Z pozmeňujúcich návrhov poslancov koalície vyplynulo, že by sa mal oproti pôvodným vládnym zámerom tiež navýšiť plat generálneho riaditeľa STVR a predĺžiť jeho funkčné obdobie na šesť rokov.
Šéfka rezortu upozornila na súčasný stav Rozhlasu a televízia Slovenska (RTVS). Tvrdí, že vysielanie postupne strácalo atribúty verejnoprávnosti. "Unifikovali sa tvorba a názory tvorcov, ktoré sa v súčasnom období minimálne líšia od iných komerčných médií hlavného prúdu, a tým sa v podstate vytratil nejaký zmysel, zámery duálneho systému v slovenskom mediálnom priestore," poznamenala.
Nová legislatíva podľa ministerky zlepšuje podmienky pre výkon novinárskej profesie a všetkých tvorcov vo verejnej službe. "Nežiada od nich nič iné len a len objektivitu," dodala. Objektivitu označila za kľúčovú požiadavku verejnoprávnosti. "Mnohí tvorcovia a vedenie súčasnej RTVS na ňu rezignovali," skonštatovala.
Navýšenie mesačnej odmeny a rozsah vysielania
Dušan Jarjabek (Smer-SD) k zákonu podal pozmeňujúci návrh, ktorý okrem iného prináša navýšenie mesačnej mzdy generálneho riaditeľa STVR, mesačnej odmeny člena rady a upravuje aj rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií.
Generálny riaditeľ by mal podľa vládneho návrhu poberať mesačnú mzdu vo výške štvornásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Vlani bola priemerná mzda 1 430 eur. Jarjabek navrhol, aby mzda šéfa telerozhlasu stúpla na päťnásobok. Po novom by teda mala byť 7 150 eur.
Pozmeňujúci návrh tiež stanovuje minimálny rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií. Každé má podľa neho zabezpečiť vysielanie najmenej 20 minút denne. Hovorí aj o povinnosti STVR zabezpečiť podporu regionálnych televíznych a rozhlasových štúdií, a to najmä v Banskej Bystrici a Košiciach.
Poslanec navrhol, aby člen rady STVR, ktorému sa skončilo funkčné obdobie, bol oprávnený vykonávať funkciu až do zvolenia alebo vymenovania nového člena. Predkladatelia to v pozmeňujúcom návrhu odôvodňujú záujmom zachovania funkčnosti rady.
Pozmeňujúci návrh má zvýšiť mesačnú odmenu člena rady. Členovi rady patrí za výkon funkcie mesačná odmena vo výške priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Po schválení Jarjabkovho návrhu by odmena člena rady stúpla na dvojnásobok. To znamená 2 860 eur.
Poslankyňa Progresívneho Slovenska (PS) Lucia Plaváková sa pozastavila nad zvyšovaním odmeny členom rady. „Táto vláda sa vie postarať o seba a svojich ľudí,“ poznamenala.
Poslankyňa a exministerka kultúry Ľubica Laššáková (Hlas) ocenila, že Jarjabek spomenul vo svojom návrhu regionálne vysielanie, ktoré je podľa nej tepnou každého vysielania. "Som rada, že jeho vážnosť bude opäť potvrdená aj v zákone," uviedla s tým, že regionálne štúdiá sa roky považovali za "technickú popolušku RTVS", hoci v nich pracujú šikovní ľudia. Rovnako ocenila, že v zákone bude ukotvená existencia a relevantnosť symfonického orchestra rozhlasu.
Poslankyňa Laššáková podľa webovej stránky národnej rady navrhuje predĺžiť funkčné obdobie generálneho riaditeľa z piatich na šesť rokov. Tento model dĺžky funkčného obdobia je podľa Laššákovej napríklad v Českej republike, Rakúsku alebo v Maďarsku. Poslankyňa argumentuje, že dôvodom predĺženia funkčného obdobia je zavŕšenie strednodobých projektov generálneho riaditeľa.
Hajko: Cieľom zákona o STVR je zbaviť sa súčasného vedenia
Podľa poslanca KDH je cieľom návrhu zákona o STVR zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho "svojimi" ľuďmi. Poslanec v pléne konštatoval, že Rada STVR bude len predĺženou rukou vládnej moci. Označil za prázdne reči tvrdenia, že zabezpečiť nezávislosť inštitúcie má to, že riaditeľa bude voliť rada namiesto parlamentu.
Hajko si myslí, že generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj mal odstúpiť, ak to malo zabrániť zdevastovaniu súčasnej inštitúcie. Zákon sa podľa neho robil na "kolene", označil za absurdné zvýšenie odmeny pre členov rady a pre generálneho riaditeľa. Považuje to za sprivatizovanie RTVS.
Odmieta kritiku novinárov RTVS, ide podľa neho o fungujúcu inštitúciu. Pripomenul, že vládne garnitúry neboli schopné zvýšiť takmer 20 rokov príjem z koncesionárskych poplatkov a nakoniec ich zrušili, hoci išlo o symbol nezávislosti. Napriek tomu si podľa Hajka dokázala RTVS plniť povinnosti, ktoré od nej zákon vyžadoval.
Poslanec vyčítal vláde, že odmieta diskutovať o tom, čo sú to verejnoprávne médiá a akú úlohu majú zohrávať v 21. storočí, či sú vysielateľmi alebo producentmi a v akom pomere. "Pre vás je verejnoprávne médium médium služby politikom a vašim politickým záujmom," odkázal vládnej koalícii. Dodal, že striedajúce sa vládne garnitúry si cez RTVS realizujú svoje úzke záujmy. .
SaS: Cieľom zákona o STVR je politické ovládnutie verejnoprávneho média
Aj predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling skonštatoval, že cieľom nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase je politicky ovládnuť verejnoprávnu televíziu a rozhlas a určovať jej obsah.
Podľa SaS koalícia nemá žiadne argumenty ani dáta a pri obhajovaní zákona používa všeobecné frázy, pretože nevie vysvetliť cieľ návrhu. Strana zdôraznila, že verejnoprávne médiá majú byť schopné a spôsobilé byť kritické aj voči vláde. Poslanec Tomáš Szalay (SaS) na tlačovej konferencii dodal, že návrh je v rozpore s európskymi predpismi.
SaS kritizuje aj obmedzenie diskusie k zákonu, ktorá má trvať 12 hodín. Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) si myslí, že prezident SR Peter Pellegrini by nemal zákon podpísať. Poukázala na to, že ako premiér v roku 2019 za Slovensko podpísal dokument, vďaka ktorému sa SR stala členom tzv. Media Freedom Coalition. Návrh zákona je podľa nej v rozpore so záväzkami, ktoré vyplývajú z tohto členstva.
PS: Ak Pellegrini zákon podpíše, obrátime sa na Ústavný súd
Hnutie Progresívne Slovensko vyzýva prezidenta Pellegriniho, aby nepodpísal zákon o STVR a vrátil ho parlamentu. Ak ho podpíše, hnutie sa obráti na Ústavný súd SR a zákon napadne. Podľa predsedu strany Michala Šimečku by mal prezident zákon vrátiť, keďže sľuboval, že bude nadstranícky a nezávislý prezident.
„RTVS patrí nám všetkým, nie SNS a nie tejto vláde. Ak zákon v tejto podobe prejde, obrátime sa na Ústavný súd a budeme namietať rozpor nielen s európskym právom, ale aj so slovenskou ústavou. Predpokladám, že to podanie pôjde niekedy budúci týždeň,“ povedal Šimečka.
Zdôraznil, že útoky na médiá, ovládnutie verejnoprávneho média a zužovanie priestoru súkromných médií – to všetko sú znaky centralizácie moci, ktorá je nebezpečná pre našu demokraciu. „Táto vláda nás ťahá preč z civilizovanej Európy,“ dodal.
Poslanci o návrhu diskutujú v obmedzenom režime. Diskusia je skrátená na 12 hodín.
(tasr, ste, sita, su)
