Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štát by mal podľa KDH prijať daňový mix na zachovanie výšky daňového bonusu na dieťa

Vláda by mala prijať daňový mix na financovanie samospráv, ktorý by umožnil zachovať súčasnú výšku daňového bonusu na dieťa aj v roku 2025. Do tohto daňového mixu by boli zahrnuté dane z príjmu fyzických osôb a časť dane z príjmov právnických osôb.

Na utorkovej tlačovej konferencii to navrhol opozičný poslanec Jozef Hajko (KDH). „Žiadame, aby daňový bonus zostal zachovaný, ale súčasne, aby došlo k vyriešeniu výpadku príjmov samospráv,“ ozrejmil.

Doplnil, že KDH bude navrhovať, aby sa zákon zmenil a daňový bonus v súčasnej podobe zostal aj na budúci rok zachovaný. Podmienkou však podľa neho je, aby to nebolo na úkor samospráv, ktorým by vznikli problémy s financovaním.

„Kresťanskodemokratické hnutie vždy podporovalo a vždy bude podporovať samosprávy, lebo sú najbližšie k ľuďom. Žiadame preto vládu, aby prijala systémové opatrenie, lebo len tento rok chýba v rozpočte viac ako 100 miliónov eur. Samosprávy na to, aby dobehli tento rok, musia siahať na svoje rezervné fondy a toto všetko sa premietne do služieb pre občanov. Je to veľké riziko pre samosprávy, že nebudú financovaní zamestnanci, bežné služby občanom, a takisto nie je priestor pre akékoľvek investičné opatrenia,“ priblížil Hajko.

Zvýšený daňový bonus na dieťa bol zavedený v roku 2022 a platiť by mal už len do konca tohto roka. V súčasnosti dostávajú rodičia detí do 18 rokov bonus až do výšky 140 eur mesačne.

Od januára budúceho roka sa podľa schválenej legislatívy zníži na 100 eur. Pri starších deťoch nad 18 rokov dostanú rodičia 50 eur mesačne. Meniť by sa však nemal prídavok na dieťa, ktorý zostane vo výške 60 eur.

(tasr)

Minúta  |  

Britská vláda opúšťa Izrael, domnieva sa expremiér Johnson

Bývalý konzervatívny predseda britskej vlády Boris Johnson reagoval na čiastočné pozastavenie dodávok zbraní Izraelu, ktoré v pondelok oznámil labouristický minister zahraničia David Lammy. Expremiér sa pýta, či Londýn „chce, aby zvíťazil Hamas“.

„Hamas stále zadržiava mnoho nevinných židovských rukojemníkov, zatiaľ čo sa Izrael snaží zabrániť opakovaniu masakry zo 7. októbra,“ napísal Johnson na sieti X. „Prečo Lammy a Starmer opúšťajú Izrael? Chcú, aby Hamas zvíťazil?“ dodal s reakciou na súčasného premiéra Keira Starmera.

Johnson je dlhodobým podporovateľom Izraela a začiatkom tohto roka označil akékoľvek úvahy o ukončení predaja zbraní za „šialené“ a „hanebné“.

Británia má s Izraelom len niečo vyše 350 vývozných licencií, pripomína denník Politico. Spojené kráľovstvo zdôraznilo, že jeho krok neznamená zbrojné embargo, ale uviedlo, že počet civilných obetí a rozsah ničenia v súčasnom konflikte v Gaze vyvolávajú veľké obavy.

Británia po preskúmaní pozastavila 30 licencií na vývoz zbraní do Izraela

Mohlo by Vás zaujímať Británia po preskúmaní pozastavila 30 licencií na vývoz zbraní do Izraela

Izrael však tento krok ostro kritizoval. Tamojší minister obrany Joav Gallant uviedol, že ho obmedzenia „hlboko sklamali“, zatiaľ čo izraelský minister zahraničných vecí Israel Katz povedal, že toto rozhodnutie „vysiela veľmi problematický signál“ Hamasu a Iránu.

Britský minister obrany John Healey v utorok ráno pre Times Radio uviedol, že Spojené kráľovstvo má povinnosť „povedať najtvrdšiu pravdu“ svojim „najbližším priateľom“, a zdôraznil, že Londýn je naďalej odhodlaný podporovať Izrael, ak sa opäť stane terčom priameho útoku.

„Toto nie je rozhodnutie vlády, že Izrael porušil medzinárodné humanitárne právo. Je to záver vyplývajúci z pravidiel, ktoré máme, že existuje jasné riziko, že niektoré zbrane vyvážané Spojeným kráľovstvom by mohli byť použité na porušenie medzinárodného práva v tomto konflikte v Gaze,“ vysvetlil Healey. „To je dôvod, prečo minister zahraničných vecí včera (2.9.) oznámil toto rozhodnutie Dolnej snemovni,“ dodal.

Minúta  |  

Platy v štátnej a vo verejnej správe sa v roku 2024 nebudú valorizovať

Platy v štátnej a vo verejnej správe sa v roku 2024 nebudú valorizovať. Informoval o tom Úrad vlády (ÚV) SR po utorkovom 3. kole kolektívneho vyjednávania k vyšším kolektívnym zmluvám so zástupcami štátu a Konfederácie odborového zväzu (KOZ) SR.

Vláda ponúkla na rok 2025 odmenu pre každého zamestnanca vo výške 600 eur a zvýšenie platových taríf pre zamestnancov verejnej správy v roku 2026 o 2 percentá. Odborári požadovali valorizáciu platov od septembra 2024 o 10 percent a od januára 2025 o ďalších 10 percent.

„Túto ponuku vláda Slovenskej republiky predostrela sociálnym partnerom aj napriek tomu, že pre nehospodárnosť bývalých vlád medzi rokmi 2020 až 2023 stojí Slovenská republika v súčasnosti pred bezprecedentnou potrebou konsolidácie verejných financií. Ministerstvo financií SR preto už koncom roka 2023 oznámilo, že aktuálna situácia nedovolí od septembra 2024 ani od januára 2025 valorizovať mzdy vo verejnej správe z dôvodu silného tlaku na potrebu ozdravenia verejných financií," spresnil ÚV SR.

Napriek tomu, že štát je najväčší zamestnávateľ, musí dbať aj na možnosti dostupných verejných zdrojov a dodržiavať rozpočtovú zodpovednosť. Vláda SR považuje ponuku za ústretovú a férovú, ktorá navyše vzišla z dôkladnej analýzy dát a vývoja miezd počas predchádzajúcich rokov.

Priemerné platy vo verejnom sektore sú podľa Úradu vlády SR vo všeobecnosti vyššie, ako je priemerná nominálna mesačná mzda v národnom hospodárstve a vyššie ako priemerná mzda v súkromnom sektore. Napríklad mzda zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií bola v roku 2023 vyššia o 42 percent ako priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve a o 48 percent vyššia ako priemerná mzda v súkromnom sektore.

ÚV SR poznamenal, že posilnenie mzdového ohodnotenia niektorých zamestnancov verejnej správy v súčasnosti nastane aj vplyvom už schválených návrhov zákonov. Ide napríklad o kompenzáciu regionálnych rozdielov pedagogickým a odborným zamestnancom. Na tento účel bola vyčlenená suma 60 miliónov eur.

Novela zákona o pedagogických zamestnancoch tiež podľa ÚV SR zavádza kompenzačný príspevok k rozšíreniu počtu prijímateľov vrátane pedagogických a odborných zamestnancov materských škôl. Novela zákona o štátnej službe napríklad navyšuje mzdové pomery príslušníkom Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby či Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. V tomto prípade ide o dočasné stabilizačné a náborové príspevky, ktoré majú priamy vplyv na výšku príjmu.

(tasr)

Minúta  |  

V Detskom mestečku v Trenčíne objavili telo mŕtvej 19-ročnej ženy

V detskom domove v Detskom mestečku v Trenčíne objavili na izbe mŕtvu 19-ročnú ženu, uviedla trenčianska krajská policajná hovorkyňa Katarína Kuzmová, polícia začala v prípade trestné stíhanie za prečin usmrtenia. Na prípad upozornil portál tvnoviny.

„S cieľom zistenia príčiny smrti bolo nariadené vykonanie súdnolekárskej pitvy. Polícia na mieste vykonala obhliadku miesta činu. Bližšie príčiny a okolnosti úmrtia 19-ročnej ženy sú predmetom vyšetrovania," doplnila hovorkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

Poradkyňa nemeckej vlády varuje pred štátnou pomocou Volkswagenu

V súvislosti s krízou v automobilovej skupine Volkswagen zaznievajú varovania pred pokusmi štátu o záchranu ohrozených podnikov.

„Štát by sa do toho nemal miešať,“ uviedla Veronika Grimmová, profesorka ekonómie a členka „rady múdrych“, poradného orgánu vlády.

Štát má „určite svoju úlohu“, pokiaľ ide o podporu štrukturálnych zmien, ktorými prechádza automobilový priemysel. „Nemyslím si však, že priama záchrana automobilového priemyslu je tou správnou cestou,“ dodala v rozhovore pre utorkové vydanie denníka Rheinische Post.

Najväčší európsky výrobca automobilov Volkswagen v pondelok oznámil, že v rámci programu znižovania nákladov vo svojej rovnomennej hlavnej značke už nie je vylúčené zatváranie závodov.

Skupina má tiež v úmysle vypovedať dohodu o garancii pracovných miest, ktorá platí od roku 1994 a do roku 2029 vylučuje prepúšťanie nariadené zamestnávateľom.

Značka Volkswagen už roky zápasí s vysokými nákladmi a z hľadiska výnosov výrazne zaostáva za inými značkami koncernu, ako sú Škoda, Seat a Audi. Koncern minulý rok v decembri zverejnil úsporný program, vďaka ktorému by sa mali náklady vo vlajkovej značke do roku 2026 znížiť až o 10 miliárd eur.

Realizácia plánu v dôsledku slabého predaja viazne. Agentúra DPA minulý týždeň citovala zdroje oboznámené s problematikou, podľa ktorých do splnenia cieľa úspor na rok 2024 chýbajú dve až tri miliardy eur. Spoločnosť pritom v čase prezentácie plánu tvrdila, že úspory vo výške štyroch miliárd eur by sa mali prejaviť už v tomto roku.

Pokiaľ sa koncern Volkswagenu rozhodne zavrieť niektorú zo svojich tovární na domácom trhu, išlo by o bezprecedentný krok. Stalo by sa tak totiž vôbec prvýkrát za 87-ročnú históriu spoločnosti, dodáva agentúra Bloomberg.

Volkswagen sa otriasa v základoch. Zvažuje zatvorenie niekoľkých tovární v Nemecku

Mohlo by Vás zaujímať Volkswagen sa otriasa v základoch. Zvažuje zatvorenie niekoľkých tovární v Nemecku

(tasr)

Minúta  |  

K samovražednému útoku v Kábule sa prihlásil Islamský štát

Teroristická organizácia Islamský štát sa v utorok prihlásila k zodpovednosti za samovražedný útok v jednej z južných štvrtí afganskej metropoly Kábul, pri ktorom zomrelo najmenej šesť ľudí.

Pri útoku utrpelo podľa tamojších úradov zranenia ďalších 13 ľudí. Islamský štát však vo svojom príspevku na platforme Telegram píše o najmenej 45 zranených a mŕtvych ľuďoch, pripomína agentúra Reuters.

„Dnes (pondelok) popoludní sa odpálila osoba s výbušninou na tele,“ objasnil hovorca kábulskej polície na sieti X. Medzi šiestimi obeťami je aj jedna žena. Zranených civilistov previezli do nemocnice.

V rôznych oblastiach Afganistanu vrátane škôl, mešít a nemocníc v poslednom období útočí miestna odnož teroristickej organizácie Islamský štát, ktorá je hlavným rivalom vládnuceho Talibanu. Ten prevzal moc ešte v roku 2021, čím sa skončila 20 rokov trvajúca vojna medzi zahraničnými silami vedenými USA a islamistickými povstalcami.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.