Deň v skratke: Otázniky nad Leyenovou a vakcínami. Smutný pohľad na Bidena

European Commission President Ursula von der Leyen visits Sweden Ursula von der Leyen. Foto: Profimedia.sk

Nemci riešia náhradu za Ursulu von der Leyenovú. Vakcíny proti ochoreniu COVID-19 mohli prispieť k nárastu počtu úmrtí v čase po pandémii. Európska centrálna banka rozhodla o znížení úrokových sadzieb z rekordne vysokých úrovní. A k tomu zopár znepokojivých správ zo sveta. Výber dňa pripravuje Ľuboš Kubín.

Ešte nepoznáme výsledky volieb do Európskeho parlamentu a v Nemecku sa zaoberajú plánom B, ak by bola súčasná šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová neúspešná. To by sa stalo, ak by nezískala dostatočnú podporu v Európskej rade (predsedovia vlád a hlavy členských štátov EÚ). Pri hlasovaní o šéfovi Komisie sa na Rade hlasuje kvalifikovanou väčšinou. Musia byť splnené dve podmienky, že za návrh hlasuje 55% členských štátov, to znamená 15 z 27 členských krajín a návrh podporia členské štáty, ktoré zastupujú najmenej 65% celkového počtu obyvateľov EÚ.

Nemecká politička je stále kandidátka na ďalšiu šéfku Komisie, má podporu CDU a EPP, ale aj Nemecka. Dobré vzťahy nemá s Viktorom Orbánom, kritizuje ju Robert Fico, prekáža aj ďalším politikom, ktorí budú na Európskej rade o jej mandáte hovoriť. Ľahšie to bude mať v Európskom parlamente, ale aj tam sa môže atmosféra po voľbách pozmeniť. Uvidíme.

Web Politico prišiel s dvomi menami, ktoré by nemecká vláda mohla vyslať do Komisie ako náhradu za Leyenovú. Nemuseli by však zastávať post predsedu Komisie.  

V užšom zozname sú podľa niekoľkých nemeckých vládnych predstaviteľov politička strany Zelených Franziska Brantnerová, a Sven Giegold z Aliancie 90/Zelení. Obidvaja sú štátnymi tajomníkmi na ministerstve hospodárstva u Roberta Habecka, predsedu strany Zelených.

Brantnerová je údajne favoritka, Giegold je zasa pravou rukou Habecka. Kandidátkou na post komisára pre zahraničné veci, ktorý v súčastnoti zastáva Josep Borrell, by vraj mohla byť aj zelená šéfka nemeckej diplomacie Annlena Baerbocková. Je ale málo pravdepodobné, že by opustila svoju súčasnú pozíciu na čele rezortu zahraničia.  

Otázka znie, aké by boli rekcie Nemcov, ak by nezískali post predsedu Komisie a ani kreslo šéfa diplomacie EÚ. Ostatné posty v Komisii majú pre ekonomicky najsilnejšiu krajinu Únie malý výtlak a menší politický vplyv.

Vakcíny proti Covidu môžu byť čiastočne zodpovedné za nárast nadmerných úmrtí

Nová štúdia vedcov z Holandska uvádza, že vakcíny proti ochoreniu COVID-19 by mohli byť v obmedzenej miere zodpovedné za nárast nadmerných úmrtí v západnom svete od vypuknutia pandémie. K tomuto záveru dospeli autori z Vrije Universiteit v Amsterdame na základe analýzy údajov zo 47 štátov, v ktorých došlo od roku 2020 k viac ako trom miliónom nadmerných úmrtí, pričom tento trend stále pokračuje.

V štúdii publikovanej v prestížnom vedeckom časopise BMJ Public Health sa píše, že v Európe, USA a Austrálii došlo na vrchole pandémie v roku 2020 k viac ako miliónu nadmerných úmrtí. K vyše 1,2 milióna takýchto úmrtí v roku 2021 a 800-tisíc v roku 2022. Tieto údaje boli porovnané s tým, ako sa zmenila úroveň úmrtnosti v západných krajinách medzi rokmi 2015 a 2019. Vedci čerpali dáta z dvoch globálnych lekárskych databáz WMD a HMD.

Podľa denníka Telegraph experti v štúdii skonštatovali, že „bezprecedentné“ čísla „vyvolali vážne obavy“ a vyzvali vlády, aby podrobne vyšetrili základné príčiny tohto javu vrátane možných poškodení zdravia po očkovaní. Vedci pri svojom výskume tiež zistili výrazné rozdiely v úrovni nadúmrtnosti medzi jednotlivými krajinami a regiónmi. Napríklad Grónsko nezaznamenalo v rokoch 2020 až 2022 žiadne nadmerné úmrtia, čo je trend, ktorý pozorovali aj v Dánsku, Luxembursku, na Novom Zélande, v Kanade a Austrálii. Medzitým sa úroveň nadmernej úmrtnosti prudko zvýšila v mnohých ďalších rozvinutých krajinách vrátane Litvy, Slovenska, Spojených štátov amerických, Česka či Chorvátska.

ECB po piatich rokoch uvoľňuje ekonomike opraty

Európska centrálna banka na štvrtkovom zasadnutí Rady guvernérov vo Frankfurte nad Mohanom rozhodla o znížení úrokových sadzieb z rekordne vysokých úrovní. Rozhodnutie je signálom, že podľa ECB je inflácia už dostatočne utlmená na to, aby sa hospodárstvu mohli aspoň trochu popustiť opraty.

Sadzby sa tak po deviatich mesiacoch držania na dlhodobo najvyššej úrovni vo štvrtok znížia o štvrť percentuálneho bodu.

Uvoľnenie menovej politiky Európskou centrálnou bankou by sa malo postupne pretaviť aj do znižovania úrokových sadzieb komerčnými bankami. To by malo platiť na jednej strane pre vklady, ktoré nebudú úročené tak výhodne ako doteraz, no na druhej strane by sa to malo odzrkadliť aj v podobe dostupnejších hypoték, spotrebných pôžičiek či rôznych úverov pre firmy.

Niekoľko znepokojivých správ zo sveta

Pred dvomi dňami šéf izraelských ozbrojených síl generál Herzi Halevi oznámil, že Izrael sa blíži k rozhodnutiu, či začne vojnu proti Hizballáhu na severe. Hizballáh podniká občasné útoky na izraelské ciele, sever štátu je v osobitnom režime, časť obyvateľstva bola evakuovaná. Vojna to ale stále nie je. Od stredy večera už napätie rastie, konflikt eskaluje a Netanjahu vyhlásil, že Izrael je pripravený na otvorenie nového frontu vojny. Vojna s Hizballáhom by bola na krok od vojny s Iránom, ktorej sa podarilo prednedávnom vyhnúť.

Prezident Biden je vo Francúzsku, kde sa zúčastnil výročia Dňa D vylodenia v Normandii. Jeho stav a vystupovanie budí pozornosť.

Manželka Jill ho v jeden moment odviedla bokom.

Prezidentovi je už zaťažko stáť, ale nevie, či by si mal sadnúť alebo nie. Pôsobí viditeľne unavene.

Vďaka tomu ide úplne bokom, čo prišiel do Francúzska povedať. Aj to však pôsobí naučene a frázovito.

Je to smutný pohľad, americkí prezidenti od vojny sršali energiou, teraz je to inak.

Jednu dôležitú vec ale Biden povedal v rozhovore pre ABC News: americké zbrane podľa neho nemôžu Ukrajinci použiť napríklad na útok na Moskvu či Kremeľ.


Ďalšie články