Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Z obrazu pre Daniela Lipšica, ktorý mu dali podriadení k narodeninám, srší nenávisť

Z obrazu pre Daniela Lipšica, ktorý mu dali podriadení k narodeninám, srší nenávisť. Povedal to generálny prokurátor Maroš Žilinka na štvrtkovom zasadnutí Ústavnoprávneho výboru NR SR.

Reagoval tak na otázky ohľadom prerozdelenia prokurátorov ÚŠP na rôzne, aj netrestné oddelenia generálnej prokuratúry. Podľa Žilinku nešlo o pomstu, nakoľko je to v súlade so zákonom. Ak podľa neho hovoria o nenávisti niektorí prokurátori, ktorí dali svojmu šéfovi namaľovať obraz, z ktorého podľa generálneho prokurátora „srší nenávisť, zloba a elementárna neúcta k nadriadeným a osobám obvineným, odsúdeným či podozrivým“, nemajú na takéto tvrdenia právo.

Maroš Žilinka poukazoval na karikatúru od umelca Danglára, ktorú dali prokurátori ÚŠP na narodeniny svojmu šéfovi Danielovi Lipšicovi. Na nej Lipšic s mečom bojuje proti viachlavému drakovi, ktorý má okrem hláv Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Jaroslava Haščáka a už odseknutých hláv Dušana Kováčika a Zoroslava Kollára aj hlavy Žilinku a jeho námestníka Jozefa Kanderu.

(sita)

Minúta  |  

Senát ŠTS v Pezinku odsúdil Miroslava Vlčeka za úkladnú vraždu exmanželky na doživotie

Senát ŠTS v Pezinku odsúdil Miroslava Vlčeka za úkladnú vraždu exmanželky na doživotie. Proti štvrtkovému rozsudku je možné podať odvolanie.

Trest by si mal Vlček odpykať vo väzení s maximálnym stupňom stráženia. Dostal i trest prepadnutia veci. Zaplatiť musí dvom osobám aj nemajetkovú ujmu po 100-tisíc eur.

Súd podľa predsedníčky senátu vypustil z obžaloby tvrdenia, ktoré neboli vo veci podstatné. Svoju pozornosť zameral na to, aby zo skutkovej vety vyplývala časová postupnosť skutku, kto sa na ňom podieľal, a motív.

Zdôraznila, že nie je pravda, že by nebolo obžalovanému umožnené, aby sa v tomto trestnom konaní bránil.

Viac si prečítajte tu:

ŠTS skončil dokazovanie v kauze vraždy exmanželky obžalovaného Miroslava Vlčeka

Mohlo by Vás zaujímať ŠTS skončil dokazovanie v kauze vraždy exmanželky obžalovaného Miroslava Vlčeka

(tasr)

Minúta  |  

Vláda intenzívne rokuje o ponukách v súvislosti so zabezpečením systému protivzdušnej obrany

Vláda intenzívne rokuje o ponukách v súvislosti so zabezpečením systému protivzdušnej obrany. Najďalej sú rokovania s Izraelom, odkiaľ sú dve ponuky. Povedal to minister obrany Robert Kaliňák počas štvrtkovej hodiny otázok v NR SR.

Obe izraelské ponuky pochádzajú podľa jeho slov od štátnych spoločností. "Ďalšie rokovania prebiehajú s výrobcami systému SAMP/T, to je taliansko-francúzske konzorcium a so systémom NASAMS, čo je nórsko-americké konzorcium. Posledné rokovania prebiehali včera a predvčerom na francúzskom veľtrhu obrannej techniky Eurosatory."

Kaliňák skonštatoval, že momentálne medzi najvýhodnejšie ponuky patrí systém od izraelských firiem. Ponuky chcel mať rezort obrany vyhodnotené do konca marca, následne do konca apríla, no rokovania sú podľa ministra veľmi náročné, pretože zmluvy pripravené predchádzajúcou vládou sú nevýhodné.

Kaliňák hovoril aj o minulotýždňovom rokovaní ministrov obrany NATO. Diskutoval aj s odchádzajúcim holandským premiérom Markom Ruttem, ktorý by mohol byť novým generálnym tajomníkom NATO. Rozprávali sa o tom, že prioritou by malo byť zabezpečenie rotačného princípu, ktorý by mal platiť aj pre Slovensko do času, kým nebudeme mať v krajine zabezpečený nový protivzdušný systém.

(tasr)

Minúta  |  

Rada Európy: S ukrajinskými utečencami sa zaobchádza lepšie ako s ľuďmi vysídlenými v dôsledku iných prebiehajúcich vojen

S ukrajinskými utečencami sa zaobchádza lepšie ako s ľuďmi vysídlenými v dôsledku iných prebiehajúcich vojen a núdzových situácií, tvrdí Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI) vo výročnej správe.

V celej Európe je asi šesť miliónov vysídlených Ukrajincov. Podľa ECRI – nezávislého orgánu Rady Európy – sa od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 na podporu Ukrajincov vynaložilo „obdivuhodné úsilie“.

Komisia však zistila, že zaobchádzanie s ľuďmi z Ukrajiny sa líšilo v závislosti od ich etnickej príslušnosti. Napríklad ubytovanie ponúkané Rómom s ukrajinským občianstvom bolo údajne nižšej kvality ako to, ktoré bolo ponúkané iným Ukrajincom v rovnakej situácii.

Zistili sa aj značné rozdiely medzi kvalitou prijímacích stredísk a služieb poskytovaných Ukrajincom v porovnaní s utečencami a „žiadateľmi o azyl“ z iných krajín.

ECRI v tejto súvislosti zdôraznila, že všetkým vysídleným ľuďom bez ohľadu na ich národnosť, farbu pleti alebo náboženstvo by sa mala poskytnúť primeraná ochrana a podpora.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

FT: Američania nebudú spojencom dodávať Patrioty, až dokým nenaplnia potreby Ukrajiny

Spojené štáty americké sú pripravené pozastaviť všetky otvorené objednávky od spojencov na systémy protivzdušnej obrany Patriot a protiraketové strely až do momentu, kým nebudú naplnené potreby Ukrajiny. V stredu o tom informoval britský denník Financial Times (FT).

Podľa novín, ktoré sa v tejto veci odvolávajú na tri anonymné zdroje oboznámené s rozhodnutím, príde k oficiálnemu oznámeniu už tento týždeň vo štvrtok.

Správa korešponduje so starším vyhlásením amerického prezidenta Joea Bidena, ktoré predniesol minulý týždeň na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na samite G7 v Taliansku. „Všetko, čo máme, pôjde na Ukrajinu, kým nebudú splnené ich potreby,“ povedal po otázke o protivzdušnej obrane.

Medzi európske krajiny s otvorenými objednávkami patria momentálne Poľsko, Rumunsko a Nemecko. Španielsko má tiež otvorenú objednávku na odpaľovacie zariadenia Patriot, zatiaľ čo koalícia štátov NATO v januári zadala objednávku na tisíc rakiet.

„Systémy Patriot vyrobené v USA sú najpokročilejšími zbraňami protivzdušnej obrany Washingtonu. Pozostávajú z radarového systému a mobilných odpaľovacích zariadení, ktoré môžu odpaľovať protiraketové strely na prichádzajúce projektily alebo lietadlá,“ sumarizuje FT.

Zelenskyj Patrioty nazval „najúčinnejším systémom protivzdušnej obrany na svete“ a povedal, že sú schopné zostreliť všetky ruské rakety vrátane balistických.

Podľa jeho mienky Ukrajina potrebuje najmenej sedem takýchto systémov. V súčasnosti pritom disponuje štyrmi batériami od Nemecka a USA. Ďalšie by mali dodať okrem Spojených štátov aj Holandsko, Nemecko a Rumunsko, čím by ich celkový známy počet vzrástol až na osem.

(ft, tod)

Minúta  |  

FT: Rusko sa podieľa na výstavbe viac ako tretiny jadrových reaktorov na celom svete. Napriek sankciám

Rusko sa podieľa na výstavbe viac ako tretiny jadrových reaktorov na celom svete. A to napriek sankciám. Uvádza to britský denník Financial Times (FT) s tým, že vplyv štátnej nukleárnej agentúry Rosatom neslabne ani v Európe.

„Napriek sankciám na svoju ekonomiku je Rusko naďalej bezkonkurenčným vývozcom technológií jadrových elektrární. Podieľa sa na viac ako tretine nových reaktorov, ktoré sa v súčasnosti stavajú na celom svete, vrátane Číny, Indie, Iránu a Egypta,“ píše FT.

Pred inváziou na Ukrajinu sa Rusko podieľalo na takmer polovici všetkých medzinárodných dohôd týkajúcich sa výstavby jadrových elektrární, dodávok reaktorov a paliva, vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom. Jeho hlavní konkurenti – Čína, Francúzsko, Japonsko, Južná Kórea a Spojené štáty – sa pritom podieľali spolu približne na 40 percentách.

Vzťahy, ktoré Rusko buduje prostredníctvom jadrových projektov, prevyšujú dokonca aj dlhodobé zmluvy na dodávky plynu prostredníctvom plynovodov, tvrdí denník.

Výstavba jadrovej elektrárne trvá približne desať rokov a životnosť reaktora v nových elektrárňach je 60 rokov. Príprava na demontáž vrátane odstránenia rádioaktívnych častí trvá ďalších desať až dvadsať rokov a vyžaduje si značné finančné prostriedky.

Rusko napríklad stavia prvú jadrovú elektráreň v Turecku s výkonom 4 800 megawattov, ktorá by mala začať vyrábať elektrinu ešte v tomto roku. Spoločnosť Rosatom podpísala takmer dve desiatky memoránd o porozumení s krajinami v Afrike a Latinskej Amerike vrátane Zimbabwe, Mali, Burkiny Faso či Brazílie. V Ghane začalo Rusko pripravovať žiadosť o výstavbu prvej jadrovej elektrárne v krajine spolu s dodávateľmi z USA, Číny, Indie, Južnej Kórey a Francúzska.

Vplyv ruského jadrového priemyslu udržiava Rosatom aj v Európe. Ako pripomína FT, invázia na Ukrajinu neovplyvnila výstavbu jadrovej elektrárne Paks v južnom Maďarsku s výkonom 2 400 megawattov. Projekt na jej výstavbu Rosatom v roku 2014 vyhral bez výberového konania. Očakáva sa, že bude uvedená do prevádzky začiatkom roka 2030.

(financial times, ukrajinska pravda)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.