Preskočiť na obsah
  |  

Obrovská dotácia: Závod na batérie v Šuranoch dostane od štátu viac ako 200 miliónov eur

Slovensko podpísalo s konzorciom firiem InoBat a skupiny Gotion investičnú zmluvu na výstavbu závodu na výrobu batérií do elektromobilov za 1,233 miliardy eur. Spoločnosť GIB EnergyX Slovakia v Šuranoch dostane od štátu investičnú pomoc vo výške 214 miliónov eur. Z toho 150 miliónov eur vo forme dotácie a 64 miliónov eur ako úľavu na dani z príjmov. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to povedala ministerka hospodárstva Denisa Saková.

GIB EnergyX, ktorá je spoločným podnikom čínskej skupiny Gotion a slovenskej spoločnosti InoBat, plánuje zamestnať do roku 2027 1311 ľudí.

"Cieľom investičného zámeru prijímateľa je zriadenie novej prevádzkarne priemyselnej výroby zameranej na výrobu lítium-železo-fosfátových batérií do automobilov," uviedlo ministerstvo hospodárstva v schválenom návrhu.

"Touto zmluvou nám na Slovensku vznikne jedna veľká gigafabrika na výrobu batérií, ktoré sa budú používať pri výrobe elektromobilov, a čo je ešte väčším potešením pre mňa, že táto spoločnosť sa zaviazala na Slovensku vytvoriť aj vedeckovýskumné centrum priamo v Šuranoch," povedala Saková.

Firma by mala vyrábať približne 20 gigawatthodín (GWh) kapacity ročne, čo je pri batériách s kapacitou 70 kilowatthodín viac ako 285-tisíc batérií pre elektromobily. Prvá testovacia vzorka by mala byť podľa Sakovej vyrobená v septembri 2025.

Práce na investičnom zámere sú plánované do júla 2028. Začatie výroby spoločnosť plánuje v januári 2027 a dosiahnutie plnej plánovanej kapacity predpokladá v júni 2027. Celá produkcia novej prevádzkarne je určená na export na trh Európskej únie.

Skupina Gotion, ktorá ako prvá spoločnosť v odvetví energetických batérií vstúpila na kapitálový trh v Číne, sa špecializuje na vývoj a výrobu batérií pre vozidlá, prenos a distribúciu energie a skladovanie energie.

Spoločnosť vybudovala 14 gigafabrík s kapacitou nad 100 gigawatthodín (GWh). Gotion spolupracuje s viacerými nadnárodnými spoločnosťami vyrábajúcimi automobily. Jedným z akcionárov skupiny s podielom 25 percent je Volkswagen Group. V roku 2023 skupina Gotion celosvetovo zamestnávala približne 23-tisíc zamestnancov a jej obrat dosiahol v prepočte 3,9 miliardy eur.

(tasr)

  |  

Dušan Jarjabek podal pozmeňujúci návrh k zákonu o STVR

Dušan Jarjabek podal pozmeňujúci návrh k zákonu o STVR. Ten okrem iného prináša navýšenie mesačnej odmeny člena rady a upravuje aj rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií.

Pozmeňujúci návrh stanovuje minimálny rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií. Každé má podľa neho zabezpečiť vysielanie najmenej 20 minút denne. Hovorí aj o povinnosti STVR zabezpečiť podporu regionálnych televíznych a rozhlasových štúdií, a to najmä v Banskej Bystrici a Košiciach.

Požadovanou zmenou tiež je, aby člen rady STVR, ktorému sa skončilo funkčné obdobie, bol oprávnený vykonávať funkciu až do zvolenia alebo vymenovania nového člena. Predkladatelia to v pozmeňujúcom návrhu odôvodňujú záujmom zachovania funkčnosti rady. Pozmeňujúci návrh má aj zvýšiť mesačnú odmenu člena rady.

(tasr)

  |  

Poslanci posunuli do druhého čítania lex atentát

Poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli vo štvrtkovom hlasovaní do druhého čítania lex atentát, teda vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR.

Z návrhu vyplýva, že zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami. Ustanoviť sa má zákaz rušenia výkonu práva pokojne sa zhromažďovať.

Doplniť by sa mohli nové dôvody na zákaz zhromaždenia. Zhromaždenie by sa mohlo zakázať, ak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisia s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta. Zhromaždenie by sa nemalo konať ani pri obave, že dôjde k stretu účastníkov viacerých konkurenčných zhromaždení, a tak sa nebude dať zabezpečiť ich riadny a pokojný priebeh. Ďalším dôvodom na zákaz zhromaždenia má byť obava, že dôjde k zásahu do práva na súkromie osôb alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia osôb "a ochranu týchto práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami".

Ustanovenie o možnosti zákazu z dôvodu zásadného obmedzenia dopravy alebo zásobovania by sa mohlo rozšíriť aj o dôvod zásahu do práva na súkromie a pokojného užívania obydlia.

Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.

V lex atentáte taktiež navrhujú, aby sa ochrana poskytovala aj všetkým predsedom politických strán a hnutí, ktoré v ostatných voľbách získali zastúpenie v NR SR, pokiaľ sú poslancami a pokiaľ sa im neposkytuje ochrana z dôvodu výkonu inej funkcie ústavného činiteľa. Ochranu by mal mať aj generálny prokurátor a predseda Ústavného súdu SR.

Za vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike hlasovalo 77 zo 137 prítomných poslancov.

(tasr)

  |  

Poslanci posunuli do druhého čítania lex atentát

Poslanci posunuli do druhého čítania lex atentát, teda vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku.

Z návrhu vyplýva, že zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla.

Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Zhromaždenie by sa mohlo zakázať, ak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisia s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta. Tiež by sa nemalo konať pri obave, že dôjde k stretu účastníkov viacerých konkurenčných zhromaždení, a tak sa nebude dať zabezpečiť ich riadny a pokojný priebeh.

Ďalším dôvodom má byť obava, že dôjde k zásahu do práva na súkromie osôb alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia osôb "a ochranu týchto práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami".

Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.

V lex atentáte taktiež navrhujú, aby sa ochrana poskytovala aj všetkým predsedom politických strán a hnutí, ktoré v ostatných voľbách získali zastúpenie v NR SR, pokiaľ sú poslancami a pokiaľ sa im neposkytuje ochrana z dôvodu výkonu inej funkcie ústavného činiteľa. Ochranu by mal mať aj generálny prokurátor a predseda Ústavného súdu SR.

(tasr)

  |  

ŠTS skončil dokazovanie v kauze vraždy exmanželky obžalovaného Miroslava Vlčeka

ŠTS skončil dokazovanie v kauze vraždy exmanželky obžalovaného Miroslava Vlčeka. Nasledujú tak záverečné reči procesných strán.

Na začiatku štvrtkového hlavného pojednávania sa prehrávali obhajobou navrhnuté dôkazy v podobe informácií z BTS staníc. Ďalšie dôkazy navrhované obhajobou súd odmietol vykonať. Predsedníčka senátu ŠTS okrem iného uviedla, že by "išlo o svedkov, ktorí by opakovali skutočnosti, ktoré vo veci nie sú sporné".

Prokurátor podal na Vlčeka vlani v septembri obžalobu pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy. Muž si mal podľa obžaloby v roku 2016 objednať únos exmanželky do areálu skladu vo Veľkých Ripňanoch, následne ju mal usmrtiť a jej telesné pozostatky rozpustiť v plastovom sude s kyselinou sírovou a chlorovodíkovou.

Motívom konania mala byť najmä pomsta a skutočnosť, že proti exmanželovi vypovedala v ekonomických trestných veciach.

(tasr)

  |  

Vedci a odborníci vyzývajú vládu, aby rešpektovala vedecké poznatky v oblasti zdravia verejnosti

Vedci a odborníci vyzývajú vládu, aby rešpektovala vedecké poznatky v oblasti zdravia verejnosti. Urobili tak prostredníctvom otvorenej výzvy vedci a odborníci, ktorí boli počas pandémie súčasťou iniciatívy Veda pomáha COVID-19.

Signatári výzvy berú na vedomie kampaň úradu vlády Rešpektujem iný názor, pretože rešpektovanie názorov je podľa nich neoddeliteľnou súčasťou vedeckej práce a podmienkou vedeckého poznania a pokroku. Rešpektovanie iného názoru však podľa vedcov a odborníkov nemôže byť zamieňané s popieraním základných, na dôkazoch založených vedeckých poznatkov.

„Spochybňovanie základných vedeckých poznatkov tým, že sú popri bludoch a cielených dezinformáciách prezentované len ako jeden z viacerých alternatívnych 'názorov', je pre našu spoločnosť extrémne nebezpečné,“ upozornili signatári.

(sita)