Preskočiť na obsah
  |  

Organizátori Pohody potvrdili, že sa festival bude konať aj v budúcom roku

Na webovej stránke festivalu Pohoda organizátori pripomenuli, že stále majú pred sebou "veľa práce s uzatvorením predčasne ukončeného ročníka 2024" a na mnohé otázky ešte odpovede nepoznajú. Na jednu je však odpoveď istá.

Pohoda sa bude konať aj v roku 2025. "S nádejou sa už teraz pozeráme na nadchádzajúce dni, týždne a mesiace, kedy pre vás budeme pripravovať nový ročník festivalu," píše sa v správe s tým, že trenčianske letisko obsadia 10. - 12. júla nasledujúceho roka.

"Postupne vás budeme informovať o ďalších novinkách, prípravách a čoskoro aj o umelkyniach a umelcoch, ktorí vystúpia budúci rok na Pohode," uzavreli organizátori.

(max)

  |  

Rezort vnútra o tvrdeniach, že situácia v polícii je vážna: Podnikli sme viacero krokov

Súčasné vedenie Ministerstva vnútra SR podniklo viacero konkrétnych krokov smerom k stabilizácii Policajného zboru na riešenie podstavu, ktorý tu nechalo predošlé vedenie. Informoval o tom hovorca rezortu Matej Neumann.

Reakcia prišla po tom, čo vo štvrtok opozičná SaS vyslovila, že situácia v polícii sa stáva neudržateľnou, pričom očakávajú ďalšie odchody policajtov.

Ministerstvo poukázalo na to, že v roku 2020 odišlo zo zboru 1 473 a o rok neskôr 1 385 policajtov. "V minulom roku opustilo zbor 1 288 policajtov, v tomto roku do konca júla skončilo služobný pomer 768 policajtov," zdôraznil Neumann.

Upriamil pozornosť napríklad na vyplatenie jednorazovej odmeny policajtom vo výške 500 eur v apríli tohto roka, vyplatenie odmien za kvalitné plnenie úloh vo výške 330 eur či hodnotiace odmeny do sumy 400 eur na výkonných útvaroch a do sumy 200 eur na ostatných útvaroch.

Priblížil, že rezort pripravil aj návrh novely zákona o štátnej službe, ktorý čoskoro plánuje predložiť na rokovanie vlády. Týka sa napríklad zvýšenia príspevku na bývanie, náborového príspevku a stabilizačného príspevku. Pripravuje sa aj masívna náborová kampaň.

Za jednu z priorít označil hovorca rezortu vnútra i zlepšenie pracovných podmienok nielen policajtov, ale aj občianskych zamestnancov. Ubezpečil, že sa nebude siahať na sociálny systém policajtov.

"Zároveň intenzívne pokračujeme v hľadaní ďalších možností a riešení, ktoré by zabezpečili adekvátne platové podmienky príslušníkom Policajného zboru. Podarilo sa napríklad vyrokovať zvýšenie rizikového príplatku všetkým vyšetrovateľom na krajských a okresných riaditeľstvách Policajného zboru," dodal s tým, že sa uvažuje o zmene podmienok prijímacieho konania.

(tasr)

  |  

Putin obvinil Ukrajinu zo snahy zasiahnuť jadrovú elektráreň v Kurskej oblasti

Prezident Vladimir Putin to uviedol na stretnutí s gubernátorom Kurskej oblasti Alexejom Smirnovom a ďalšími vysokopostavenými predstaviteľmi. Svoje tvrdenie o ukrajinskom útoku nijako nešpecifikoval ani nepodložil dôkazmi, pripomína Reuters.        

Smirnov na stretnutí s ruským prezidentom uviedol, že situácia v elektrárni je stabilná. O údajnom ukrajinskom pokuse zasiahnuť elektráreň už ruské orgány informovali Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE). V stredu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová oznámila, že jadrovú elektráreň v Kurskej oblasti navštívi koncom augusta generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi.        

Kurská jadrová elektráreň pri meste Kurčatov sa nachádza približne 60 kilometrov od mesta Sudža, ktoré v súčasnosti kontrolujú ukrajinské jednotky.        

Rusko minulý pondelok Kyjev obvinilo aj z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň, v ktorej 11. augusta vypukol požiar. Moskva uviedla, že Ukrajina sa tým dopustila "aktu jadrového terorizmu". Tá zo založenia požiaru viní Rusko.

(tasr)

  |  

Fico: Slovensko a Ukrajinu čaká druhé spoločné rokovanie, tentoraz na Ukrajine

Premiér Robert Fico (Smer) počas štvrtkovej tlačovej konferencie uviedol, že slovenská vláda absolvuje už druhé spoločné rokovanie s vládou Ukrajiny. Konať by sa malo 7. októbra v Mukačeve.

"Prvé sa odohralo na území Slovenska, teraz prechádzame na územie Ukrajiny," dodal predseda vlády s tým, že bol spracovaný špeciálny plán spolupráce oboch krajín. "A to napriek tomu, že máme diametrálne odlišné názory na priebeh vojny a na to, čo by sa na Ukrajine malo diať," dodal slovenský premiér.

Prvé spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády sa konalo v apríli tohto roku v Michalovciach. V rozhovoroch dominovali témy obnovy Ukrajiny, spolupráce v oblasti dopravy, energetiky či dopravy.

(max)

  |  

Bývalého českého prezidenta zachraňovali v Tatrách slovenskí policajti

Miloša Zemana v rámci dovolenky v Nízkych Tatrách totiž prekvapila rýchla zmena počasia. Ako napísal na sociálnej sieti, "do hôr som vždy chodil iba vo svetri, a to bola veľká chyba. Počasie sa tu mení veľmi rýchlo".

Ako píše server idnes.cz, na dovolenku do Tatier prišiel Zeman na pozvanie premiéra Roberta Fica (Smer). Zastavil sa na Kráľovej holi či Štrbskom plese, o ktorom napísal, že je to najkrajšie miesto, aké kedy navštívil.

V Nízkych Tatrách Zemana prekvapila zmena počasia. "Pred prechladnutím ma zachránili dvaja slovenskí policajti, ktorým veľmi pekne ďakujem. A tiež považujem za vhodné vysvetliť, prečo ste ma včera (21.8.) mohli stretnúť v policajnej uniforme," napísal Zeman na sociálnej sieti.

(mas)

  |  

Je možné nakaziť sa opičími kiahňami na Slovensku? Virológ radí, ako sa im vyhnúť

Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila minulý týždeň stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu. Dôvodom je šírenie dvoch kmeňov mpoxu (opičích kiahní) v afrických štátoch. Infekciu už pritom zistili aj vo Švédsku, v Pakistane, na Filipínach a v Thajsku. Hrozí riziko nakazenia sa opičími kiahňami aj na Slovensku?

Virológ ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) Boris Klempa vraví, že riziko nákazy opičími kiahňami na Slovensku je v súčasnosti veľmi nízke.

"Rizikovým je určite najmä promiskuitné správanie. Dobrá správa je, že voči tomuto ochoreniu máme k dispozícii aj modernú vakcínu, pôvodne vyvíjanú proti pravým kiahňam," uviedol Klempa s tým, že sa neuvažuje o jej plošnom využívaní.

Dá sa však podľa neho využiť pre najviac rizikové skupiny a prípadne aj pre identifikované kontakty nakazeného. "K dispozícii sú aj niektoré, rovnako pôvodne proti vírusu pravých kiahní vyvinuté, antivírusové látky. Máme teda k dispozícii viacero nástrojov, ako s ochorením bojovať," dodal.

Klempa tvrdí, že vírus sa na Slovensko dostal už v roku 2022 počas epidemickej udalosti, ktorá nesúvisí s tou súčasnou. "Vtedy sme z poskytnutého klinického materiálu izolovali vírus a aj ho geneticky charakterizovali. Vieme aj vykonávať PCR test. Avšak, nie sme oficiálne diagnostické pracovisko," ozrejmil.

Vírus je podľa jeho slov geneticky príbuzný vírusu pravých kiahní, ktorý bol mimoriadne nebezpečný a ktorý sa podarilo celosvetovo eliminovať vďaka očkovaniu. "Ochorenie sa začína nešpecifickými príznakmi ako horúčka, zväčšené lymfatické uzliny, únava či bolesť svalov. Po jednom až piatich dňoch prichádza k výskytu kožnej vyrážky, ktorá prechádza do tekutinou naplnených pupienkov a na záver do chrastičiek," priblížil a dodal, že je to závažné, život ohrozujúce ochorenie.

Zároveň sú vo všeobecnosti ťažkým priebehom najviac ohrozené deti a imunitne oslabení ľudia. Ochorenie takisto môže viesť aj k trvalému zjazveniu a strate zraku.

Virológ priblížil, že človek sa vírusom nakazí priamo z hostiteľského zvieraťa, ktorým sú viaceré druhy hlodavcov. "Následne sa však už potom vírus môže šíriť aj priamo z človeka na človeka. To si vyžaduje veľmi blízky kontakt, keď sa vírus musí dostať do tela cez sliznice alebo drobné rany na pokožke," spresnil Klempa.

Podotkol, že zdrojom vírusu sú práve kožné vyrážky. Takisto môže prísť k prenosu aj cez kontaminované predmety, ako sú napríklad uteráky alebo posteľná bielizeň.

(tasr)