Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinská vláda vyčlenila financie na renováciu Ruskom zničenej detskej kliniky

Ukrajinská vláda vyčlenila financie na renováciu Ruskom zničenej detskej kliniky. V areáli detskej nemocnice Ochmatdyt v Kyjeve, ktorá bola v pondelok terčom raketového útoku, sa v utorok skončila pátracia a záchranná operácia.

Vláda v utorok vyčlenila prvých 100 miliónov hrivien (2,27 miliónov eur) z rezervného fondu štátneho rozpočtu na prioritné rekonštrukčné práce v Ochmatdyte. Finančné prostriedky bude navyšovať podľa toho, ako sa bude pripravovať projekt rekonštrukcie.

Pri zásahu nemocnice raketou prišli o život dve osoby a ďalších 32 ich bolo zranených, informoval v utorok kyjevský primátor Vitalij Kličko, ktorý doplnil, že celkovo si pondelkové útoky v Kyjeve vyžiadali 32 obetí na životoch.

Ruská armáda v pondelok podnikla na Ukrajine masívny raketový útok, pričom jedna z rakiet zasiahla najväčšiu detskú nemocnicu v krajine - Ochmatdyt, ako aj súkromnú kliniku Adonis a viaceré bytové domy.

(tasr)
       

Minúta  |  

Samit NATO: Najväčšími odporcami vstupu Ukrajiny do Aliancie sú USA a Nemecko

Spojené štáty a Nemecko sú hlavnými odporcami vstupu Ukrajiny do NATO, vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron pred výročným samitom Aliancie vo Washingtone.

Podľa Macrona tieto dve krajiny prejavili „silný odpor“ voči možnosti pozvania Kyjeva do Aliancie „Nakoniec to bude rozhodnutie spojencov, či pozvú Ukrajinu do NATO,“ povedal.

Francúzsky prezident pripomenul rozhorčenie Ukrajiny z nedostatočného pozvania na poslednom samite NATO v litovskom Vilniuse. Ten bol sklamaním pre Ukrajinu, ktorá od členov Aliancie očakávala časový horizont prijatia. Spojenci sa v Litve zhodli len na potvrdení doterajšieho oficiálneho postoja o tom, že budúcnosť Ukrajiny je v NATO a jedného dňa sa stane plnohodnotným členom. Členské štáty však nešpecifikovali rok, v ktorom by sa tak mohlo stať.

„Ukrajinci boli dosť nahnevaní, keď dospeli k záveru, že dvere sú otvorené, ale nie až tak veľmi. A myslím si, že scenár washingtonského samitu je rovnaký,“ domnieva sa Macron.

Macron v utorok svojim výrokom upozornil, že najsilnejší štát NATO a ekonomicky najsilnejšia európska krajina majú k ústrednej požiadavke Ukrajiny, ktorá sa usiluje o členstvo v NATO a zapojenie západných štátov do vojny, rovnaké stanovisko.

Washington a Berlín pristupujú k budúcnosti Ukrajiny v NATO opatrne a zdôrazňujú, že Ukrajina je v ozbrojenom konflikte s Ruskom. Zároveň poukazujú na to, že Kyjev musí prijať aj potrebné reformy v oblasti demokratických inštitúcií a vykonať modernizáciu ozbrojených síl.

Vstup nového štátu do NATO musí byť potvrdený konsenzom všetkých 32 členských štátov. "Koniec koncov to, či Ukrajina vstúpi do NATO, bude na rozhodnutí spojencov," poznamenal francúzsky prezident.

Pred samitom aliancie na tento neuralgický bod upozornilo viacero expertov. „Je pravda, že tak prezident Biden, ako aj bývalý prezident Trump varovali, že konflikt by mohol prerásť do „tretej svetovej vojny“. Z rovnakého dôvodu, ako by Spojené štáty nemali ísť do vojny proti Rusku kvôli Ukrajine dnes, by sa nemali zaväzovať ísť do vojny proti Rusku kvôli Ukrajine v budúcnosti,“ uviedlo 60 expertov v nedávno zverejnenom otvorenom liste.

Vyše 60 expertov vyzvalo NATO: Neposúvajte Ukrajinu smerom k členstvu v Aliancii

Mohlo by Vás zaujímať Vyše 60 expertov vyzvalo NATO: Neposúvajte Ukrajinu smerom k členstvu v Aliancii

Macronov komentár a širší kontext samitu ukazuje na hlbšie domáce problémy vo viacerých štátoch NATO. Macronova strana prehrala predčasné parlamentné voľby, víťazom je radikálna ľavica, ktorá sa opiera aj o moslimské hlasy. Macron čelil doma kritike aj za koketovanie s vyslaním francúzskych vojakov na Ukrajinu.

Americký prezident Biden čelí tvrdej domácej kritike, aby odstúpil z kampane a nekandidoval v novembrových voľbách na prezidenta. Ak by tak urobil, dá sa očakávať, že by vznikol tlak, aby hneď aj rezignoval na post a prezidentkou sa stala Kamala Harrisová. Jeho mandát je preto tiež oslabený.

Voľby do Európskeho parlamentu oslabili doma aj nemeckého kancelára Olafa Scholza. SPD skončila až tretia za AfD, ešte viac prepadli koaličné strany Zelení a FDP.

Presne v opačnej pozícii je Viktor Orbán, maďarský premiér, ktorého vláda predsedá momentálne EÚ. Orbán nedávno prekvapivo navštívil Moskvu a Peking a urobil gesto, ktoré naznačilo, že k vojne na Ukrajine môže Západ zvoliť aj iný prístup.

Paradoxom vzniknutej situácie je, že Ukrajina a Zelenský sa pri prípadnom víťazstve Trumpa budú možno najviac spoliehať na Viktora Orbána, ktorý bude mať k Trumpovi otvorené dvere.

(fed, dpa)

Minúta  |  

Hizballáh zverejnil dronové zábery izraelských vojenských základní

Hizballáh zverejnil dronové zábery izraelských vojenských základní na okupovaných Golanských výšinách na severe Izraela. Na konci videa vidno izraelské mesto, ktoré sa podľa šiitských milícií „objaví v nasledujúcom klipe“.

Hnutie ovládajúce juh a východ Libanonu vypustilo od začiatku vojny medzi Izraelom a hnutím Hamas stovky dronov, z nich väčšina niesla výbušniny. Niektoré z nich však militanti používajú na špionáž. Pred niekoľkými týždňami zverejnili zábery objektov z Haify.

Izraelská armáda sa k videu zatiaľ nevyjadrila.

(times of israel)

Minúta  |  

Lipavský: Ruskému veľvyslancovi sme povedali, že vrahovia detí sú odpad ľudstva

Ruskému veľvyslancovi sme povedali, že vrahovia detí sú odpad ľudstva, povedal český šéf diplomacie Jan Lipavský. Česko si v súvislosti s pondelkovým útokom Ruska na detskú nemocnicu v Kyjeve predvolalo ruského veľvyslanca Alexandra Zmejevského.

"Rozhodol som o predvolaní ruského veľvyslanca. Vrahovia, ktorí útočia na deti v nemocnici, sú odpadom ľudstva. Dostal pokyn to v Moskve odkázať," napísal Lipavský.

Protest Česka tlmočil Zmejevskému ministrov námestník Jan Marian. Po odchode z Černínskeho paláca ruský veľvyslanec podľa servera opakoval, že to nebola ruská, ale ukrajinská strela. Stretnutie na ministerstve podľa neho prebiehalo "ako obvykle".

Pondelkové ruské útoky na ukrajinské hlavné mesto Kyjev si vyžiadali najmenej 27 obetí a 117 zranených. Ukrajina celkovo hlási najmenej 37 úmrtí a 170 zranených v krajine. Jeden z náletov zasiahol aj detskú nemocnicu v hlavnom meste. Ukrajina označila útok na nemocnicu za cielený, pretože videozáznam podľa nej zachytáva riadenú raketu, ako sa blíži k budove. Rusko však tvrdí, že nemocnicu zasiahla strela z ukrajinského systému protivzdušnej obrany NASAMS.

(tasr)

Minúta  |  

Kostol sv. Víta v Rusovciach navštevovala princezná Štefánia

Kostol sv. Víta v Rusovciach navštevovala princezná Štefánia, ktorá sa tam chodievala modliť. V súčasnosti sa z kostola stala štýlová kaviareň. 

„Štefánia bola obľúbená, čo potvrdili viacerí obyvatelia Rusoviec, ktorí ju poznali. Na Mikuláša alebo Vianoce pozývala deti, rodičov do kaštieľa, kde im niečo pripravila, bola to výnimočná žena,“ povedal Bratislavskému Štandardu prevádzkar Sankt Vinktus Kaffee František Vajarský.

Viac informácií o belgickej princeznej Štefánie, ktorá podstatnú časť života strávila v Rusovciach a o málo známej sakrálnej stavbe, si prečítate v článku Jána Vidu:

Kostol sv. Víta v Rusovciach je historický klenot. Bol prepojený s významnou princeznou

Mohlo by Vás zaujímať Kostol sv. Víta v Rusovciach je historický klenot. Bol prepojený s významnou princeznou

Minúta  |  

Španielsky súd zastavil vyšetrovanie vodcu katalánskych separatistov Carlesa Puigdemonta

Španielsky súd zastavil vyšetrovanie vodcu katalánskych separatistov Carlesa Puigdemonta pre trestný čin terorizmu, naďalej ho však stíha za trestný čin sprenevery a je vyšetrovaný aj pre vlastizradu.

Puigdemont stále dúfa, že využije zákon o amnestii, ktorý 30. mája schválil španielsky parlament. Trestný čin vlastizrady pod tento zákon nespadá.

Líder strany Spoločne pre Katalánsko (JxCat) žije v exile od roku 2017 – od neúspešného pokusu o odtrhnutie Katalánska.

Španielsky Najvyšší súd 1. júla zamietol žiadosť o uplatnenie nového zákona o amnestii na Puigdemonta a ďalších protagonistov katalánskej nezávislosti s tým, že tento zákon nemožno použiť na niektoré z trestných činov, z ktorých sú obvinení.

V prelomovom rozhodnutí kritizujúcom španielsky parlament sudcovia napísali, že zákon o amnestii nemožno uplatniť na trestné činy sprenevery verejných prostriedkov pre osobný prospech, alebo keď ovplyvňujú finančné záujmy Európskej únie.

Hoci prokuratúra nepredložila dôkazy, že lídri separatistov používali hotovosť EÚ na financovanie svojich aktivít, súd tvrdí, že samotná ich snaha o nezávislosť ohrozuje finančné záujmy EÚ.

Ak by totiž bolo referendum o nezávislosti Katalánska v roku 2017 úspešné, ovplyvnilo by to územné rozmery EÚ a príspevok Španielska do rozpočtu bloku, vysvetlil súd.

Puigdemont podal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu. Aj iní katalánski lídri reagovali na tieto správy podráždene a rozsudok označili za dôkaz, že španielske súdnictvo je voči nim zaujaté.

(afp, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.