Preskočiť na obsah
  |  

Prípad Holanďana obžalovaného z vraždy priateľky v Bratislave pokračuje v septembri

Prípad Holanďana obžalovaného z vraždy priateľky v Bratislave pokračuje v septembri. Ide o súdny proces v kauze holandského lodného kapitána Gerrita Jana K. obžalovaného z vraždy priateľky Simony.

Na pôde Mestského súdu Bratislava I bude pokračovať 18. septembra. Vyplýva to z rozpisu pojednávaní súdu. Prvostupňový súd sa pritom prípadom zaoberá už po druhý raz. Krajský súd v Bratislave totiž ešte v januári 2020 zrušil verdikt z roku 2016, ktorým vtedajší Okresný súd Bratislava I odsúdil obžalovaného na 22 rokov väzenia.

Dôvodom bol podľa odvolacieho súdu nedostatočne zistený skutkový stav veci. Keďže obžalovaný nesúhlasil so zmenou zákonného sudcu, všetky dôkazy vykonané pred súdom v prvom procese sa musia zopakovať.

Incident sa odohral v roku 2014 v byte na Obchodnej ulici v Bratislave. Podľa obžaloby Gerrit Jan K. 25-ročnú Simonu podľa obžaloby najskôr udieral do hlavy a neskôr aj podpálil. Motívom bola podľa orgánov činných v trestnom konaní žiarlivosť.

Okresný súd okrem trestu odňatia slobody uložil v roku 2016 obžalovanému aj povinnosť zaplatiť pozostalým odškodné 100-tisíc eur. Obžalovaný bol pôvodne stíhaný väzobne, neskôr sa pre procesnú chybu dostal na slobodu. Na vyhlásení pôvodného rozsudku nebol prítomný.

(sita)

  |  

Maďarsko nezaplatí pokutu niekoľko miliónov eur, ktorú mu uložil najvyšší súd EÚ

Maďarsko oznámilo, že nezaplatí pokutu niekoľko miliónov eur, ktorú mu uložil najvyšší súd EÚ za porušenie azylových pravidiel. Prístup migrantov k formálnej žiadosti o azyl je stále obmedzený a ich práva na pobyt počas spracovania žiadostí sa tiež nedodržiavajú, uviedol súd v júni.

V polovici júna Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) udelil Maďarsku pokutu 200 miliónov eur a jeden milión eur za každý deň omeškania, pretože v roku 2020 nevykonalo rozhodnutie o dodržiavaní medzinárodných postupov pre žiadateľov o azyl.

"Neplánujeme zaplatiť túto pokutu, pretože je to úplne nespravodlivé," povedal novinárom námestník ministra vnútra Bence Retvati. "Táto pokuta ... bola politickým tlakom pre náš prístup k nelegálnej migrácii," dodal.

V rozpore s pravidlami EÚ Budapešť umožňuje podať žiadosť o azyl v zahraničí len na maďarských ambasádach. V decembri 2020 SDEÚ zistil, že Maďarsko tiež neumožnilo žiadateľom o azyl opustiť počas posudzovania svojich prípadov miesto zaistenia a neponúklo žiadnu osobitnú ochranu deťom a iným zraniteľným osobám.

Európska komisia už avizovala, že ak Budapešť odmietne zaplatiť, pokutu mu odpočíta z doteraz nevyplatených platieb z európskeho rozpočtu. Kvôli iným procedúram jej už takto zmrazila 19 miliárd eur.

(tasr, afp)

  |  

Pápež František v liste pozdravil prezidenta SR, Slovensku zaželal prosperitu

Pápež František pozdravil prezidenta SR Petra Pellegriniho pri príležitosti štátneho sviatku svätých Cyrila a Metoda. V liste adresovanom prezidentovi, prečítanom počas piatkovej liturgickej slávnosti, vyjadril srdečné želanie prosperity pre Slovensko.

"Nech sa vaša vlasť aj naďalej zasadzuje za mier a bratstvo v tejto časti sveta. Nech Slováci, vychádzajúc zo svojich evanjeliových koreňov, naďalej prispievajú k poskytovaniu úľavy najchudobnejším a najzraniteľnejším a pracujú pre spoločné dobro," uviedol pápež v liste.

Svätí Cyril a Metod položili základný kameň našej kultúry, viery a písma. Tým nás zaradili medzi moderné spoločnosti vtedajšieho sveta. Poukázal na to prezident na sociálnej sieti v súvislosti s piatkovým sviatkom svätých Cyrila a Metoda.

(tasr)

  |  

Putin prijal v Kremli Orbána, je pripravený diskutovať o Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin prijal v Kremli Orbána. Maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi povedal, že je pripravený diskutovať o "nuansách" mierových návrhov na ukončenie vojny na Ukrajine.

Putin, ktorý prijal Orbána v Kremli, uviedol, že si chce vypočuť postoj maďarského premiéra k situácii na Ukrajine a získať informácie o názoroch ostatných európskych lídrov.

"Dúfam, že budeme mať príležitosť vymeniť si názory na budovanie bilaterálnych vzťahov v tejto zložitej situácii a, samozrejme, hovoriť o perspektívach vývoja najväčšej európskej krízy, mám na mysli Ukrajinu," dodal ruský prezident. Poznamenal, že Maďarsko prevzalo 1. júla rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie.

Orbán povedal, že s Putinom chce diskutovať o otázkach, ktoré sú dôležité pre Európu. "Maďarsko sa pomaly stane poslednou európskou krajinou, ktorá môže hovoriť s každým," uviedol.

(tasr, reuters)

  |  

Putin po Orbánovej návšteve: Vojna sa skončí, ak sa Kyjev vzdá štyroch oblastí

Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok pricestoval do Moskvy na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ten v piatok Orbánovi povedal, že je pripravený diskutovať o "nuansách" mierových návrhov na ukončenie vojny na Ukrajine.

Putin, ktorý prijal Orbána v Kremli, uviedol, že si chce vypočuť postoj maďarského premiéra k situácii na Ukrajine a získať informácie o názoroch ostatných európskych lídrov.

Zároveň obvinil Kyjev, že nie je pripravený ukončiť vojnu a nepripúšťa prímerie, pretože tým pominie dôvod na predĺženie stanného práva a budú sa musieť konať prezidentské voľby. Putin tvrdí, že na Ukrajine by sa nemalo dosiahnuť len prímerie alebo dočasné zastavenie paľby, ktoré by umožnilo opätovné vyzbrojenie Kyjeva, ale konflikt treba definitívne ukončiť.

Ruský prezident: Ukrajina sa musí vzdať štyroch oblastí

Putin zopakoval svoje presvedčenie, že návrhy Moskvy by mali byť kľúčom k riešeniu konfliktu. Ukrajina sa podľa neho musí vzdať štyroch oblastí na východe a juhu, ktoré si nárokuje Moskva. "Hovoríme o úplnom stiahnutí všetkých vojakov z Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a zo Záporožskej a Chersonskej oblasti," povedal Putin.

Rokovanie s Orbánom označil za úprimné a užitočné a poďakoval mu za návštevu Ruska. Hovorili aj o aktuálnych aspektoch bilaterálnej spolupráce i o naliehavých medzinárodných a regionálnych otázkach. Moskva podľa neho vníma návštevu maďarského premiéra ako pokus o obnovenie dialógu.

Putin povedal, že s Orbánom si vymenil názory na stav vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou. Tie sú podľa šéfa Kremľa na historicky najnižšej úrovni.

Orbán: Chcel som počuť Putinov názor

Orbán povedal, že hovoril s Putinom v čase, keď najdôležitejšie, čo Európa potrebuje, je mier. Ten však nepríde sám od seba, treba sa oň usilovať.

„Chcel som počuť názor pána Putina na tri dôležité otázky — prímerie, mierové rokovania a čo bude v Európe po vojne — a počul som ho. Ďakujem mu za úprimný rozhovor,“ konštatoval Orbán.

Po cestách do Kyjeva a Moskvy si Orbán uvedomil, že postoje oboch strán sú veľmi vzdialené. „Urobili sme však najdôležitejší krok: Nadviazali sme kontakt a v tomto smere budem pokračovať v práci,“ povedal Orbán.

Orbán ešte pred stretnutím avizoval, že s Putinom chce diskutovať o otázkach, ktoré sú dôležité pre Európu. "Maďarsko sa pomaly stane poslednou európskou krajinou, ktorá môže hovoriť s každým," uviedol.

"Dúfam, že budeme mať príležitosť vymeniť si názory na budovanie bilaterálnych vzťahov v tejto zložitej situácii a, samozrejme, hovoriť o perspektívach vývoja najväčšej európskej krízy, mám na mysli Ukrajinu," uviedol ruský prezident. Poznamenal, že Maďarsko prevzalo 1. júla rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie.

Maďarský premiér prišiel do Ruska v rámci "mierovej misie", oznámil pred stretnutím Orbánov hovorca Bertalan Havasi. Začiatkom tohto týždňa navštívil aj Kyjev, kde vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby zvážil prímerie s cieľom urýchliť ukončenie vojny s Ruskom.

Západ i Ukrajina reagujú

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v piatok uviedol, že návšteva Orbána v Moskve má bilaterálny charakter a maďarský premiér na ňu nedostal žiadny mandát Európskej únie.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v piatok v reakcii uviedla, že ruského prezidenta Vladimira Putina ústupky nezastavia.

"Iba jednota a odhodlanie vydláždia cestu ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine," napísala šéfka EK v príspevku na sociálnej sieti X.

Severoatlantická aliancia bola zo strany Budapešti vopred informovaná o Orbánovej ceste do Moskvy na stretnutie s ruským prezidentom, povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

"Viktor Orbán na týchto stretnutiach nezastupuje NATO. Zastupuje svoju vlastnú krajinu," uviedol.

Stoltenberg dodal, že Moskva zatiaľ výrazne nezmenila svoj postoj k vojne na Ukrajine a "nič nenasvedčuje tomu, že by bol Putin pripravený rokovať o mieri".

Kyjev v piatok Orbánovu návštevu v Rusku kritizoval. "Rozhodnutie o tejto ceste prijala maďarská strana bez akejkoľvek dohody alebo koordinácie s Ukrajinou," informovalo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. Dodalo, že Kyjev sa naďalej riadi zásadou "žiadne dohody o Ukrajine bez Ukrajiny" a vyzvalo všetky krajiny, aby ju dodržiavali.        

Tusk skritizoval Orbána ešte včera

O plánovanej ceste maďarskej delegácie do Moskvy ako prvý informoval na sieti X novinár Szabolcs Panyi. Maďarské vládne lietadlo podľa neho let z Budapešti do Moskvy a späť absolvovalo už vo štvrtok, no na palube bola najskôr časť Orbánovej delegácie.

Na medializované informácie o stretnutí Putina a Orbána už reagoval poľský premiér Donald Tusk, tvrdý kritik Moskvy. „Zvesti o vašej návšteve Moskvy nemôžu byť, premiér Orbán, pravdivé, alebo áno,“ napísal na sociálnej sieti X.

Doplňme, že v utorok sa Orbán, ktorého krajina od pondelka predsedá Rade Európskej únie, stretol v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským počas vôbec prvej návštevy od začiatku vojny.

(tasr, dak, echo 24, tod, reuters, x, afp)
        

  |  

Tretí systém protivzdušnej obrany Patriot z Nemecka je už na Ukrajine

Tretí systém protivzdušnej obrany Patriot z Nemecka je už na Ukrajine. Berlín oznámil dodávku systému pre Kyjev v apríli.

"Tretí systém protivzdušnej obrany Patriot z Nemecka už dorazil na Ukrajinu," napísal nemecký veľvyslanec na Ukrajine Martin Jaeger na sociálnej sieti X.

Ukrajina dlhodobo naliehavo žiada západných podporovateľov, aby jej vyslali viac munície a protivzdušnej obrany, aby sa dokázala brániť voči ruskej agresii. Americké systémy Patriot sú schopné zostreliť ruské hypersonické rakety.

Cielené raketové útoky Moskvy na ukrajinskú výrobu a distribúciu elektriny prinútili Kyjev zaviesť plánované odstávky elektriny a importovať ju z Európskej únie. Po vypuknutí ukrajinskej vojny v roku 2022 Nemecko upustilo od tradične pacifistického postoja a stalo sa po Washingtone druhým najväčším dodávateľom vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Napriek tomu sa kancelár Olaf Scholz dostal pod paľbu kritiku za to, že odmietol povoliť dodávky rakiet dlhého doletu Taurus. Nemecko sa obáva, že rakety by mohli zasahovať ciele hlboko na ruskom území.

(tasr, afp)