Prvý krok k lacnejším pôžičkám. ECB po piatich rokoch uvoľňuje ekonomike opraty

Sadzby sa tak po deviatich mesiacoch držania na dlhodobo najvyššej úrovni vo štvrtok znížia o štvrť percentuálneho bodu.

Depozitná sadzba spadne zo štyroch percent na 3,75 percenta, zatiaľ čo sadzba pre hlavné refinančné operácie klesne z 4,5 percenta na 4,25 percenta. Sadzba jednodňovej refinančnej operácie sa zníži z 4,75 percenta na 4,5 percenta.

„Na základe aktualizovaného hodnotenia výhľadu inflácie, dynamiky jadrovej inflácie a sily transmisie menovej politiky je teraz vhodné zmierniť mieru obmedzenia menovej politiky po deviatich mesiacoch udržiavania stabilných sadzieb,“ uviedla Rada guvernérov ECB vo svojom vyhlásení.

Dlhodobo rekordná úroveň

Úrokové sadzby boli v eurozóne dlhodobo na rekordnej úrovni od septembra 2023. Rozhodnutie ECB znamená ich prvé zníženie od septembra 2019, keď sa ešte depozitná sadzba nachádzala v zápornom pásme a sadzba pre hlavné refinančné operácie bola na nule.

Uvoľnenie menovej politiky Európskou centrálnou bankou by sa malo postupne pretaviť aj do znižovania úrokových sadzieb komerčnými bankami. To by malo platiť na jednej strane pre vklady, ktoré nebudú úročené tak výhodne ako doteraz, no na druhej strane by sa to malo odzrkadliť aj v podobe dostupnejších hypoték, spotrebných pôžičiek či rôznych úverov pre firmy.

Zníženie sa čakalo

Analytici oslovení agentúrou Bloomberg toto rozhodnutie takmer jednohlasne predpokladali, pričom to naznačovali aj viacerí členovia Rady guvernérov ECB, ktorá rozhoduje o smerovaní európskej menovej politiky.

Peňažné trhy podľa CNBC plne počítali s tým, že na júnovom zasadnutí sa sadzby znížia o štvrť percentuálneho bodu, pričom akýkoľvek iný výsledok by bol šokom.

Prezidentka Christine Lagardová ešte v máji vyhlásila, že inflácia v dvadsaťčlennej eurozóne je po historickom skoku „pod kontrolou“, a to aj napriek tomu, že tempo rastu cien sa v máji od vytúženej dvojpercentnej hranice vzdialilo, keď medziročná hodnota vzrástla z aprílových 2,4 percenta na 2,6 percenta v máji.

ECB zároveň zvýšila svoje prognózy rastu cien. Uviedla, že inflácia bude v tomto roku v priemere 2,5 percenta, v budúcom roku 2,2 percenta a v roku 2026 by mala byť na úrovni 1,9 percenta.

Zároveň zvýšila svoju prognózu hospodárskeho rastu na tento rok z 0,6 percenta na 0,9 percenta. V budúcom roku očakáva rast o 1,4 percenta a v roku 2026 o 1,6 percenta.

„Napriek pokroku v posledných štvrťrokoch zostávajú domáce cenové tlaky silné, keďže rast miezd je zvýšený a inflácia pravdepodobne zostane nad cieľovou hodnotou aj v budúcom roku,“ uviedla centrálna banka.

K ďalšiemu zníženiu by malo dôjsť ešte v tomto roku

Akým smerom sa bude monetárna politika v rukách ECB ďalej uberať, nie je v tejto chvíli úplne jasné. Názory sú čoraz opatrnejšie v nadväznosti na údaje, ktoré ukazujú vyšší ako očakávaný hospodársky rast, infláciu a rast miezd, píše Bloomberg.

Zatiaľ čo väčšina ekonómov podľa agentúry počítala s tým, že v tomto roku dôjde k celkovo trom zníženiam sadzieb, investori svoje očakávania zredukovali na dve.

Na britských ostrovoch a v zámorí sa zatiaľ o znižovaní sadzieb nehovorí. Hoci európski bankári začali dvíhať sadzby ako poslední, opačný proces odštartovali skôr ako americký Federálny rezervný systém (Fed) či Bank of England, kde boj s rastom cien zatiaľ pokračuje.

Očakáva sa, že americký Fed na budúci týždeň ponechá sadzby na 23-ročnom maxime v pásme 5,25 až 5,5 percenta. Rovnako aj v prípade Bank of England sa považuje za nepravdepodobné, že by na zasadnutí 20. júna znížila úrokové sadzby zo 16-ročného maxima 5,25 percenta.

Lagardová: Ďalšie uvoľňovanie nie je isté

 „Väčšina ukazovateľov základnej inflácie v apríli, teda poslednom mesiaci, za ktorý máme k dispozícii údaje, ďalej klesala, čo potvrdzuje predpoklad, že cenové tlaky sa postupne znižujú,“ uviedla šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov. Upozornila však na to, že inflácia zostáva naďalej vysoká.

„Mzdy stále rastú zvýšeným tempom, čím vyrovnávajú minulý prudký nárast inflácie,“ uviedla Lagardová. Predstihové indikátory však zároveň signalizujú, že rast miezd by sa v priebehu roka mal zmierniť.

Lagardová zdôraznila, že ECB sa vopred nezaväzuje „k nejakej trajektórii úrokových sadzieb“. To znamená, že toto prvé zníženie sadzieb automaticky neznamená, že ECB bude okamžite pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky. Rada guvernérov bude od zasadnutia k zasadnutiu pozorne monitorovať vývoj cien.