na moste kompletne vymenili nosníky, zhotovili nové chodníkové rímsy. Zrealizovali aj nové odvodnenie mosta a novú konštrukciu vozovky. 

Rieka Laborec kedysi tvorila hranicu medzi mestom Michalovce a obcou Stráňany a zároveň oddeľovala dve uhorské župy. Michalovce patrili do župy Zemplínskej a Stráňany do Užhorodskej. Stráňany boli do roku 1925 samostatnou obcou.

(michalovce.sk, kol)

Minúta  |  

Sedemnásťroční Ukrajinci žijúci v zahraničí sa musia dostaviť zaregistrovať sa na vojenskú službu

Ukrajinské ministerstvo obrany informovalo, že občania žijúci v zahraničí, ktorí dosiahli vek sedemnásť rokov, sa musia vrátiť na Ukrajinu. Dôvodom je ich registrácia na vojenskú službu v územných centrách náboru a sociálnej ochrany.

Prihlásenie sa na vojenskú službu na diaľku cez mobilnú aplikáciu, možné nie je. Ukrajinské pozemné sily uviedli, že tým, ktorí sa nateraz nezaregistrovali, budú zaslané predvolania. Zdôraznili tiež, že ide iba o vojenskú registráciu, ktorá nemá nič spoločné s mobilizáciou.

(ukrajinská pravda)

Minúta  |  

Vzácni hostia z New Yorku navštívili mesto svojich predkov

MYJAVA – Na Myjavu zavítala 15-členná výprava rodiny Gottesmanovcov, ktorá pricestovala až z Brooklynu, aby videla mesto spojené so životom svojich predkov.

Návštevu Myjavy zorganizoval Abraham Gottesman z úcty k svojej 86-ročnej matke Erike, ktorá je preživšou a ako 6-ročnú ju spolu s ďalšími rodinnými príslušníkmi počas druhej svetovej vojny deportovali do nacistického koncentračného tábora.

Aj ona bola účastníčkou návštevy Myjavy a zapísala sa do pamätnej knihy mesta. Jej rodina je priamo spojená s rodinou slávneho bratislavského rabína Chatama Sofera (Moše Schreiber).

Podľa slov pána Abrahama približne v 50. rokoch 19. storočia sa jeho pravnuk Jakov Akiva Sofer oženil s dcérou rabína Shmiela Weissa, obchodníka a filantropa na Myjave. Po smrti Jakovovho otca, rabína Kasava Sofera, pozvali rabína Jakova Akiva do Bratislavy, aby prevzal tunajšiu židovskú komunitu.

On sa však rozhodol zostať na Myjave. Myjavská židovská komunita bola týmto rozhodnutím poctená a miestni obyvatelia boli radi, že majú medzi sebou takýchto vážených ľudí. Svedčia o tom aj hroby rodiny na židovskom cintoríne na začiatku mestskej časti Turá Lúka, ktoré sú v prvom rade (v tom najvyššom) a na ich náhrobných kameňoch sú vyryté najkrajšie chvály.

Pre rodinu Gottesmanovcov bolo cťou pomodliť sa pri hroboch predkov a takto sa s nimi duchovne spojiť. Po návšteve židovského cintorína nasledovala krátka zastávka na mestskom úrade spojená s už spomínaným zápisom do pamätnej knihy a potom sa delegácia presunula ešte k pamätnej tabuli stojacej na mieste zaniknutej myjavskej synagógy.

Tu Gottesmanovci na znak úcty položili kyticu kvetov. Z Myjavy sa rodina Gottesmanovcov presúvala ďalej do Poľska a z nášho kraja odchádzala plná pozitívnych dojmov a vďačnosti.

(Zdroj: mesto Myjava)

Rodina Gottesmanovcov na mieste bývalej myjavskej synagógy. Zdroj: mesto Myjava
Pani Erika Gottesman (86), ktorá prežila holokaust, sa zapisuje do pamätnej knihy mesta Myjava. Zdroj: mesto Myjava
Rodina Gottesmanovcov pred mestským úradom. Zdroj: mesto Myjava

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.