Preskočiť na obsah
  |  

Biden stále verí, že by boj o prezidentské kreslo mohol vyhrať

Americký prezident Joe Biden trval na tom, že zostane v boji o znovuzvolenie viac ako tri týždne po tom, čo sa v médiách objavili vážne pochybnosti o jeho možnostiach súboj vyhrať. Iba „Pán všemohúci“, ako povedal, by ho mohol prinútiť odstúpiť.

Prezident sa nakoniec opätovnej kandidatúry vzdal, no podľa denníka The New York Times stále verí, že by súboj o post prezidenta USA proti jeho hlavnému rivalovi Donaldovi Trumpovi mohol vyhrať.

„Napriek všetkému Biden veril, že stále môže získať demokratickú nomináciu a poraziť bývalého prezidenta Donalda J. Trumpa. Jeho asistenti tvrdia, že tomu stále verí," píše americký denník.

Ľudia oboznámení s Bidenovým myslením podľa informácií The New York Times hovoria, že to, čo začalo meniť prezidentov názor, bolo uvedomenie si, že ak zostane kandidovať, "čaká ho osamelá bitka, ktorá by roztrhala Demokratickú stranu, ktorej slúžil takmer celý svoj život".

(dak)

  |  

Trump tvrdí, že na osobné útoky proti Harrisovej má právo

Bývalý americký prezident a súčasný republikánsky kandidát na prezidenta Donald Trump sa domnieva, že má právo na osobné útoky proti viceprezidentke a demokratickej prezidentskej kandidátke Kamale Harrisovej. Ako dôvod vo štvrtok uviedol, že je na ňu "veľmi nahnevaný".

"Pokiaľ ide o osobné útoky, som na ňu veľmi nahnevaný za to, čo urobila krajine. Som na ňu veľmi nahnevaný za to, že proti mne a ďalším ľuďom používa justíciu ako zbraň, veľmi som na ňu nahnevaný. Myslím, že mám právo na osobné útoky," vyhlásil Trump pred novinármi vo svojom golfovom klube v americkom štáte New Jersey. "Nemám veľký rešpekt ani pred jej inteligenciou a myslím si, že by bola mizernou prezidentkou," dodal.

Trumpove tvrdenia o používaní justície ako zbrane, či už zo strany úradujúceho amerického prezidenta Joa Bidena alebo aj viceprezidentky Harrisovej, nie sú ničím podložené, upozorňuje AP. Trump pritom sľubuje, že ak zvíťazí vo voľbách, spustí kriminálne vyšetrovanie voči Bidenovi a jeho rodinným príslušníkom.

Trumpa podráždila aj nálepka "čudný", ktorú dostal spoločne so svojím kandidátom za viceprezidenta JD Vanceom od demokratov. Exprezident na margo toho reagoval vyjadrením, že to Harrisová a jej politika "je čudná".

Trump sa počas tlačovej konferencie venoval aj ekonomických témam. Vyše pol hodiny sa držal vopred pripravených poznámok, následne však skĺzol skôr k osobným invektívam, aké na mítingoch často prezentuje. Republikáni sa jeho vystúpenie usilujú podať ako ekonomicky dôležité. Dôvodom môže byť avizované piatkové vystúpenie Harrisovej v Severnej Karolíne, v ktorom plánuje lobovať za prijatie federálneho zákazu zdražovania potravín.

Trump v reakcii na novinárske otázky ešte vystupňoval svoju kritiku Harrisovej. Svoju volebnú rivalku kritizoval za to, že od Bidenovho odstúpenia z volieb neorganizovala žiadnu tlačovú konferenciu ani neposkytovala rozhovory.

Keď sa ho následne zástupcovia médií pýtali na kritiku z radov Republikánov, ktorí by si želali menej osobných útokov z jeho strany, odpovedal: "Myslím si, že robím veľmi pokojnú kampaň."

"Niektorí z vás povedia: 'Rozkrikoval sa a blúznil'," povedal novinárom. "No verte či nie, ja som veľmi pokojný človek," dodal.

(tasr, ap)

  |  

Parlament zvolil Pethongthán Šinavatrovú za najmladšiu premiérku Thajska

Parlament zvolil v piatok 37-ročnú Pethongthán Šinavatrovú za najmladšiu premiérku Thajska. Hlasovanie sa konalo iba dva dni po tom, ako predchádzajúceho premiéra Sétthu Thavísina z funkcie odvolal thajský ústavný súd.

Šinavatrová je dcérou miliardára a expremiéra Thaksina Šinavatru. Stala sa druhou ženou vo funkcii premiéra po svojej 57-ročnej tete Jinglak Šinavatrovej.

Vládnuca koalícia, ktorá Pethongthán Šinavatrovú podporila, má v 493-člennom parlamente 314 poslancov. Do funkcie ju nominovala Strana pre Thajčanov. Na zvolenie jej stačila nadpolovičnú väčšina, teda 247 hlasov.

(tasr, reuters)

  |  

V roku 2024 sa na Slovensku vyskytli dva prípady opičích kiahní. Ochorenie sa šíri najmä v Afrike

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR monitoruje situáciu týkajúcu sa výskytu ochorenia mpox, pôvodne tzv. opičích kiahní na Slovensku. Experti úradu a Ministerstva zdravotníctva SR sú tiež súčasťou Výboru pre zdravotnú bezpečnosť Európskej komisie (HSC), ktorý taktiež aktívne sleduje situáciu.

"Európska komisia organizuje k tejto problematike ad hoc stretnutie HSC v pondelok (19. 8.). Jeho cieľom je výmena aktuálnych informácií, diskusia o koordinovanom postupe pre zabránenie šíreniu mpox v rámci európskeho regiónu a zhodnotenie doterajšieho vývoja v Európe. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) pripravuje hodnotenie rizík v súvislosti s mpox," priblížil úrad.

Na Slovensku zaevidoval v období rokov 2022 až 2024 spolu 16 prípadov mpox. "V roku 2022 bolo hlásených 14 prípadov, v 2023 žiaden prípad a dva prípady v roku 2024. Úmrtie na mpox sme na Slovensku nezaznamenali," spresnil ÚVZ s tým, že laboratórnu diagnostiku na dôkaz vírusu mpox zaviedli v júni 2022.

Mpox je vírus, ktorý sa prenáša najmä priamym fyzickým kontaktom. "K prenosu z človeka na človeka dochádza priamym kontaktom s infekčnými léziami (vyrážkami), telesnými tekutinami alebo veľkými kvapôčkami priamo z tváre do tváre počas priameho a dlhodobého kontaktu (tvárou v tvár), alebo nepriamo, napríklad kontaminovanou posteľnou bielizňou a podobne," spresnili odborníci.

Medzi príznaky ochorenia patria horúčka alebo zimnica, opuch lymfatických uzlín, silná bolesť hlavy, bolesti svalov či chrbta, únava alebo vyčerpanie. Ochorenie sa prejavuje aj vyrážkami, ktoré sa podľa odborníkov objavia zvyčajne jeden až tri dni od výskytu niektorého z príznakov. "Pľuzgieriky sa môžu objaviť aj na dlaniach, chodidlách, vnútri úst, pri análnom otvore alebo genitáliách. Môže ísť aj o ojedinelý pľuzgierik," ozrejmil úrad. Dodal, že infekcia sa môže ďalej prenášať až do zahojenia poslednej chrasty.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v stredu (14. 8.) vyhlásila stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu v súvislosti so šírením ochorenia opičích kiahní v afrických štátoch. V súčasnosti sa ochorenie šíri v Konžskej demokratickej republike a objavilo sa aj v ďalších susediacich afrických krajinách. Vo štvrtok (15. 8.) už potvrdili prvý prípad opičích kiahní aj vo Švédsku, pričom ide o prvý prípad nebezpečnejšej verzie tohto vírusového ochorenia mimo afrického kontinentu. V nasledujúcich dňoch WHO očakáva výskyt ďalších prípadov v Európe.

(tasr)

  |  

Na juhu Slovenska platí tretí stupeň výstrahy pred vysokými teplotami

Na juhu Banskobystrického a Nitrianskeho kraja platí v piatok tretí stupeň výstrahy pred vysokými teplotami. Miestami môžu dosiahnuť 38 stupňov Celzia. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informuje na svojom webe. Vydal aj ďalšie výstrahy.

Výstraha tretieho stupňa pred vysokými teplotami platí pre okresy Banská Štiavnica, Detva, Krupina, Lučenec, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zlaté Moravce, Nové Zámky, Levice a Komárno. Predbežne potrvá od piatka 13.00 h do 19.00 h.

Meteorológovia vydali aj výstrahu druhého stupňa, a to v celom Bratislavskom a Trnavskom kraji. Taktiež vo väčšine okresov Trenčianskeho a Košického kraja a v ostatných okresoch Banskobystrického a Nitrianskeho kraja.

Prvý stupeň výstrahy platí vo viacerých okresoch Žilinského a Prešovského kraja a v okresoch Považská Bystrica, Gelnica, Spišská Nová Ves a Brezno.

(tasr)

  |  

Opičie kiahne sa vyskytli aj v Pakistane. Čína zvýšila kontrolu osôb a tovarov

V Pakistane potvrdili v piatok nákazu opičími kiahňami (mpox) u troch ľudí. Vírusovú infekciu im zistili pri príchode zo Spojených arabských emirátov (SAE), informoval zdravotnícky úrad v tamojšej provincii Chajbar Paštúnchwá.

Bezprostredne nebolo je jasné, ktorým variantom sa zmienené tri osoby nakazili. V Pakistane sa pritom už v minulosti vyskytli prípady mpox, pripomína Reuters.

Na situáciu v súvislostí s opičími kiahňami reagovala v piatok aj Čína. Avizovala, že podnikne kroky na monitorovanie osôb a tovarov, ktoré na jej územie prichádzajú z oblastí, kde sa počas uplynulých šiestich mesiacov objavili prípady opičích kiahní.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila ešte v stredu stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu v súvislosti so šírením opičích kiahní v afrických štátoch. Vo štvrtok potvrdili prvý prípad opičích kiahní typu Clade I už aj vo Švédsku, pričom išlo o prvý prípad tohto variantu diagnostikovaný mimo afrického kontinentu.

Opičie kiahne (mpox) sú infekčné ochorenie, ktoré sa prenáša pri blízkom kontakte. Majú symptómy podobné chrípke, pričom spôsobujú aj hnisajúce vyrážky. Väčšina prípadov má mierny priebeh, avšak ochorenie môže byť aj smrteľné.

Z Konžskej demokratickej republiky (KDR) sa začal najskôr šíriť endemický kmeň ochorenia známy ako Clade I. Blízkym kontaktom medzi ľuďmi, a to predovšetkým deťmi, sa však zrejme začal šíriť jeho nový variant známy ako Clade Ib.

Opičie kiahne sa prvýkrát objavili v KDR v roku 1970. V máji 2022 sa celosvetovo prudko rozšíril počet ich prípadov a WHO vtedy taktiež pristúpilo k vyhláseniu stavu ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu, ktorý trval do mája 2023.

(tasr, reuters)